Migaľ navrhuje obmedziť sociálne siete deťom. V parlamente môže nájsť podporu

Minister investícií Samuel Migaľ (nom. Smeru) v pondelok predstavil nový zákon o ochrane maloletých vo verejnom a digitálnom priestore. V prvom štvrťroku 2026 ho chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania.

Zákon má zakázať sociálne siete deťom do 16 rokov. Odporúčanie s rovnakým cieľom schválili minulý týždeň aj poslanci Európskeho parlamentu. Obmedzenie podporil aj prezident SR Peter Pellegrini.

Oslovili sme preto všetky parlamentné politické strany s otázkou, či by podporili takýto návrh. 

Deťom už mobil nemožno vziať ani vtedy, keď im škodí

Strana Hlas, ktorú zakladal práve Peter Pellegrini, pokladá deti za najohrozenejšiu generáciu z hľadiska duševného zdravia. Sociálne siete v tom podľa poslankyne Pauly Puškárovej zohrávajú zásadnú úlohu. 

„Dnes bežne vidíme trojročné dieťa so smartfónom v ruke. Rodičia to často myslia dobre alebo si potrebujú nachvíľu oddýchnuť, ale práve v ranom veku je mozog najzraniteľnejší,“ vraví politička. 

Konkrétne skúsenosti uvádza detská psychiatrička Marcela Šoltýsová. „Deväťročné deti si posielajú v nočných hodinách správy,“ upozorňuje lekárka s dôvetkom, že niekedy už rodičia nedokážu voči tomu zakročiť, lebo ak dieťaťu vezmú mobil, dostane afekt a hádže aj predmety. 

Ak sa deti porovnávajú s osobami na sociálnych sieťach, môže im to spôsobiť poruchy príjmu potravy. Inokedy si zas zdieľajú videá s nevhodným obsahom, na základe ktorého potom zažívajú traumu, úzkosti a depresívne poruchy. 

„Sociálne siete sú pre mladých vysoko lákavé s neustále sa meniacim ‚ligotavým‘ obsahom, reálne im však kradnú čas, spôsobujú závislosť a prinášajú obsah, ktorý ešte nezrelý človek nedokáže úplne filtrovať,“ vyjadril sa pre Štandard komisár pre deti Jozef Mikloško. 

Sociálne siete u nás nie sú doposiaľ nijako regulované, najmä čo sa týka algoritmu.

SaS je proti, Smer varuje pred rukou štátu

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) zatiaľ nevidí dôvod úplne zakázať tieto platformy mladistvým. „Treba to nechať na slobodnom rozhodnutí rodičov,“ vraví pre Štandard hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Podľa strany Smer sa má ochrana detí začínať v rodinách, na školách a v komunite. Zákaz považuje za správny krok, ale vekovú hranicu by ponechala na odborníkoch z oblasti psychológie a IT technológií. 

„Pod hlavičkou ‚ochrany detí‘ nesmie byť vpašovaný trójsky kôň do legislatívy tak, ako bol v rámci ‚ochrany občanov‘ prijatý takzvaný Patriot Act v USA, ktorý búra všetky základné piliere demokracie a ochrany občana pred svojvôľou štátnych orgánov,“ spresňuje Ľubica Končalová z tlačového odboru Smeru.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pokladá sociálne siete a generatívnu umelú inteligenciu za civilizačnú výzvu. Hovorkyňa KDH Tatiana Kmecová pre Štandard podotýka, že deti majú dnes dobré príležitosti pracovať s technológiami, a preto nepotrebujú túto zručnosť rozvíjať na sociálnych sieťach.

„Oveľa viac potrebujú zažiť a ‚natrénovať‘ si skutočné vzťahy – komunikovať z očí do očí, uspokojiť túžbu po priateľstve v realite, a nie virtuálne,“ prízvukuje Kmecová s dôvetkom, že je dôležité zažívať aj konflikty a následne zmierenia.

Aj Hnutie Slovensko pokladá online obmedzenia za tému, ktorá si zaslúži pozornosť a odbornú diskusiu. „Vulgárny a násilný obsah sa na sociálnych sieťach šíri čoraz častejšie,“ zdôrazňuje hovorca hnutia Matúš Bystriansky. 

Ako dodáva, je potrebné nájsť rovnováhu medzi ochranou detí zo strany štátu a ich rodičov, pretože tí sú v prvom rade zodpovední za výchovu svojich potomkov a prostredie, v ktorom vyrastajú.

