Mier nie je bližšie, ale ani ďalej. Strany nedosiahli kompromis v územných sporoch, vraví poradca Kremľa

Podľa zdroja agentúry AFP by sa stretnutie oboch amerických vyjednávačov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským mohlo uskutočniť už v stredu v Bruseli.

Rokovania Rusov, Ukrajincov a Američanov prebiehajú s rôznou intenzitou už od februára tohto roka, pričom zatiaľ priniesli iba čiastkové úspechy.

Čo tomu predchádzalo

Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff a zať prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner v utorok spustili ďalšiu sériu rokovaní s prezidentom Vladimirom Putinom. Do Moskvy vycestovali v pondelok večer, pričom ich cieľom je dosiahnuť pokrok v mierovej dohode vo vojne na Ukrajine.

Witkoffa podľa zdrojov agentúry Reuters privítal ruský špeciálny vyslanec a riaditeľ fondu priamych investícií Kirill Dmitriev. Obaja sa predtým stretli najmenej päťkrát, ich rozhovory sa údajne často týkali aj spoločných investičných príležitostí.

Lietadlo s americkými vyjednávačmi pristálo v Moskve o 13.40 miestneho času (11.40 h SEČ), privítali ich tlmočníci, ktorí sa zúčastnia stretnutia s Putinom, napísala agentúra Interfax. Samotné stretnutie sa začalo emisárovým príchodom do Kremľa o 15.00 h SEČ.

Trump sa spolieha na schopnosti vyjednávačov, ktorým sa podarilo upokojiť situáciu v Pásme Gazy. Sám kandidoval do volieb pred rokom s tým, že rusko-ukrajinský konflikt ukončí „do 24 hodín“ od inaugurácie. Neskôr svoje vyjadrenie zmiernil a po samotnom vstupe do Bieleho domu spustil sériu rokovaní s ruskými predstaviteľmi – prvé sa konali v Rijáde v Saudskej Arábii.

V auguste sa dokonca stretli lídri USA a Ruska na najvyššej diplomatickej úrovni – Trump a Putin rokovali na Aljaške. V rámci týchto a predchádzajúcich rokovaní diskutovali aj o vzájomnom obnovení veľvyslanectiev, v marci tiež dohodli 30-dňové prímerie vo vzduchu a na mori.

Pokračovanie aljašského samitu sa plánovalo v predchádzajúcich mesiacoch v Budapešti, nakoniec od neho obe strany ustúpili.

Snahy Trumpovej administratívy o dosiahnutie mieru boli najlepšou šancou na ukončenie vojny od zlyhaní prvých rokovaní krátko po invázii v roku 2022, povedal ruský zdroj agentúry Reuters.

Bojové pozadie rozhovorov

Zať amerického prezidenta a jeho golfový spoluhráč dorazili do ruskej metropoly v čase, keď sa postup síl Moskvy zrýchľuje. Najmä v Doneckej a Záporožskej oblasti zaznamenávajú najrýchlejší postup od začiatku roka.

Putin v nedeľu prijal informáciu náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, že Rusi „oslobodili“ mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti – o tento strategický bod bojujú od júla 2024. Ukrajinský 7. zbor rýchleho nasadenia v pondelok túto správu poprel s tým, že sily Kyjeva stále držia severnú časť mesta.

Rusi zatiaľ podľa oznámenia ministerstva obrany obsadili obce Zelenyj Haj a Dobropilľa v Záporoží, hoci túto správu nebolo možné v čase písania článku nezávisle overiť. Ukrajinský generálny štáb to poprel. „Drzé vyhlásenia vedenia agresorskej krajiny o ‚dobytí‘ týchto osád ruskou armádou nezodpovedajú skutočnosti,“ vyhlásil.

Trump koncom novembra vyslal do Kyjeva náhradníka za bývalého osobitného vyslanca Keitha Kellogga. Ten bol podľa zdrojov z administratívy príliš naklonený ukrajinskej strane, preto ho nahradil „minister armády“ Dan Driscoll.

Námestník Pentagónu pre pozemné sily a bývalý spolužiak viceprezidenta JD Vancea podľa zdrojov denníka Wall Street Journal Ukrajincov varoval, že USA opätovne pozastavia zdieľanie spravodajských informácií a dodávky zbraní, ak Kyjev nepristúpi na kompromisné podmienky.

Rusko „po celé roky“ strieľalo na Ukrajinu rakety „takmer tak rýchlo, ako ich dokázalo vyrobiť“, v súčasnosti však vyrába dostatočné množstvo na to, aby si mohlo tvoriť zásoby, citovali Driscolla zdroje denníka New York Times.

Takzvaný minister armády sa následne zúčastnil rokovaní v Ženeve, odkiaľ cestoval do Spojených arabských emirátov na stretnutie s ruskou delegáciou.

