Novela Občianskeho zákonníka rieši rozvody, no nie deti. Tie necháva v strede konfliktu rodičov
Odborníci upozorňujú, že návrh Občianskeho zákonníka nechráni rovnocenné rodičovstvo. Varujú, že súdy môžu jedného rodiča vyradiť zo života dieťaťa. Rodič týmto rozhodnutím prichádza o možnosť starať sa o dieťa proti svojej vôli, tvrdia.
Návrh, ktorý po viac ako 60 rokoch vzišiel z dielne ministerstva spravodlivosti, prináša zmeny pri rozvodoch, no podľa zástupcov občianskych združení zostáva porozvodová starostlivosť o deti neriešená.
Rekodifikačná komisia vo svojej dôvodovej správe uvádza, že návrh preberá právnu úpravu zákona o rodine, pričom sa zachováva jedinečné postavenia manželstva a vyzdvihuje sa najlepší záujem dieťaťa.
Materiál k Občianskemu zákonníku (OZ) možno do 1. decembra 2025 pripomienkovať. Na vážne nedostatky pri úprave starostlivosti o deti po rozvode rodičov upozorňujú viaceré občianske združenia.
„Návrh nového Občianskeho zákonníka síce spája civilné a rodinné právo do jedného kódexu, no v časti o starostlivosti o deti kopíruje starý systém,“ objasňuje pre Štandard Miroslav Sabol z občianskeho združenia Striedavá starostlivosť o deti.
Ako dopĺňa, materiál zostáva pri formálnom výbere „víťazného“ rodiča, formy starostlivosti a zverenia, namiesto posilnenia spolupráce rodičov. V praxi to podľa Sabola znamená, že konflikty rodičov o dieťa sa len presúvajú, no neriešia.
Zásadný nesúhlas so znením paragrafov a navrhnutým konceptom pripomienkuje okrem striedavej starostlivosti o deti aj Rada pre práva dieťaťa a občianske združenie Cochemská prax. Organizácie vo svojom materiáli navrhujú iné riešenia, ktoré podľa nich odstraňujú nedostatky nového materiálu.
Občiansky zákonník podľa združení nenapĺňa dostatočne záujem dieťaťa. Ako vravia, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa oň starali obaja rodičia. Dôležité je preto podľa nich po rozvode rovnocenné postavenie oboch rodičov.
„Deti potrebujú oboch rodičov, nielen jedného ‚hlavného‘ a jedného ‚návštevného‘,“ konštatuje Sabol s dôvetkom, že rovnocenné postavenie znamená, že otec aj matka majú rovnakú zodpovednosť, rovnaké právo aj rovnakú povinnosť starať sa o dieťa, čo pre dieťa prináša stabilitu, menej konfliktov a lepšie psychické zdravie.
Ako združenia dopĺňajú, dieťa možno pripraviť o starostlivosť jedného rodiča len v prípade, ak je to nevyhnutné pre ochranu dieťaťa alebo ak sa rodič odmietne o dieťa starať. Samotný rozvod podľa nich nie je dôvodom na to, aby jednému z rodičov nebolo umožnené sa o dieťa starať.
Znenie Občianskeho zákonníka však podľa nich hovorí o tom, že súd môže pri rozvode zveriť dieťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, čím je druhý rodič zo starostlivosti o dieťa vylúčený aj napriek tomu, že je schopný sa o dieťa starať, má na to podmienky a chce to robiť. „Rodič týmto rozhodnutím prichádza o možnosť starať sa o dieťa proti svojej vôli,“ vravia združenia.
Formy osobnej starostlivosti zostávajú
Konkrétne paragrafy v novom návrhu definujú podľa Sabola formy osobnej starostlivosti, pričom súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
„Čo fakticky znamená zverenie do osobnej starostlivosti matky alebo do osobnej starostlivosti otca, čo je reálne odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti druhého rodiča bez toho, aby súd príslušným súdnym rozhodnutím rozhodol aj o obmedzení výkonu rodičovskej zodpovednosti alebo o pozbavení výkonu rodičovskej zodpovednosti,“ vraví Sabol.
Všetky tri formy sú podľa navrhovaného znenia v OZ rovnocenné a ani jedna nemá prednosť pred inou, s čím občianske združenia nesúhlasia. „Tak ako v iných oblastiach, aj tu existuje ideál, ktorý najlepšie zodpovedá potrebám dieťaťa aj rodičov a tým je spoločná osobná starostlivosť rodičov,“ spresňujú.
Problémom je podľa Sabola navyše to, že tieto formy osobnej starostlivosti stavajú rodičov proti sebe. „V praxi to vedie k súťaženiu o ‚typ starostlivosti‘ namiesto vytvárania dohody,“ dodáva.