Austrálsky model overovania veku

Ako jedno z riešení navrhuje Paula Puškárová z Hlasu zavedenie povinného overovania veku mladistvých pri využívaní sociálnych sietí, YouTubu a ďalších platforiem.

„Nie sme v tom sami. Napríklad v Austrálii už prijali zákon Social Media Minimum Age Act, ktorý vstupuje do platnosti 10. decembra 2025,“ spomína poslankyňa. 

V praxi to znamená, že osoby mladšie ako 16 rokov nebudú môcť mať účty na sociálnych sieťach. Tento zákon zavádza povinnosť platforiem reálne overovať vek používateľa, ukladá pokuty za jej nedodržanie a posilňuje zodpovednosť platforiem za ochranu detských používateľov.

Ako spomína hovorkyňa KDH Kmecová, kontrola veku dieťaťa je pri dnešných nástrojoch možná, a to napríklad na úrovni operačných systémov. „Ale sociálne siete zámerne pristupujú k tejto téme veľmi laxne a navyše nastavujú algoritmy tak, že zvyšujú riziko závislosti, a to aj za cenu sebapoškodzovania a sexuálneho zneužívania detí online,“ upozorňuje.

Boj proti online predátorom

Práve po vzore Austrálie chce ísť na Slovensku aj Rudolf Olach, občiansky aktivista a otec, ktorý upozorňuje na medzery v zákone. Legislatíva podľa neho chráni sexuálnych predátorov, preto sa v online priestore zameriava na „chytanie“ pedofilov cez vymyslený účet 13-ročného dievčaťa. Spolupracuje aj s políciou.

„Deti do 16 rokov tam nemajú čo robiť,“ vraví pre Štandard Olach s argumentom, že maloletí nemôžu hazardovať, piť alkohol, fajčiť, vlastniť strelnú zbraň alebo viesť motorové vozidlo.

Deväť z desiatich rodičov by podľa neho svojmu dieťaťu napriek tomu umožnilo vstup do online prostredia, a preto nedáva zmysel ponechať rozhodnutie len na ich „súhlase“.

„Dnes dokonca odporúčam nerobiť z dieťaťa outsidera. Pokiaľ pre všetky deti neplatia rovnaké pravidlá, jedinou možnosťou je mať ho pod dohľadom a sledovať jeho aktivitu online,“ vysvetľuje.

Olach spustil aj petíciu za úplný zákaz registrácie detí na sociálnych sieťach do 16 rokov, ktorá má viac ako šesťtisíc signatárov. 

Zničujúci vplyv sietí na deti

Cieľom zákazu nie je len ochrana detí pred patosociálnymi javmi, ako napríklad kyberšikana, vydieranie, manipulácia, sexuálni predátori, pornografia či sebapoškodzovanie, ale aj dosiahnuť zdravý mentálny a osobnostný vývoj.

Svetová zdravotnícka organizácia a pediatrické spoločnosti už roky upozorňujú, že nadmerná expozícia obrazovkám negatívne ovplyvňuje neuroanatomický vývin detského mozgu.

„Sociálne siete sú koncipované tak, aby vyvolávali pocit slasti – aktivujú dopamínové okruhy rovnakým mechanizmom, aký pozorujeme aj pri látkach spôsobujúcich závislosť,“ vysvetľuje Puškárová.

Pri dlhodobom vystavení takýmto podnetom začne mozog dieťaťa uprednostňovať rýchle stimuly namiesto procesov potrebných na sústredenie, učenie či emocionálnu stabilitu. „V extrémnych prípadoch môže dôjsť až k atrofii niektorých oblastí mozgu,“ poznamenáva poslankyňa.

Podľa rozsiahlej rakúskej štúdie Mental Health Days – Studie 2024 trávia mladí ľudia na smartfónoch priemerne štyri hodiny denne, z toho 96 minút na sociálnych sieťach. Platformy ako Instagram či TikTok majú merateľne negatívny vplyv na spokojnosť a duševné zdravie adolescentov. 

Zároveň je podľa političky z Hlasu potrebné podporovať komunity, rodiny a sociálny systém, aby mladí ľudia a deti mali dostatok priestoru a času na kvalitné aktivity mimo digitálneho sveta. 

Strana Progresívne Slovensko a Slovenská národná strana na tému zákazu sociálnych sietí pre mladistvých nereagovali.