Bitka o Pokrovsk odhaľuje najväčšiu slabinu ukrajinskej armády

Postup ruskej armády pri mestách Pokrovsk a Myrnohrad odhalil rastúcu „krízu pechoty“ v Ozbrojených silách Ukrajiny. Na pokles mužskej populácie v bojovom veku nedávno upozornilo niekoľko svetových médií, hoci aktivisti za práva vojakov sa dlhodobo snažili otočiť pozornosť verejnosti na problém nedostatku pešiakov.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj oznámil, že Moskva na dobytie Pokrovsku nasadila približne 150-tisíc vojakov, prezident Volodymyr Zelenskyj mu kontroval s tým, že obrana mesta „pretrváva“. Vo videopríhovore z 28. októbra však ukrajinský líder priznal, že ruské sily majú prevahu v pomere osem ku jednej.

Dezercie, busíky a pol milióna mužov

V priebehu roka 2022 ušlo z Ukrajiny takmer 2,9 milióna ľudí, uvádza Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Počas vojny tento počet stúpol na závratných osem miliónov, mnohí sa však (najmä z Európy) vrátili a komisariát v súčasnosti eviduje približne šesť miliónov, z toho asi päť miliónov v Európe. UNHCR upozornil, že 67 percent z týchto utečencov predstavujú ženy a deti.

Tento „únik“ (outflow) ukrajinských mužov sa pohyboval na úrovni desiatky tisícov mesačne, pričom v auguste zaznamenal úrad OSN udelenie viac než 46-tisíc statusov dočasnej ochrany, ako aj 1 065 schválených žiadostí o azyl.

V septembri tohto roka však počet rozhodnutí o udelení statusu dočasnej ochrany presiahol 73-tisíc, čo je najvyšší medzimesačný nárast od začiatku vojny a najvyšší počet statusov od augusta 2023.

Masívny nárast odídencov z Ukrajiny súvisí s rozhodnutím premiérky Julije Svyrydenkovej, ktorá koncom augusta avizovala uvoľnenie cestovných obmedzení pre mužov z demografickej kohorty 18 až 22 rokov. Práve muži vo veku 18 až 60 rokov mali po ruskej invázii zakázané vycestovať z krajiny.

Ako podotkol washingtonský think tank Atlantická rada, západní podporovatelia Ukrajiny najneskôr od vlády Joea Bidena kritizovali nastavenie odvodových pravidiel, v rámci ktorých mobilizácii podliehajú muži starší ako 25 rokov. Práve exprezident USA ku koncu svojho funkčného obdobia navrhol, aby sa táto veková hranica znížila na 18 rokov.

K téme znižovania odvodového veku sa vo štvrtok vyjadril aj starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Ten dlhodobo stojí v opozícii voči Zelenskému, ktorého čoraz častejšie obviňuje z autoritárstva – skrze vojenskú správu Kyjevskej oblasti, ktorá údajne obmedzuje jeho samosprávu.

Ako dolnú hranicu navrhol bývalý boxer 22 alebo 23 rokov. „V minulosti slúžili v armáde aj 18-roční, ale to sú ešte deti,“ povedal pre týždenník Politico. „Máme obrovské problémy s vojakmi – s ľudskými zdrojmi,“ priznal.

Istá časť ukrajinskej armády sa však okamžite vehementne postavila proti tomuto návrhu. Najpresnejšie to vyjadril nadporučík práporu Sloboda Andrij Kryvuščenko, ktorý vysvetlil, že nie je možné poslať na front „celý národ“, pretože zachovanie národa je prinajmenšom rovnako dôležité ako obránenie územia. To, samozrejme, súvisí s faktom, že Rusi po zlyhaní takzvaného blitzkriegu zmenili taktiku na opotrebovávaciu vojnu.

Od začiatku vojny, či presnejšie od začiatku mobilizácie, sa tiež s kritikou verejnosti stretol spôsob, akým sa mobilizovaní muži dostávajú na front. Termín „busifikácia“ opisuje proces, keď verbujúci dôstojníci doslova unášajú mladých bojaschopných mužov z ulíc a nakladajú ich do „busíkov“ (teda do mikrobusov či dodávok).

Tento proces najvýraznejšie kritizoval ombudsman Dmytro Lubinec, ktorý spresnil, že násilie náborových pracovníkov „naberá systémový charakter“. Pri niekoľkých prípadoch takéhoto štátneho únosu totiž mobilizovaný prišiel o život.

Syrskyj pre dosiahnutie istej férovosti zareagoval na kritiku náborárov a 29. apríla nariadil, aby sa pracovníci týchto centier prihlásili na front. V zázemí totiž dovtedy pracovalo približne 36-tisíc ľudí, z čoho len sedemtisíc boli civilisti. Zároveň išlo o reakciu na presuny vojakov z operačných veliteľstiev protivzdušnej obrany do radov pechoty, k čomu údajne dochádzalo od mája 2024.

