Melicher: Po slobodných voľbách môže byť v Kyjeve do desiatich rokov proruská vláda

Pred pár dňami ste v televízii Markíza v relácii Na telo plus povedali, že „pre Slovensko by bolo dobré, ak by bola Ukrajina v hraniciach, ktoré mala pred rokom 2014, ale kompletne pod ruským vplyvom, aby sme mali prístup k lacným energiám a dostávali tranzitné poplatky“. Môžete bližšie vysvetliť, ako by ten ruský vplyv mal vyzerať?

Opisoval som situáciu pred „Majdanom“ v roku 2014, keď z Ukrajiny vyhnali legitímne zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča. Ukrajina bola vtedy v územnej celistvosti medzinárodne uznaných hraníc, žila tam početná ruská národnostná menšina, ktorá sa zúčastňovala na slobodných voľbách. Nebola tam žiadna vojna a navyše fungovali prepravné trasy ruského plynu a ropy.

Pred rokom 2014 sme boli ako Slovensko na začiatku rúry, mali sme lacné energie a inkasovali vysoké tranzitné poplatky do štátneho rozpočtu. Pred rokom 2014 existoval na Ukrajine ruský vplyv z dôvodu prepravných tras energií, veľkej ruskej národnostnej menšiny, etnickej príbuznosti či spoločnej histórii. Tento vplyv garantoval bezpečnosť prepravných trás a aj bezpečnosť Ukrajiny ako takej.

Všimnite si, že nehovorím o ruskej nadvláde ani o ruskej kontrole Ukrajiny, ale len o vplyve v rámci suverénneho a v tom čase aj nezávislého štátu. Vplyv jedného štátu na iný je vec, ktorá je bežná aj v západnom svete.

Nebola by to fakticky okupácia Ukrajiny?

Nehovoril som o tom, čo sa má stať do budúcna. Hovoril som o situácii, ktorá bola v minulosti a ktorú ja považujem za najlepšiu pre slovenské národné záujmy. Stále trváme na tom, aby sa táto nezmyslená vojna skončila a zastavilo sa zbytočné umieranie Slovanov. My sme už v roku 2022 tvrdili, že by bolo absolútne najlepšie, ak by Ukrajina pristúpila na mier, ktorý bol na stole v Istanbule a ktorý podľa všetkého zhatil vtedajší britský premiér Boris Johnson. Rovnako už od začiatku tvrdíme, že nepodporíme členstvo Ukrajiny v NATO.

Spočiatku nás za to všetci kritizovali a dnes tento postoj prevláda väčšinovo aj v samotnom NATO. V záveroch zo samitu NATO v Haagu sa dokonca Ukrajina ani nespomína. Takže Smer má, čo sa týka Ukrajiny, morálne právo hovoriť svoje názory, pretože sa naše predikcie v tejto veci vždy po čase ukázali ako pravdivé.

Je reálne, že by sa Ukrajina mohla dostať pod ruský vplyv?

Dnes je veľmi ťažko predpovedať, čo sa stane. Ak sa však pozriete na etnické zloženie Ruska, Bieloruska a Ukrajiny, tak vidíte, že ide o prakticky totožných ľudí. História týchto troch štátov je navyše po stáročia spoločná a nie je len pekná a idylická. V histórii sme boli svedkami rôznych vojen a bitiek, ale obyvateľstvo týchto troch štátov nakoniec vždy našlo k sebe cestu.

Preto nie je vylúčené, že ak sa v dohľadnej dobe vojna skončí a na Ukrajine sa uskutočnia riadne demokratické a slobodné voľby, tak sa môže napríklad stať, že do desiatich rokov bude opäť v Kyjeve vláda, ktorá bude proruská. Takýchto príkladov v histórii nie je málo.

Premiér Robert Fico podporuje v budúcnosti vstup Ukrajiny do EÚ. Ako by sa Ukrajina v takom postavení s ruským vplyvom dostala do EÚ?

