Nadiktovať svetu európske „net zero“ nebude ľahké

V prípade ich porušenia hrozí drakonická pokuta až do výšky päť percent globálneho obratu. To znamená, že napríklad americkému Exxonu by hrozila pokuta až 15 miliárd eur, ak by pri ťažbe a spracovaní plynu v USA nedodržal európske emisné pravidlá.

Koncom októbra preto americký a katarský minister energetiky zaslali lídrom EÚ otvorený list, ktorý by sa dal zhrnúť do vety: „Dobre ste si to premysleli, chlapci?“ Naznačili v ňom, že na takéto riziko obchodu s EÚ by sa mohli aj vykašľať a svoj plyn, ktorý v súčte tvorí 70 percent dovozu LNG a pätinu celkového dovozu plynu do EÚ, predávať radšej do Ázie.

Nie je to prvý kritický list ohľadom CSDDD. Odpor voči novej regulácii zaznel aj zvnútra EÚ. Počas takzvaného Evianského stretnutia s Friedrichom Merzom a Emmanuelom Macronom vyjadrilo 46 šéfov veľkých európskych firiem obavy o konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na globálnom trhu. S CSDDD na krku budú ich náklady oveľa vyššie ako náklady konkurentov z Ázie či Ameriky. List bol však neverejný a keď unikol, viaceré firmy sa od neho dištancovali.

Možno aj preto sa európski predstavitelia cítia na koni. Svoje politiky nemerajú ekonomickými efektmi, ale politickými dôsledkami a pozícia vedenia klimatickej križiackej výpravy sa zdá byť v EÚ stále neotrasiteľná.

Domáce firmy môžu zastrašiť armádou najatých klimatických lobistov, no americké alebo katarské firmy sotva. Ani pri nich však EÚ nehrá úplne bez kariet. Dopyt po nízkoemisnej ťažbe plynu a ropy znamená obchodnú príležitosť. Vo svete sa zjavujú prvé prípady nízkoemisných projektov, ktoré kombinujú využitie elektriny z obnoviteľných zdrojov s ukladaním uhlíka pod zem, čo sa pri takejto činnosti priam ponúka. Komodita z takéhoto projektu si môže pýtať na trhu prémiovú cenu.

Problémom však je, že neexistujú medzinárodné štandardy na nízkouhlíkové LNG a každý zákazník si to predstavuje trochu inak. Prvé trhové riešenia medzinárodnej certifikácie sa však už ponúkajú.

No nízkoemisné ťažobné projekty prichádzajú na trh v jednotkách kusov a do roku 2027 budú tvoriť iba malý zlomok globálnej ponuky LNG. Možno sa EÚ spolieha skôr na to, že USA a Katar blafujú a v skutočnosti si predsa len nenechajú ujsť atraktívny európsky trh výmenou za investície do nových technológií. Takzvaný Omnibus, balík legislatívy zjednodušujúci povinné hlásenia a inú európsku korporátnu byrokraciu, v rámci CSDDD prichádza zo strany EÚ s istými ústupkami.

Únia je však známa tým, že plánovanie energetickej stratégie jej príliš nejde. Musíme len dúfať, že tentokrát rozumie hre aj svojim kartám.