Málo mužov na protiofenzívu

Syrského predchodca Valerij Zalužnyj pre chystanú protiofenzívu v lete 2023 žiadal Zelenského o pol milióna mužov, ktorí by posilnili stenčujúce sa rady pechoty na východe Ukrajiny. V druhom roku vojny pritom podľa vtedajšieho ministra obrany Rustema Umerova tvorilo ukrajinskú armádu najmenej 800-tisíc mužov.

Odvtedy preklopili misky váh len v prevahe dronových technológií, zatiaľ čo v sile pechoty (manpower), delostreleckej prevahe i zásobovaní majú navrch Rusi. To je hneď niekoľko dôvodov, prečo sľubovaná protiofenzíva nesplnila očakávania.

Ako Kyjevu nepomohla technologická prevaha (západných zbraní) v roku 2023, tak pravdepodobne nepomôže ani v tomto roku. Varovali pred tým samotní ukrajinskí vojaci, ktorí slúžia pri Pokrovsku.

Na prelome októbra a novembra presunuli Ukrajinci niekoľko jednotiek na fronte v meste tak, aby viac mužov prešlo na jeho okraj, vysvetlil pre agentúru Reuters vojak s krycím menom Hus. Dôvodom bolo podľa neho to, že sa situácia na bojisku „neustále zhoršovala“.

Analytické portály ako ukrajinský DeepState – ktorý v začiatkoch vojny uzavrel zmluvu s rezortom obrany – však na svojich mapách zobrazujú situáciu, v rámci ktorej sa ukrajinskí vojaci, zväčša vyčerpaní a bez povinnej rotácie, pomaly dostávajú do kapsy.

Už pred dvoma týždňami držali Rusi najmenej polovicu rozlohy mesta, deliacou líniou bola železničná trať. Záujmom Kremľa však skutočne je opotrebovanie ukrajinskej armády, preto sa množia výzvy na stiahnutie.

„Ukrajinskí velitelia musia byť pripravení v prípade potreby ustúpiť, aby zachovali cennú bojovú silu, a zároveň hľadať príležitosti na maximalizáciu strát nepriateľa,“ naznačila výzvu na ústup Atlantická rada.

Podobne sa vyjadrili aj respondenti britského denníka Financial Times. „Napriek oficiálnym hrdinským vyhláseniam je situácia viac než komplikovaná a menej než pod kontrolou,“ napísal na facebooku bývalý námestník ministra obrany Vitalij Dejnega.

Zakladateľ nadácie Come Back Alive (Vráť sa späť živý), ktorá podporuje vojakov v zázemí, v rozhovore 4. novembra povedal, že Ukrajinci „sa musia dostať z týchto miest, kým je to možné“.

„Všetkému tomu sa dalo zabrániť, keby sme mali viac ľudí a stovky, ak nie tisíce balistických rakiet,“ sekundoval aktivistovi vojak od Pokrovsku Artem Kariakin. „Na oslobodenie mesta tejto veľkosti by pravdepodobne bolo potrebné obrovské množstvo ľudí, a ja si jednoducho nemyslím, že ich momentálne máme,“ priznal.

Ukrajinská prokuratúra tiež upozornila, že počas októbra otvorila takmer 20-tisíc prípadov dezercie. Nie všetky dezercie sa však evidujú – často totiž vojaci ujdú z jednotky, aby sa pridali k inej, a „značný počet novo zmobilizovaných vojakov utečie ešte skôr, ako sa dostane k svojim jednotkám“, ako pre FT vysvetlil anonymný zdroj z armády.

Od začiatku roka 2025 dezertovalo v priemere 15-tisíc ukrajinských vojakov mesačne. Tejto téme sa Štandard venoval koncom júna, hoci sme upozornili, že pokles počtu vojakov nebude lineárny.

Exposlanec Verchovnej rady za stranu Baťkivščyna (Julije Tymošenkovej) Ihor Lucenko zverejnil štatistiky prokuratúry, podľa ktorých vzrástol počet dezertérov na 54-tisíc ročne (od októbra 2024 do septembra 2025). Zároveň k tomu prirátal závratných 235-tisíc „neoprávnených absencií“, teda neevidovaných útekov.

Ako naznačil komentátor marxistického denníka Junge Welt [ktorý spolkové ministerstvo vnútra kategorizuje ako ľavicovo extrémistické, pozn. red.], od Zelenského napriek rastúcej únave z vojny „nemožno očakávať žiadne mierové iniciatívy“. „Nacionalisti v Kyjeve majú zbrane,“ podotkol, čím sa nepriamo odvolal na vyjadrenie bývalého člena organizácie Pravý sektor Serhija Sternenka.

Ten v auguste pre denník Times vyhlásil, že ak Zelenskyj v rámci mierových rokovaní „ponúkne neobsadenú pôdu, bude z neho mŕtvola – politicky a potom aj skutočne“. Stúpenci jednotiek Azov a ďalších extrémistických zoskupení tak očividne držia krajinu v zovretí, kým tá stráca územie aj vojakov.