Skryté budú aj príspevky nebezpečných kúskov a výziev, ktoré vedú k rizikovému, škodlivému správaniu a môžu končiť až samovraždou. Už teraz vo funkcii „vyhľadávanie“ blokuje sociálna sieť výrazy s citlivými témami, ako sú napríklad sebapoškodzovanie a poruchy príjmu potravy.
Aktualizácia účtov tínedžerov sa bude týkať stoviek miliónov neplnoletých používateľov na celom svete. Mladiství do 18 rokov budú automaticky zaradení do aktualizovaného nastavenia 13+, pričom sa nebudú môcť odhlásiť ani inak zmeniť vek bez súhlasu rodiča.
„Vieme, že tínedžeri sa môžu snažiť vyhnúť týmto obmedzeniam, a preto budeme používať technológiu predikcie veku na zaradenie tínedžerov do určitých ochranných opatrení obsahu – aj keď tvrdia, že sú dospelí,“ dopĺňa Meta.
Nové prísnejšie nastavenie s názvom „obmedzený obsah“ bude filtrovať ešte viac obsahu z účtu tínedžera a odoberie im možnosť vidieť, zanechávať alebo prijímať komentáre pod príspevkami. Technologická spoločnosť spresňuje, že od budúceho roka toto nastavenie ďalej obmedzí konverzácie s umelou inteligenciou, aby neposkytovala odpovede, ktoré by mohli byť vekovo nevhodné.
Rodičovská regulácia rizikového obsahu
Z projektu Centrum bezpečného internetu, ktorého koordinátorom je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre Štandard kompetentní objasňujú, že v skratke dochádza na sociálnej sieti Instagram aj k blokovaniu príspevkov so sexuálne explicitným obsahom alebo k zastaveniu obsahu propagujúceho rizikové správanie, do ktorého okrem alkoholu a fajčenia patria aj sebapoškodzujúce praktiky, kaskadérske kúsky a hazard.
„Deti tiež nebudú môcť odoberať obsah od profilov, ktoré sa vyznačujú takýmto správaním, a to ani nevhodný obsah, ktorý zdieľa (nie vytvára) profil označený ako vhodný,“ spresňuje Centrum bezpečného internetu.
Tínedžeri už teda nebudú môcť sledovať účty, o ktorých spoločnosť Meta, ktorá niekoľko mesiacov zdokonaľovala technológie na proaktívne identifikovanie nevhodného obsahu, zistila, že pravidelne zdieľajú obsah nevhodný pre vek, alebo ak ich meno alebo životopis naznačuje, že účet je pre tínedžerov nevhodný.
Chránení budú aj samotní tínedžeri, ktorým takéto účty nebudú môcť posielať súkromné správy či komentovať ich príspevky.
„Zodpovednosť za ochranu detí vkladá Instagram aj do rúk rodičov, ktorí môžu nastaviť prísnejšie pravidlá a regulovať obsah, ktorý dieťa konzumuje, v súlade so svojím presvedčením v tejto oblasti,“ reaguje Centrum bezpečného internetu. Rodičia môžu zároveň posielať spätné väzby na obsah, ktorý nepovažujú za vhodný pre neplnoletých používateľov.
Podľa názoru expertov centra to vytvára ďalšiu možnosť na sprevádzanie dieťaťa svetom internetu, prípadne na vzájomné diskusie o hraniciach obsahu a rizikách, ktorým môže maloletý čeliť.
Jeden z členov tohto centra spolupracoval s neziskovou organizáciou digiQ (Digitálna inteligencia) na prieskume na vzorke 586 respondentov vo veku 10 až 18 rokov. Vyplynulo z neho, že Instagram na dennej báze používa na Slovensku takmer každý tínedžer.
Zmeny prídu aj do Európy
Spoločnosť Meta si uvedomuje, že žiadny systém nie je dokonalý a deti môžu občas na Instagrame vidieť niečo nevhodné vzhľadom na ich vek. No aj vďaka spätnej väzbe rodičov, ktorí môžu nahlásiť nevhodný obsah, bude robiť všetko pre elimináciu takýchto prípadov.
Aktualizované nastavenia obsahu sa začnú postupne zavádzať do účtov tínedžerov v USA, Spojenom kráľovstve, Austrálii a Kanade, kde ich plánujú naplno spustiť do konca roka 2025. Európa by mala prísť na rad začiatkom budúceho roka.
Koniec falošných účtov?
