Šimečkovo trpké prebudenie zo sna o Benešových dekrétoch

Progresívne Slovensko (PS) zorganizovalo výjazd strany na juh Slovenska s cieľom osloviť maďarskú menšinu. V Komárne strana predstavila balík opatrení na rozvoj regiónu a zlepšenie postavenia Maďarov na Slovensku a prijala uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku.

V rámci tohto uznesenia chcela strana podľa vyjadrenia jej lídra Michala Šimečku „jasne odmietnuť princíp kolektívnej viny, ktorý po 2. svetovej vojne viedol ku krutému odňatiu občianskych práv mnohým nevinným Maďarom žijúcim na Slovensku“.

Strana zároveň vyzvala vládu, aby podnikla okamžité kroky smerom k maďarskej menšine a uznala, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili voči maďarskej komunite porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd.

PS obrátilo rétoriku po výraznej kritike

PS sa ďalej dožaduje, aby sa v majetkových sporoch nerešpektovali takzvané Benešove dekréty a aby „na ich základe nebolo možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“. Strana teda žiada zastavenie uplatňovania Benešových dekrétov tak, aby na ich základe nebolo možné vykonávať žiadne právne úkony.

Tento nápad „oživovať staré rany“ okamžite odmietli koaličné aj opozičné strany. SNS, Hlas, Smer, ale aj KDH okamžite začali kritizovať Progresívne Slovensko s tým, že „vzťahy s Maďarskom sú v súčasnosti historicky najlepšie“ a je neprípustné ich opäť narúšať.

Predseda SNS Andrej Danko dokonca pohrozil PS, že ak s touto aktivitou neprestanú, obráti sa na generálnu prokuratúru, aby preskúmala možnú nezákonnú činnosť strany.

Progresívne Slovensko po masívnej kritike zo strany väčšiny verejnosti okamžite prešlo do defenzívy s tým, že podľa predsedu Michala Šimečku strana „nikdy nenavrhovala rušenie či revíziu Benešových dekrétov ani spochybňovanie našich dejín“.

Po týždennej ofenzíve prišlo nejasné vysvetľovanie

Z tohto vyjadrenia však nie je jasné, čo vlastne strana chcela politicky dosiahnuť, ak na jednej strane nežiada revíziu dekrétov a „považuje ich za súčasť právneho poriadku“, a na druhej strane požaduje ich zastavenie. Záhadné právne uvažovanie predsedu strany Šimečku, podľa ktorého dekréty aj platia, aj ich nie je možné uplatňovať, nebolo vysvetlené.

Šimečkovo ťaženie na pocit nespravodlivosti maďarského voliča trvalo celý týždeň.

Po týždni rozsiahlej verejnej kritiky musela opozičná strana vysvetľovať, že právne uznáva Benešove dekréty, ale zároveň chce, aby sa právne neuplatňovali. Ako k tomu chce dospieť bez ich revízie alebo zrušenia, nie je známe.

Pomerne očividné politické fiasko sa skončilo rovnako ako v minulosti. Vláda vyhlásila, že otázka povojnových dokumentov o usporiadaní pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku je uzavretá a nebude sa otvárať.

K rovnakému záveru dospela vláda SR aj v roku 2002 a následne v roku 2007.

Téma otvárania Benešových dekrétov je zložitá a mimoriadne ťažko predstaviteľná nielen z politického hľadiska, ale aj z hľadiska ich právnej úpravy.

Dekréty hovoria o kolektívnej vine kolaborantov

Benešove dekréty, celým názvom Dekréty prezidenta republiky Edvarda Beneša (vydaných celkovo 141), sú súhrnným označením pre zákony, ktoré upravovali postavenie maďarskej a nemeckej menšiny v Československu.

Vydal ich prezident Edvard Beneš v exile v Londýne medzi 2. júlom a 27. októbrom 1945 za účelom nahradiť legislatívnu prácu československého parlamentu, ktorý v tom čase nezasadal.

Na území Slovenska platili dekréty prostredníctvom dekrétov Slovenskej národnej rady so špecifickými zmenami. Väčšina z nich sa zaoberala otázkami hospodárskej a politickej obnovy vojnou spustošenej krajiny, no v užšom zmysle predstavujú symbol povojnovej nespravodlivosti voči menšinám.

V tomto smere pojem „Benešove dekréty“ predstavuje princíp kolektívnej viny uplatňovaný po druhej svetovej vojne voči predstaviteľom maďarskej a nemeckej menšiny (označovaným za zradcov a kolaborantov), ktorí boli na ich základe zbavovaní občianstva, vysídľovaní, prepúšťaní zo zamestnania a ktorým boli konfiškované majetky vrátane nehnuteľností bez nároku na náhradu.

Kolektívne trestanie malo byť súčasťou denacifikácie spoločnosti a odplatou za podieľanie sa na fašistickom vládnutí.

Dekréty platia na Slovensku aj v Česku

Tieto právne akty sú z hľadiska slovenského právneho poriadku považované za platné a tvoria jeho súčasť. Rovnaký stav platí aj v Českej republike, kde sú jednotlivé dekréty súčasťou právneho poriadku, napríklad Dekrét č. 12/1945, ktorý hovorí o konfiškácii majetku. Platnosť dekrétov priznali českí politici aj v roku 2010.

Problematika dekrétov a ich špecifického vplyvu na súčasnú právnu úpravu v konkrétnych prípadoch je pomerne komplikovaná a skutočne umožňuje rôzne právne výklady. Najmä predstavitelia maďarskej menšiny zastávajú názor, že dekréty sú „historickou normou“, ktorá stratila svoju reálnu právnu silu, teda že „už nevytvárajú nové právne vzťahy“.

