Situácia v Karibiku hustne. K brehom Venezuely priplávala najväčšia lietadlová loď

Námorníctvo Spojených štátov začalo v auguste tohto roka nasadzovať lietadlové lode a členov námornej pechoty v oblasti Karibského mora. Cieľom sú oficiálne plavidlá údajne patriace drogovým kartelom, ktoré prezident USA Donald Trump v januári klasifikoval ako „narkoteroristické“ organizácie, pričom do novembra ich zlikvidovali najmenej dvadsať.

Prvého septembra obojživelná námorná skupina okolo krížnika USS Iwo Jima s posádkou takmer 4 500 „mariňákov“ zasiahla proti prvému plavidlu, ktoré podľa Ministerstva vojny USA patrilo venezuelskému kartelu Tren de Aragua. Pri útoku zahynulo 11 ľudí, odvtedy táto bilancia vzrástla na viac ako 69 potvrdených.

Ešte 20. februára klasifikovalo americké ministerstvo zahraničia Tren de Aragua ako zahraničnú teroristickú organizáciu. Do toho istého zoznamu zaradil rezort 24. novembra aj Kartel sĺnk (Cartel de los Soles). Táto organizácia používa insígnie podobné tým na uniformách venezuelskej armády a podľa Bieleho domu je na jej čele chávistický vodca Nicolás Maduro.

Maduro sa podľa zákulisných informácií opakovane pokúšal kontaktovať Trumpa s cieľom deeskalácie napätia, ktoré sa stihlo z Karibiku rozšíriť aj do východnej časti Tichého oceánu. Tam sily Pentagónu zasahovali najmenej dva razy, člny a ponorky pašujúce drogy zrejme vyplávali z Kolumbie či Ekvádoru.

Najväčšia americká lietadlová loď USS Gerald Ford s príslušnou údernou skupinou počítajúcou približne 12-tisíc vojakov 17. novembra dorazila do južného Karibiku. Plavidlo vyslali v októbri, pričom už vtedy sa prvýkrát objavili náznaky, že Pentagón plánuje pozemné operácie vo Venezuele.

Trump to 3. novembra odmietol s dôvetkom, že Madurove „dni sú spočítané“, neskôr sa však v súvislosti so zakotvením Geralda Forda opäť objavili obavy z chystanej invázie. Okrem vodcu, ktorý podľa oficiálnych údajov vyhral tretie prezidentské voľby po sebe, sa o kontakt s USA údajne pokúšali aj viceprezidentka Delcy Rodríguezová a jej brat Jorge, ktorý je predsedom parlamentu. Obaja to popreli.

Viaceré letecké spoločnosti tiež v posledných dňoch obmedzili vstup svojich lietadiel do venezuelského vzdušného priestoru a 25. novembra ráno nad Venezuelou nepremávali žiadne.

Madurovi nepomáha verbovanie ani spev

Takzvaný prezident Venezuely, ktorého legitímnosť spochybňujú USA i Európska únia, začal v reakcii na presuny amerických lodí rozsiahly nábor do ozbrojených síl. Minister obrany Vladimir Padrino López oznámil 11. novembra „rozsiahlu“ mobilizáciu voči „imperialistickej hrozbe“.

Odvodom a tréningu sa nevyhli ani mladistvé dievčatá, starenky či obézni občania bolívarovskej republiky. Podľa doterajších oficiálnych vládnych odhadov vstúpilo do aktívnej zálohy či milícií takmer osem miliónov ľudí.

Týždeň predtým vyskúšal Maduro novú taktiku – spev. Počas tlačovej konferencie 16. novembra si zanôtil časť známej skladby Johna Lennona Imagine. Používatelia na sieti X obratom pripomenuli, že ide o toho istého muža, ktorý v roku 2019 nechal vrážať vojenské autá do davu protivládnych demonštrantov.

Na ďalšom zhromaždení 24. novembra opäť využil hudobnú vsuvku, pričom tentoraz išlo o pieseň, ktorú podľa všetkého vytvorila umelá inteligencia, a v refréne sa opakovala fráza „áno, mier, mier, mier“. Maduro sa tiež snažil zopakovať pohyby, ktorými Trump zvyčajne tancuje na skladbu YMCA od kapely Village People.

Približne v tom istom období zorganizovala menší protest americká pacifistická mimovládna organizácia Code Pink. Jej zakladateľka Medea Benjaminová počas takzvanej 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom kritizovala účasť USA, za čo si vyslúžila pochvalné reakcie voličov hnutia MAGA, súčasný protest sa však stal terčom posmechu.

Známy politický komentátor Tucker Carlson v nedávnej epizóde svojho podcastu upozornil na fakt, že Venezuela je „sociálne konzervatívna“, pričom potraty sú v krajine nelegálne a dúhové pochody prakticky neexistujú. Bývalý moderátor televízie Fox News tento argument použil v súvislosti s možnou „zmenou režimu“, ktorá by podľa neho Spojeným štátom nič nepriniesla.

Preto bolo pre pozorovateľov tohto prehrievajúceho sa konfliktu prekvapením, keď armáda začiatkom septembra zverejnila náborové video, na ktorom „transžena“ verbuje príbuzných „členov LGBTQ+ komunity“ do milícií fungujúcich ako domobrana.