Aj pred rokom 2014 existoval na Ukrajine silný ruský vplyv a krajina sa napriek tomu uchádzala o členstvo v EÚ. Nechcem a nebudem sa zastávať ruského prezidenta Vladimira Putina, ale aj on napokon povedal, že nemá problém s členstvom Ukrajiny v EÚ, ale má problém s členstvom Ukrajiny v NATO, pretože to považuje za ohrozenie národnej bezpečnosti Ruska. To sa nakoniec ukázalo ako zásadné pre začiatok vojny na Ukrajine v roku 2022 a anektovanie Krymu v roku 2014. Môžeme sa pozrieť aj na iné postsovietske republiky, v ktorých dodnes panuje značný ruský vplyv a tiež nestiahli svoje kandidatúry do EÚ. Hovorím konkrétne o regióne Balkánu alebo južného Kaukazu.

Netreba zabúdať na jednu dôležitú vec z geopolitického pohľadu. Ak do EÚ vstúpia štáty, v ktorých je ruský vplyv, ale tieto štáty zároveň nebudú v NATO, čo je pre Ruskú federáciu garanciou zachovania národnej bezpečnosti, tak si EÚ a Západ môžu pritiahnuť Rusko na svoju stranu a vzdialiť ho od Číny.

Dnes sa však deje pravý opak, Západ sa vzdal možnosti mať Rusko na svojej strane a tým ho oveľa viac pripútava ku krajinám východnej Ázie, čo sa môže nakoniec ukázať ako veľká geopolitická chyba.

Ako hodnotí vaše vyjadrenia váš šéf, minister obrany Robert Kaliňák?

Myslím si, že názor Roberta Kaliňáka na moje vystúpenie je jasný a zreteľný z vystúpenia na tlačovej konferencii k danej téme.

Predseda PS Michal Šimečka povedal, že keby sa naplnil váš scenár, znamenalo by to prítomnosť ruských základní na slovenských hraniciach. Nebol by to problém?

Môj scenár sa nemôže naplniť, pretože ja hovorím o období, ktoré už bolo. Pán Šimečka aj celé Progresívne Slovensko evidentne veľmi neradi sledujú veci v celosti, radi si vytrhávajú vyjadrenia z kontextu a nakoniec z toho vytvárajú spŕšku rôznych dezinformácií a hoaxov.

Osobne si nepamätám pred rokom 2014 alebo pred rokom 2022, keď bol na Ukrajine ruský vplyv silnejší, že by sme mali okolo hraníc s EÚ alebo NATO rozmiestnené ruské základne. To je len strašenie, ktoré pán Šimečka aj celé Progresívne Slovensko radi zasievajú medzi ľudí. Rád by som sa však opýtal pána Šimečku, či mu príde správne aj naďalej podporovať postoj nekomunikovať s Ruskom, posielať na Ukrajinu peniaze a smrtiace zbrane, tlačiť ju do NATO a tým predlžovať vojnu a utrpenie. Naša politika je mierová a sme v tom konzistentní. Ak má Progresívne Slovensko iný názor, nech o ňom presvedčí vo voľbách Slovákov, ktorí mu môžu dať hlasy.

Slovenská republika je členom NATO. Od Ruska nás oddeľuje Ukrajina. Nemalo by vaše riešenie vplyv na bezpečnosť Slovenska?

Slovensko si buduje podľa článku 3 Zmluvy o NATO svoju vlastnú bezpečnosť, keďže predchádzajúca vláda nás doslova hulvátskym spôsobom bez akejkoľvek riadnej náhrady odzbrojila a nechala v bezpečnostnom riziku. Dnes postupne zahodené spôsobilosti obnovujeme a tým posilňujeme nielen vlastnú bezpečnosť, ale aj bezpečnosť celej Aliancie.

NATO je napokon obranná aliancia, ktorá má slúžiť najmä na bezpečnosť svojich členov. Ukrajina nie je ani členom NATO, ani členom EÚ. Slovensku ani NATO nevyplývajú voči Ukrajine žiadne záväzky. Vojenská spolupráca aj humanitárna pomoc, ktorá sa dnes deje voči Ukrajine, je vecou čisto bilaterálnej spolupráce medzi Ukrajinou a iným suverénnym štátom.

Ak sa na celú situáciu pozrieme z hľadiska bezpečnosti, bolo by oveľa lepšie, keby Ukrajina rovnako ako Bielorusko zostali nezávislými nárazníkovými štátmi, ktoré by garantovali zachovanie národnej bezpečnosti tak Rusku, ako aj štátom NATO v Európe. Môžeme sa domnievať, že to bol práve tlak na vstup Ukrajiny do NATO, ktorý narušil bezpečnostné prostredie v Európe a vtiahol naše susedstvo do vojny.