Ako podotýka, Česká republika po novelizácii jej OZ tento model ruší a nahrádza ho jednotným rámcom rovnocennej starostlivosti, v ktorom súd neurčuje „formu“, ale len harmonogram starostlivosti. To znamená, že u nich prišlo k odstráneniu pojmov ako výlučná a striedavá starostlivosť z dôvodu, že osobná starostlivosť má byť po rozvode rovnocenná.
Občianske združenia preto navrhujú aj u nás vypustiť delenie na formy starostlivosti a zamerať sa na proces – ako rodičia spoločne zabezpečia potreby dieťaťa.
„Súd by mal vychádzať z princípu rovnocenného rodičovstva a schvaľovať konkrétny plán starostlivosti (časový, logistický, výchovný), nie formálnu kategóriu,“ spresňuje Sabol.
Konflikty, ktoré zákon nevidí
Združenia upozorňujú aj na problémy z ich praxe, ktoré OZ neidentifikuje a nerieši. Ako najväčší z nich, ktorý negatívne vplýva na deti, sú rodičovské konflikty počas rozvodu vyplývajúce z ich vzájomného súperenia o dieťa.
Ani jeden z rodičov podľa zástupcov združení nechce v boji o dieťa prehrať. „Rodičovský spor sa časom prehlbuje, útočia na seba, často využívajúc samotné dieťa ako zbraň. Stáva sa, že ten, kto dieťa ‚získa‘, zneužíva svoju moc a cez dieťa sa mstí druhému rodičovi,“ tvrdia s dôvetkom, že dieťa sa častokrát nevie brániť a pomoc mu neposkytuje ani štát.
Zákonník podľa nich o týchto problémoch mlčí a preberá zo zákona o rodine koncept, ktorý vytvára živnú pôdu pre konflikty.
Ako organizácie upozorňujú, prebratý starý koncept, ktorý bol vytvorený pred desiatkami rokov, vznikol, keď bola spoločnosť v úplne inom stave. Situácia sa však podľa nich výrazne zmenila. Navyše, v čase vytvorenia starého konceptu k rozvodom prichádzalo len výnimočne a dnes rozvodovosť postihuje významnú časť populácie.
Hrubá miera rozvodovosti na Slovensku v roku 2024. Zdroj: Štatistický úrad SR
Ako ďalej organizácie spresňujú, vážne konflikty sa dejú v jednej tretine prípadov, pričom systém možno nastaviť inak.
Zákonník podľa Sabola nijak neposilňuje preventívne a podporné mechanizmy, ktoré by bránili zneužívaniu a manipulácii dieťaťa jedným rodičom proti druhému. „Chýba systém rýchlej intervencie, absentuje jasný rámec pre zapojenie mediátorov, psychológov a kolíznych opatrovníkov. Bez toho zostávajú deti často rukojemníkmi rodičovských sporov,“ dodáva.
Pri spolupráci počet sporov výrazne klesá
Riešenie vidí Sabol aj v zavedení povinného odborného stretnutia pred rozvodom, zlepšením prípravy kolíznych opatrovníkov, vytvorením jednotných metodík a regionálnych „cochemských“ tímov.
Cochemská prax je model spolupráce odborníkov v rodinných veciach, ktorý vznikol v nemeckom meste Cochem a dnes sa uplatňuje v Českej republike, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku aj Poľsku.
Jej cieľom je, aby všetci odborníci (súd, advokáti, opatrovníci, psychológovia) postupovali jednotne a pomáhali rodičom nájsť dohodu namiesto konfliktu, čo v konečnom dôsledku ochráni deti. „Práve tento prístup by mohol byť kľúčom k zníženiu počtu vlečúcich sa rodičovských sporov aj na Slovensku,“ dodáva psychológ.
Ministerstvo reaguje opatrne
Čo sa týka pripomienok občianskych združení, redaktorka Štandardu oslovila ministerstvo spravodlivosti, ktoré s materiálom prichádza. Otázky smerovali k rovnocennému postaveniu oboch rodičov pri porozvodovej starostlivosti, k preferovaniu formy spoločnej osobnej starostlivosti a k posilneniu podporných mechanizmov, aby sa predchádzalo rodičovským konfliktom, ktorých obeťami sa stávajú deti.
„So všetkými pripomienkami sa bude ministerstvo spravodlivosti riadne zaoberať a vyhodnocovať ich po skončení medzirezortného pripomienkového konania. Aj s ohľadom na uvedené by však bolo predčasné zaujímať stanovisko teraz,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva spravodlivosti.