Prípravy na inváziu sú údajne v plnom prúde

Napriek snahám Caracasu o zabezpečenie krajiny pred potenciálnym vpádom amerických vojsk stále nie je isté, či rezort obrany USA inváziu skutočne plánuje. Existujú síce nepotvrdené informácie anonymných zdrojov, tie však treba brať s rezervou.

Trump 15. októbra povolil Ústrednej spravodajskej službe (CIA) plánovanie a vykonávanie tajných operácií na území Venezuely, a to vrátane „smrtiacich“ akcií. Denník New York Times o tom informovali anonymné zdroje z Bieleho domu.

Zdroje z Pentagónu zase 6. septembra pre televíziu CNN uviedli, že administratíva „zvažuje“ spustenie pozemných operácií. Doteraz však Trump autorizoval len zásahy proti narkočlnom a ponorkám, hoci obranný establišment už údajne vypracoval niekoľko plánov invázie, ktoré čakajú na rozhodnutie najvyššieho veliteľa (prezidenta).

Štvorica predstaviteľov Trumpovej administratívy pre agentúru Reuters priznala, že Pentagón je „pripravený v najbližších dňoch začať novú fázu operácií“ proti Caracasu. Ich časový harmonogram ani rozsah nebolo možné zistiť a Trump sa údajne stále nerozhodol, či niektorý z návrhov aktivuje.

Tvrdeniam o možnej invázii nahráva kontinuálne sa zvyšujúci počet nasadených vojakov a bojových plavidiel, ako aj de facto uzavretý vzdušný priestor spomínaný vyššie. Pôvodne totiž išlo len o operácie proti drogovým kartelom, zaradenie Kartelu sĺnk na sankčný zoznam s označením Madura ako vodcu gangu však napovedá, že sa môžu kedykoľvek rozšíriť do militantných krokov voči inému štátu.

Bývalý veliteľ vojenskej tajnej služby DGCIM Hugo Armando Carvajal v polovici októbra priznal, že Madurova administratíva v spolupráci s jeho agentúrou, civilnou rozviedkou SEBIN a spomínanými kartelmi pašovala milióny ton drog do USA, pričom z tohto predaja údajne financovala ľavicové hnutia v Južnej Amerike i v Európe.

Carvajala, ktorý má prezývku „El Pollo“ (po španielsky Kurča), v roku 2023 previezli Američania zo Španielska po piatich rokoch exilu. Finančnú podporu, účtovne klasifikovanú ako „dary“, mal vybraným politikom a stranám sprostredkovať štátny ropný podnik Petróleos de Venezuela (PDVSA), vysvetlil Venezuelčan vyšetrovateľom protidrogovej agentúry DEA.

Medzi príjemcami boli podľa bývalého šéfa vojenskej rozviedky španielska Socialistická strana a radikálne ľavicová strana Podemos, talianske Hnutie piatich hviezd, brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, kolumbijský Gustavo Petro, bolívijský Evo Morales a perónistický exprezident Néstor Kirchner s manželkou Cristinou.

Isté prepojenie kartelov a tajných služieb v rámci venezuelskej politickej špičky teda pravdepodobne existuje. Je však otázne, do akej miery ide o legitímny dôvod na napadnutie suverénnej krajiny. Práve na to upozorňovali predstavitelia Ruska, Číny, ale aj americkej Demokratickej strany.

Demokrati na úrovni Senátu i Snemovne reprezentantov opakovane označovali zásahy drogových plavidiel ako „mimosúdne zabíjanie“, hoci Trump ako najvyšší veliteľ americkej armády povolil útoky proti predpokladaným členom organizácií, ktorých činnosť podľa Bieleho domu ohrozuje amerických občanov, konkrétne dovozom drog.

Šesť demokratických predstaviteľov na čele so senátorkou Elissou Slotkinovou zverejnilo na sociálnych sieťach videá, v ktorých vyzývali vojakov v Karibiku, aby neuposlúchli „nelegálne rozkazy“. Trumpova administratíva reagovala tvrdou kritikou, že opoziční politici vyzývajú k nelegálnej činnosti.

„Demokratickí zákonodarcovia teraz otvorene vyzývajú k vzbure,“ napísal na sieti X zástupca personálnej šéfky Bieleho domu Stephen Miller. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) sa tiež obrátil na Políciu Kapitolu, aby zorganizovala vypočúvanie šestice zvolených predstaviteľov.

Hoci ľavicoví predstavitelia (najmä Petro) kritizujú smrtiace americké zásahy, existuje niekoľko krajín, ktoré s mimoriadnou ochotou pomáhajú Spojeným štátom v protidrogovom úsilí. Spomedzi nich najvýraznejšie vystupujú Dominikánska republika, ktorá od začiatku zásahov sprístupnila svoje prístavy pre americké lode, a Trinidad a Tobago, ktoré hraničia s Venezuelou.

Pravdepodobne tak v Karibiku vznikne „koalícia ochotných“, ktorej predstavitelia budú stupňovať „odstrašujúce“ presuny bojových formácií a navyšovať počty námorníkov a vojakov s cieľom oslabiť súdržnosť chávistickej vlády. Je tiež možné, že táto ad hoc aliancia bude čakať na zámienku, aby zaútočila.