Dekréty boli osobitným (mimoriadnym) zákonodarstvom a v odbornej obci prevláda názor, že rozsudky súdov vydané na ich podklade by sa mali „otvárať“ iba na najvyššej úrovni. V tomto smere by sa otázkou ich uplatňovania v súčasnosti mal zaoberať Ústavný súd SR.

Súdy sa prikláňajú k platnosti dekrétov

Z minulosti je známy súdny spor dedičov zosnulého Jána Antonína Baťu, ktorí žiadali náhradu za skonfiškovaný majetok a obnovu konania vo veci jeho odsúdenia za zločiny proti štátu z roku 1945 na základe Benešových dekrétov. Hoci okresný súd obnovu povolil, krajský súd ju právoplatným rozsudkom zastavil s odôvodnením, že dediči stratili nárok na vymáhanie slovenského majetku a jeho navrátenie.

Spor o nehnuteľnosti rozhodoval v tomto smere aj Súdny dvor EÚ (SD EÚ) vo veci Bosits proti Slovenskej republike. Prípad sa týkal udalosti, keď správne orgány zapísali do katastra nehnuteľností ako vlastníkov pozemkov potomkov osoby, ktorej boli nehnuteľnosti skonfiškované na základe týchto dekrétov. Tie však podľa dekrétov mali patriť Lesom SR.

Vnútroštátne súdy najprv prisúdili majetkové práva potomkom, no Najvyšší súd SR to zrušil s odôvodnením, že išlo o chybný zásah do desaťročia existujúceho právneho stavu a právnej istoty. Potomkovia preto podali sťažnosť na SD EÚ, a ten rozhodol, že ich práva porušené neboli.

Aj tento prípad ukazuje, že v súčasnosti sa v súdnych konaniach uplatňujú majetkové usporiadania naviazané na predmetné dekréty. Práve súčasné aktivity vyvlastňovania súkromných pozemkov zo strany Slovenského pozemkového fondu (napríklad pri stavbe diaľnice) na základe uvedených dekrétov boli dôvodom, prečo PS otvorilo túto tému, hoci ide o desaťročia zaužívaný právny stav.

Úskalia otvárania dekrétov

Ak by PS alebo iný zákonodarca navrhol, aby sa uplatňovanie Benešových dekrétov zastavilo alebo aby sa prehodnotil ich právny účinok, mohlo by vzniknúť niekoľko zásadných právnych problémov.

Právny systém (najmä ochrana majetku a vlastníckych práv) vyžaduje, aby zmeny zákonov neboli retroaktívne (s niektorými výnimkami). Náhla zmena súčasného právneho stavu by mohla viesť k chaosu, sporom, ale aj k hromadným nárokom na náhradu škody.

Samotné dokazovanie v sporoch z minulosti (kto ako nadobudol, komu čo patrilo z hľadiska dedenia) by predstavovalo mimoriadne náročné konanie. Nie všetky prípady konfiškácií sú totiž verejne evidované a mnohé sú skryté, staré alebo prebehli iným spôsobom.

Ak by sa „zastavenie uplatňovania“ interpretovalo ako de facto rušenie právnych následkov (konfiškácií, zmeny vlastníkov a podobne), mohlo by to narušiť stabilitu právnych vzťahov a viesť k nárokom zo strany súčasných vlastníkov alebo tých, ktorých majetok bol skonfiškovaný.

Historická záťaž, ale aj problematické usporiadanie

Otvorenie otázky dekrétov znamená rozsiahle súdne konania, možné masové nároky, návrat majetku alebo odškodnenia – čo predstavuje obrovské finančné, politické a spoločenské riziká.

Takéto udalosti by celkom určite vyvolali napätie voči menšinám, etnickým skupinám alebo dnešným vlastníkom, čo by mohlo viesť k destabilizácii právneho a spoločenského poriadku.

Benešove dekréty jednoznačne predstavujú historickú záťaž – nielen právnu, ale aj spoločenskú. V časti obyvateľstva žijú v kolektívnej pamäti, legitimizujú určitú formu kolektívnej viny a môžu ovplyvňovať diskriminačné praktiky aj dnes.

Z hľadiska vyrovnávania sa s minulosťou by bolo vhodné identifikovať poškodené osoby, vyčísliť škody spôsobené dekrétmi a na základe toho pristúpiť zo strany štátu k možným odškodneniam, spojeným s uznaním historickej krivdy a ospravedlnením.

Revízia dekrétov od progresívcov by spôsobila chaos

Rušenie alebo revízia dekrétov, tak ako ich navrhovalo PS, by v súčasnosti predstavovali retroaktívny zásah do právnej istoty a ochrany vlastníctva a spôsobili by enormný chaos v právnom a spoločenskom poriadku krajiny.

Tento nápad je teda nepriechodný nielen politicky, ale aj právne. Z právneho hľadiska ide o natoľko komplikovaný proces, že je jednoduchšie poškodených dekrétmi odškodniť, ako naprávať staré krivdy.

Progresívne Slovensko v tomto prípade trafilo mimoriadne vedľa.

Nič tým nezískalo, iba ukázalo šokujúcu neznalosť nielen právnych, ale aj spoločenských pomerov, a pri rozdúchavaní maďarsko-slovenských vášní úspešne sekundovalo Jánovi Slotovi.

Vymyslieť a prekonať takýto návrh PS niečím ešte hlúpejším bude mimoriadne náročné.