Ukrajinská korupcia je najväčší spojenec Ruska

Niet lepšieho symbolu na vyjadrenie extravagantnej korupcie alebo straty kontaktu politikov a úradníkov s realitou ako zlatý záchod. Tento symbol je taký silný, že dokáže prakticky počas sekundy zmobilizovať celú verejnosť.

Zlatá toaleta nepotrebuje ďalšie vysvetľovanie. Na Ukrajine má navyše šírenie tohto symbolu tradíciu. Počas protestov na Majdane v roku 2014 sa veľmi rýchlo rozšíril obraz, že prezident Viktor Janukovyč vo svojej vile v rezidencii Mežyhiria má zlatý záchod.

Táto informácia sa stala lavínou a obracala verejnú mienku proti Janukovyčovi. Tento prípad však môže vojsť do učebníc ako príklad dezinformácie. V Janukovyčovej vile v Mežyhirii totiž žiadna zlatá misa nebola. Jeho vila bola síce luxusne zariadená, ale na symbol dekadencie nedošlo.

Na skutočnú zlatú toaletu si Ukrajinci museli počkať až do roku 2025. Keď protikorupčný úrad spustil operáciu Midas, vyšetrovatelia tvrdili, ako napísal Guardian, že byt Timura Mindiča, dlhoročného známeho prezidenta Zelenského, „zdobila zlatá toaleta“.

Škandál siahajúci až na samotný vrchol

V novembri 2025 ukrajinské protikorupčné orgány (NABU a SAPO) oznámili, že odhalili schému úplatkov v hodnote zhruba 100 miliónov dolárov v štátnej jadrovej firme Enerhoatom. Oznámenia o korupcii však na Ukrajine nie sú nijako prekvapivé, zvlášť keď išlo o úplne klasickú korupčnú schému, v ktorej 10 až 15 percent z každého kontraktu museli dodávatelia odvádzať za hladký priebeh zákazky.

Prekvapujúce bolo niečo iné: kauza zasiahla najvyššie poschodia politiky. Hlavným mozgom bol údajne už spomínaný Timur Mindič, ktorému sa v poslednej chvíli podarilo utiecť do Izraela. Zelenskyj po zverejnení škandálu vyzval na rezignáciu ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka a ministerku energetiky Svitlanu Hrynčukovú.

Dá sa však domnievať, že títo dvaja ministri slúžili len ako typickí obetní baránkovia. V spise sa totiž objavuje ešte tajomná postava „Alibaba“, ktorá naznačuje, že systém v energetike bol len špičkou ľadovca. Korupcia mala oveľa väčší rozsah. Podľa opozičného poslanca Jaroslava Železniaka sa za „Alibabou“ skrýva šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Inými slovami: chápadlá korupčnej chobotnice siahajú až k prezidentskému úradu.

Kauza tak priamo ohrozuje prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten v lete 2025 presadzoval zákon, ktorý mal obmedziť právomoci NABU a ďalších protikorupčných agentúr. Zelenského tím argumentoval tým, že ide o opatrenia na posilnenie boja proti ruskému vplyvu v inštitúciách.

Tento argument však nedáva logiku už zo svojej podstaty: oslabenie kontrolných mechanizmov nemožno v žiadnom prípade vydávať za bezpečnostné posilnenie. Skôr naopak. V kontexte neskoršieho odhalenia korupcie okolo Mindiča možno náhle úsilie o zmenu zákona vykladať ako pokus zabrániť vyšetrovaniu celej kauzy.

Oslabovanie protikorupčných strážcov

To však nie je to najhoršie. Ak sa naozaj preukáže, že Jermak je do korupčného konania zatiahnutý, je to pre Zelenského vážny problém. Už samotný škandál okolo Mindiča je pre prezidenta veľkým problémom. Buď o korupčnom konaní vedel, keďže vzhľadom na ich dlhoročné blízke priateľstvo len ťažko mohol prehliadnuť luxus, ktorým sa Mindič v čase vojny s Ruskom obklopoval. Tolerancia voči korupcii z neho v takom prípade robí spolupáchateľa.

Alebo o ničom nevedel a absolútne to ignoroval, čo znamená, že ukrajinský prezident žije úplne mimo reality. Nech už odpovieme na túto otázku akokoľvek, kredit prezidenta Zelenského u jeho partnerov, predovšetkým u západných podporovateľov, sa značne znížil. Navyše aktuálny škandál zhoršuje rokovaciu pozíciu Ukrajiny v mierovom procese.

Najväčší problém je, že každá neskrotená korupcia znehodnocuje hrdinstvo ukrajinských vojakov viac ako akýkoľvek nepriateľ na bojisku.

Korupcia znehodnocujúca hrdinstvo vojakov

Hlavný argument zástancov Ukrajiny spočíva v tom, že korupcia v tomto štáte existovala vždy. Bolo by naivné domnievať sa, že ruská invázia dokázala vyriešiť tento štrukturálny problém ukrajinskej spoločnosti. V roku 2024 organizácia Transparency International prisúdila Ukrajine 35 bodov zo sto v indexe vnímania korupcie, krajina tak obsadila 105. miesto medzi 180 hodnotenými štátmi. Táto organizácia bola k Ukrajine ešte pomerne milostivá, veď Maďarsko má skóre 41. Situácia oboch krajín je, samozrejme, neporovnateľná.

Európska únia vo svojom internom dokumente vyčíslila celkovú pomoc Ukrajine z európskych inštitúcií a členských štátov k 10. júlu 2025 na 164 miliárd eur. Ak by korupčné úniky z ukrajinských verejných zákaziek, bežne odhadované na 10 až 30 percent, platili aj pre zahraničnú pomoc, teoretické straty z doterajšej európskej podpory by mohli dosahovať 16 až 49 miliárd eur.

Operácia Midas, v ktorej ide „len“ o 100 miliónov dolárov, tak v kontexte potenciálnej celkovej korupcie pôsobí ako drobné. Podstatné však je, že odhalenie prichádza vo chvíli, keď je Západ unavený, vojenská pomoc klesá a trpezlivosť daňových poplatníkov sa tenčí.

Ekonomická podpora Ukrajiny bude čoraz zložitejšia najmä v troch najsilnejších európskych krajinách – v Spojenom kráľovstve, Nemecku a vo Francúzsku. Nie je náhoda, že tieto štáty prechádzajú dlhotrvajúcou ekonomickou stagnáciou, ktorá si bude vyžadovať veľké fiškálne stimuly a pravdepodobne aj zvýšenie daní. V každom prípade, európske štáty túto vojnu financujú na dlh.

Obhájiť ďalšiu pomoc Ukrajine bude čoraz ťažšie. Problém totiž nie je len v Zelenskom a ani jeho prípadná výmena nedáva záruku, že sa fungovanie Ukrajiny zásadne zmení. Západné vlády tak stoja pred nepríjemnou voľbou. Buď budú ďalej finančne podporovať Ukrajinu a naivne dúfať, že korupcia zmizne sama od seba, alebo pomoc obmedzia, čím sa fakticky urýchli rozpad ukrajinského štátu.

Nech si už európske vlády vyberú ktorúkoľvek cestu, jedno zostáva isté: žiadna ruská zbraň neznehodnotí hrdinstvo ukrajinských vojakov tak rýchlo ako korupcia v Kyjeve.