Na zaujímavý trend medzi mladými ľuďmi na Instagrame upozorňuje Štandard Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa z občianskeho združenia IPčko. Hovorí o zakladaní „finsta“ účtov, čo znamená, že mladí ľudia si na Instagrame vytvárajú takzvané fakeové (falošné) účty.
„Nie je to len výstrelok alebo hra s identitou. Je to zároveň odraz potrieb, ktoré si mladí dnes nemajú kde inak bezpečne napĺňať,“ vysvetľuje Juráneková.
Mnohí mladí ľudia, hovorí, vnímajú svoj „hlavný“ profil na Instagrame ako verejnú výkladnú skriňu, kde sa od nich očakáva istá miera filtra, estetickosti, výkonnosti alebo popularity. Tlak byť stále „v pohode“, zábavný, vizuálne zaujímavý a spoločensky aktívny je obrovský.
Práve preto si podľa Juránekovej niektorí z nich zakladajú „finsta“ účty, kde môžu byť viac sami sebou, zdieľať svoje myšlienky, nepodarené fotky, ťažkosti alebo jednoducho to, čo by si na hlavný profil nedovolili dať.
„Ide často o hľadanie autenticity v prostredí, kde je skreslená filtrami a očakávaniami,“ konštatuje odborná poradkyňa s dôvetkom, že mladý človek má prirodzenú potrebu skúmať, kto je, ako ho vnímajú druhí a kde je jeho miesto.
Ak má teda pocit, že to nemôže robiť slobodne a bezpečne pod svojím menom, vytvára si priestor, kde túto potrebu aspoň čiastočne naplní. „Zároveň je však dôležité dodať, že ‚finsta‘ účty nie sú len o úniku, môžu byť aj formou odľahčenej, uvoľnenej komunikácie, kde neplatí tlak na výkon a dokonalosť,“ dodáva.
Niekedy sú takéto falošné účty podľa Juránekovej len miesto pre blízky okruh priateľov, kde sa dá zasmiať, oddýchnuť si od verejného pohľadu a byť „viac raw“. „Ale ak sa mladý človek cíti dobre len na ,fake‘ profile a vo ,verejnom‘ priestore zažíva tlak, nepohodu, úzkosti alebo potrebu maskovať sa, je to signál, že potrebuje bezpečnejší priestor aj v offline svete,“ varuje odborníčka.
Je teda otázne, či zmeny týkajúce sa technológie predikcie veku, ktoré sa majú na sociálnej sieti zaviesť, znemožnia aj vytváranie takýchto falošných profilov napríklad s vyšším vekom používateľa.
Sociálne siete a duša
Psychológovia, rodičia aj odborníci vítajú opatrenia, ktoré by na sociálnych sieťach, ako je napríklad Instagram, priniesli väčšiu ochranu mladistvých. Ako ďalej spomína poradkyňa Juráneková z IPčka, ich úlohou nie je deti od sociálnych sietí izolovať, ale učiť mládež, ako ich používať vedome a bezpečne – rozumieť tomu, čo v nich sociálne siete vyvolávajú, a vedieť si vytvárať hranice, ktoré chránia ich duševné zdravie.
„Komunikujeme s mladými, ktorí hovoria o tom, ako ich náladu, vzťahy aj vnímanie seba ovplyvňuje online svet a kontakt s ,dokonalým obsahom’,“ objasňuje. Mnohí podľa nej opisujú, že cítia tlak vyzerať dobre, mať pekný profil, byť aktívni a zaujímaví. Ak sa im to nedarí, zažívajú sklamanie, úzkosť a pocit, že nie sú dostatočne dobrí.
„Stretávame sa aj s mladými, ktorí sa cez sociálne siete porovnávajú s influencermi a majú pocit, že ich život ,nestojí za to’,“ dodáva Juráneková, podľa ktorej ide aj o prostredie, dodávajúce deťom krátkodobý pocit uznania vo forme „lajku“, dobrého komentára alebo nového sledovateľa.
Prízvukuje, že mladí ľudia ešte nemajú dostatočne rozvinutú schopnosť regulovať tieto podnety. Hovorí, že Instagram je príliš silný nástroj pre človeka, ktorý sa ešte len učí rozumieť sebe a svetu. Preto je podľa nej nevyhnutné, aby mladí ľudia neboli v tomto priestore sami, ale mali podporu dospelých, ktorí s nimi o online svete otvorene hovoria.
