Ochranári: Plánované zmeny v Poloninách sú najhorším návrhom zonácie v národných parkoch

Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) informovalo, že NP Poloniny má byť po zonácii rozdelený do štyroch zón a jeho rozloha by mala predstavovať 31 086 hektárov. V zóne A má platiť piaty stupeň ochrany. Jeho rozloha má byť 5201 hektárov, čo predstavuje 16,73 percenta územia.

Výmeru 1 259 hektárov má mať zóna B so štvrtým stupňom ochrany, čo predstavuje 4,05 percenta rozlohy národného parku. Zóna C s tretím stupňom ochrany má byť vo výmere 23 852 hektárov, a teda 76,73 percenta výmery navrhovaného národného parku. Druhý stupeň ochrany by mal byť v zóne D.

So 772 hektármi zaberie zhruba 2,49 percenta výmery z navrhovaného NP. „Pri vymedzovaní zón boli zohľadnené viaceré konštruktívne požiadavky vznesené zo strany samospráv v procese prerokovania,“ informuje envirorezort.

Pri vymedzovaní zón sa podľa neho takisto prihliadalo na prítomnosť biotopov, ich zachovalosť a vzácnosť, intenzitu lesníckeho a poľnohospodárskeho využívania, rekreačno-športové a iné využívanie územia, výskyt zastavaných plôch, infraštruktúru verejných zariadení a priestorov s iným funkčným zameraním.

Chcú chrániť rastliny i živočíchy

Do územia NP Poloniny sa navrhuje začleniť aj územie prírodnej rezervácie Rydošová, ktorá je v súčasnosti z väčšej časti súčasťou územia Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.

Envirorezort prízvukuje, že Rydošová je súčasťou komponentu Udava lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Ochrániť sa majú penovcové prameniská, jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy, rôzne horské vodné toky či nížinné a podhorské kosné lúky. Spolu má ísť o 22 biotopov európskeho významu. Rezort chce takisto ochrániť tri biotopy národného významu.

„Predmetom ochrany majú byť aj rastliny ako kyjanôčka zelená, vrchovka karpatská, zubček severský alebo perovník pštrosí. Zo živočíchov chce ochrániť salamandru škvrnitú, netopierov, vlka, šakala či jazveca,“ vysvetľuje ministerstvo.

Celkovo ide o 41 druhov rastlín, 99 druhov živočíchov a 131 druhov vtákov ako výr skalný, belorítka obyčajná, volavka popolavá aj kukučka obyčajná.

„Takmer celé územie NP Poloniny je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Do NP zasahujú územia európskeho významu Bukovské vrchy, Stinská, Ulička, časť Beskýd, Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy a časť Chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina,“ dodáva rezort.

Podľa neho je územie Polonín prekryté aj viacerými územiami medzinárodného významu. Celý národný park je od roku 1992 súčasťou slovensko-poľsko-ukrajinskej Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty zahrnutej do svetovej siete UNESCO.

„Od roku 1998 je rovnaké územie aj držiteľom Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia,“ dodáva s tým, že účinnosť nariadenia vlády navrhujú na 1. januára 2026.

Negatívny dosah nielen na prírodu

Organizácia My sme les vo svojom vyjadrení uviedla, že Poloniny sú ďalším národným parkom, ktorého sa negatívne dotkne pripravovaná zonácia, a týmto krokom prídu o značnú časť chráneného územia, ktoré by sa malo zmeniť na prírodný park.

Podľa nich envirorezort vedome predložil do pripomienkovania nekvalitný návrh zonácie, ktorý považujú za najhorší, čo sa týka národných parkov.

„Ak sa táto vízia naplní, reálne hrozí, že prídeme nielen o vzácne územia prírody, ale bude to mať aj negatívny dosah na rozbehnutý cestovný ruch a celkovo rozvoj v tomto regióne,“ upozorňuje združenie.

Podľa ochranárov je najzásadnejšou zmenou zníženie výmery národného parku a preklasifikovanie približne dvoch tretín na prírodný park. To by znamenalo zníženie stupňa ochrany na podstatnej časti územia.

„Každý, kto sa odborne venuje ochrane prírody, vie, že to, čo na Slovensku potrebujeme, je nezmenšovať územia s ochranou prírody, aby sme zabezpečili jej skutočnú ochranu. V Poloninách sa plánuje, žiaľ, presný opak,“ hovorí Ondrej Kameniar z občianskej iniciatívy My sme les.

Podľa neho ide o ďalšiu ukážku celkového neodborného prístupu vedenia rezortu životného prostredia. dodáva, že nielenže neplní základné úlohy, ale robí presný opak toho, čo by mal – chrániť slovenskú prírodu.

„Len tak – bez odbornej debaty - rozhodujú, že treba zmeniť to, ako národný park bude vyzerať. Prírodné bohatstvo Polonín a Slovenska je v ohrození,“ myslí si Kameniar.

Podpisovanie hromadnej pripomienky

Mimovládne organizácie Zelená väčšina, Aevis, My sme les, WWF Slovensko, OZ Prales a SOS/Birdlife preto spustili podpisovanie hromadnej pripomienky za dôslednú ochranu Polonín.

„Mimovládky“ informovali, že tým reagujú na spomínaný návrh zonácie národného parku, ktorý do skráteného medzirezortného pripomienkovania predložil 18. novembra 2025 minister životného prostredia Tomáš Taraba, a ktorý považujú za veľmi zlý.

Rozloha NP Poloniny by po zonácii mala byť spomínaných 31 086 hektárov a výmera ochranného pásma 10 461 hektárov.

Mimovládne organizácie poukazujú na to, že na pripomienkovanie je extrémne krátky čas, a to iba do stredy 26. novembra 2025. To sa dá podľa nich vnímať ako úmyselná snaha o obmedzenie zainteresovanej verejnosti.

Podľa Rastislava Mičaníka z organizácie Aevis nespĺňa dôležité náležitosti, záväzky a podmienky vrátane podmienky Plánu obnovy a odolnosti SR.

Návrhu ochranári vyčítajú, že dostatočne nechráni pralesy a staré bukové lesy, nie je v súlade so zákonom o ochrane prírody, znižuje ochranu v územiach európskeho významu a je v rozpore s medzinárodnými záväzkami.

Kvalitná zonácia by podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann priniesla nielen zachovanie pralesov a zdrojov vody, ale aj príležitosť pre miestnych obyvateľov profitovať z unikátneho prostredia. „Súčasný návrh však stavia hospodársku činnosť v tomto území nad prioritu ochrany prírody, a preto žiadame verejnosť o podporu spoločnej hromadnej pripomienky,“ uzatvára Plassmann.