Trump zacítil možnosť. Mierový plán pre Ukrajinu navrhol ako biznismen

Médiami sa šíri verzia údajného 28-bodového mierového plánu z dielne Bieleho domu. Tlačové agentúry aj denníky sa pri jeho obsahu zhodujú v tom, že pre Ukrajinu znamená stratu územia a zmenšenie armády.

Podľa zdrojov denníka Telegraph obsahuje návrh bod, aby Kyjev odovzdal Moskve kontrolu nad východným regiónom Donbas, no ponechal si jeho právne vlastníctvo. Rusko by mu na oplátku platilo nájom. Ukrajina by tak získala kompenzácie za stratu regiónov, ktoré obsahujú drahé nerastné suroviny.

Okrem toho by napadnutý štát znížil veľkosť svojho vojska na polovicu a nesmel by vlastniť rakety dlhého doletu, ktoré dokážu zasiahnuť ruskú metropolu.

Na Ukrajine by navyše nemohli pôsobiť zahraniční vojaci, nedostávala by americkú vojenskú pomoc a na jej území by nesmeli pristávať zahraničné diplomatické lietadlá.

Ruština by sa stala na okupovanom území úradným štátnym jazykom a Ruská pravoslávna cirkev by získala oficiálny status.

Biely dom odmietol komentovať podrobnosti plánu alebo to, ako vznikol. Vysoký predstaviteľ Trumpovej administratívy však pre NBC News uviedol, že na vypracovaní plánu sa podieľali Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, viceprezident JD Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio a prezidentov zať Jared Kushner.

Trump dokonca poslal do Kyjeva dvoch najvyšších predstaviteľov armády – tajomníka armády pri ministerstve obrany USA Dana Driscolla a generála Randyho Georgea. Tí vo štvrtok predstavili plán ukrajinskému vedeniu. Najbližšie dni ho načrtnú aj spojencom v NATO.

Hoci Ukrajinci považujú takéto podmienky za kapituláciu a väčšinu z nich vytrvalo odmietajú, Zelenskyj vo štvrtok po predstavení plánu avizoval, že v najbližších dňoch prediskutuje s americkým prezidentom „kľúčové body potrebné na dosiahnutie mieru“.

Európu vynechali

Ministri zahraničných vecí Európskej únie, ktorí sa vo štvrtok zišli v Bruseli, sa vyhýbali podrobným komentárom k mierovému plánu USA, ktorý ešte nebol zverejnený.

Dali však jasne najavo, že neakceptujú požiadavky na tvrdé ústupky zo strany Kyjeva.

„Ukrajinci chcú mier – spravodlivý mier, ktorý rešpektuje suverenitu všetkých, trvalý mier, ktorý nemôže byť spochybnený budúcou agresiou,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot. „Mier však nemôže byť kapituláciou,“ dodal.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že Európska únia víta snahy zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine, ale akýkoľvek takýto plán musí zahŕňať Ukrajinu aj Európu a obaja aktéri ho musia schváliť.

A práve to sa podľa viacerých zdrojov nestalo.

Zelenskyj je oslabený

Vysoký ukrajinský predstaviteľ povedal agentúre Reuters, že Kyjev nemal pri príprave Trumpovho 28-bodového mierového plánu žiadnu úlohu.

Anonymné zdroje viacerých popredných svetových médií skonštatovali, že Trump nedal Zelenskému na výber, lebo vníma, že prezident je na domácej politickej scéne oslabený.

V dôsledku korupčného škandálu v štátnej energetickej firme Enerhoatom už museli rezignovať minister spravodlivosti Herman Haluščenko aj ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková.

Krádež v hodnote aspoň sto miliónov dolárov siaha až k Zelenského najbližším. Vodcom celej siete je podľa obvinení prezidentov známy a podnikateľ Timur Mindič, ktorý ušiel do Izraela len niekoľko hodín predtým, ako prokurátori vykonali raziu v jeho dome.

Okrem toho sa špekuluje, že na nahrávkach, ktoré má z kauzy protikorupčný úrad NABU, sa spomína aj meno šéfa Zelenského kancelárie Andrija Jermaka. Mindič v minulosti nazýval Jermaka „svojím priateľom“. Už aj poslanci prezidentovej strany Sluha národa žiadajú, aby Jermak skončil.

Ukrajinci sú preto rozhnevaní – bežní obyvatelia trpia výpadkami tepla, lebo peniaze určené na nákup protivzdušnej ochrany pre energetické rozvodne skončili vo vreckách súkromníkov, a v armáde rastú dezercie.

Trump má aj ďalšiu silnú páku – stav ukrajinskej ekonomiky.

Ak Európska únia neschváli Ukrajine pôžičku 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív, Ukrajina nebude mať budúci rok peniaze na vyplnenie svojej rozpočtovej diery vo výške 60 miliárd dolárov.

Viaceré štáty vrátane Belgicka, v ktorého depozitári sú ruské aktíva, sú proti ich konfiškácii, lebo sa boja právnych dôsledkov. Maďarsko a Slovensko zas upozorňujú, že je nehospodárne dať toľké peniaze štátu, ktorý nezvláda boj proti korupcii.

Kremeľ neustúpil z požiadaviek

Kremeľ vo štvrtok povedal, že so Spojenými štátmi nerokuje o žiadnom mierovom pláne. Na otázku, či Vladimira Putina informovali o údajnom 28-bodovom mierovom pláne, hovorca Dmitrij Peskov odpovedal: „Nemám čo dodať k tomu, čo som už povedal“.

Zdôraznil, že akýkoľvek mierový plán musí viesť k odstráneniu základných príčin konfliktu. To v preklade znamená, že Ukrajina sa musí vzdať Donbasu a ambícií vstúpiť do NATO, prijať trvalú neutralitu a zredukovať svoje ozbrojené sily. Všetky tieto podmienky Kyjev odmieta.

Práve pre neústupčivosť oboch štátov sa posunul aj termín budapeštianskeho samitu medzi Ruskom a USA. Trump vtedy povedal, že nechce strácať čas rokovaniami, z ktorých nevzíde dohoda. Priklonil sa totiž k názoru, že prímerie by sa malo vyjednávať na základe súčasných frontových línií.

Situácia na fronte Ukrajine nepraje

Blíži sa štvrtá zima, ktorá bude pre Ukrajinu obzvlášť ťažká v dôsledku silných mrazov a zničenej energetickej infraštruktúry.

Rusko okupuje takmer pätinu Ukrajiny, podľa viacerých zdrojov postupuje na fronte a blíži sa k úplnému obsadeniu Pokrovska. Moskva tvrdí, že to povedie k ďalším úspechom na bojisku, a preto nemá dôvod ukončiť boje bez veľkých ústupkov.

Kyjev zas tvrdí, že ruské postupy majú len obmedzený strategický význam, ale chýbajú mu personálne aj zbraňové kapacity na ich zastavenie.

(reuters, est)