Vyjednávač bez poverenia, mierové návrhy bez kompromisu

Paradoxom je, že zatiaľ čo Kushner zastával oficiálne funkciu v prvej Trumpovej administratíve a pričinil sa o Abrahámovské dohody [séria dohôd medzi Izraelom a islamskými štátmi, poznámka redakcie], v tej súčasnej funkciu nemá.

Napriek tomu sa s Witkoffom zapojil do rokovaní prímeria v izraelsko-palestínskom konflikte, v ktorom zabezpečili výmenu rukojemníkov unesených 7. októbra 2023, a bol jedným z hostiteľov ukrajinských vyjednávačov na Floride na rokovaniach 30. novembra.

Odrazovým mostíkom rokovaní je pre Rusov 28-bodový plán, ktorý Američania vypracovali na základe zoznamu ruských požiadaviek. Hoci ich základ – neutrálna Ukrajina, zastavenie rozširovania NATO, ukončenie sankčného režimu, uznanie anexie Krymu – sa nezmenil, Moskva ich rozšírila o požiadavku uznania štyroch jednostranne anektovaných oblastí na pobreží Azovského mora.

Na tento plán, ktorý západný establišment označuje ako „proruský“, zareagovali európski predstavitelia, ktorí ho výrazne zoškrtali na 19 bodov. Z rokovaní Ukrajincov a ich západných sponzorov v Ženeve koncom novembra pochádza ďalší plán, a situácia okolo „mierového plánu“ je tak čoraz nejasnejšia.

Závery z rokovaní v Ženeve prevzali americkí a ukrajinskí vyjednávači na floridskom stretnutí a „zdokonalili ich“, povedal počas utorkovej návštevy Írska ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Naši diplomati aktívne spolupracujú so všetkými partnermi, aby zabezpečili, že európske krajiny a ostatní účastníci koalície ochotných sa zmysluplne zapájajú do prípravy rozhodnutí,“ dodal.

K vypracovaniu Trumpovho „proruského“ plánu údajne viedli diskusie medzi Witkoffom a zahraničnopolitickým poradcom Kremľa Jurijom Ušakovom, o ktorých mala informovať agentúra Bloomberg. Spravodajská služba známeho newyorského miliardára zverejnila aj údajný prepis rozhovoru medzi Ušakovom a Dmitrievom – ak je tento prepis pravdivý, ide o únik spravodajských informácií získaných z odpočúvania ambasády.

Teraz sú šance na ukončenie vojny lepšie než kedykoľvek predtým, povedal ukrajinský líder na margo stretnutia v Moskve. Doplnil, že očakáva informácie od amerického tímu „ihneď“ po skončení rokovaní, a dúfa, že sa s vyjednávačmi stretne čo najskôr.

Vyhlásil tiež, že zmrazené ruské aktíva v západných bankách „mali byť už dávno využité na obranu a obnovu Ukrajiny“. Proti tomuto názoru sa nedávno postavil belgický premiér Bart De Wever, ktorý odmietol tak markantné narušenie dôvery v investičnom prostredí.

Novinárom v Dubline tiež povedal, že je pripravený stretnúť sa s Trumpom, hoci to závisí od výsledku utorkových rokovaní. Šéf Bieleho domu sa odmietol stretnúť s prezidentmi Ruska i Ukrajiny, kým nedosiahnu aspoň nejaký pokrok v mierových snahách.

Európa predkladá neprijateľné požiadavky

Šéf Kremľa zopakoval svoje informácie o dobytí Pokrovska – ktorý Rusi nazývajú Krasnoarmejsk – a dodal, že mesto má pre Rusov „osobitný význam“. „Je to skvelá základňa pre ďalšie dosahovanie našich cieľov. Je plne pod kontrolou ruskej armády,“ povedal.

Putin reagoval aj na sériu útokov na ruské tankery pri pobreží Turecka. Incidenty označil za „pirátstvo“ a upozornil, že Rusko zvýši údery na ukrajinské lode a zariadenia. „Najradikálnejším riešením je odrezať Ukrajinu od mora, potom bude pirátstvo v zásade nemožné,“ povedal Putin v televíznom vystúpení.

Zároveň pohrozil opatreniami proti tankerom krajín, ktoré pomáhajú Ukrajine. Podľa vlastných slov dúfa, že ukrajinské vedenie „zváži, či je takáto prax vôbec rozumná“.

V utorok turecké úrady potvrdili, že ruský tanker s nákladom slnečnicového oleja bol pri tureckom pobreží zasiahnutý dronom, posádka však neutrpela zranenia. Ukrajina akúkoľvek účasť na incidente poprela.

Vyjadril sa aj k snahe európskych predstaviteľov o revíziu amerického návrhu dohody o prímerí. „Európania sa sami odstavili od rokovaní,“ povedal Putin s odkazom na skoršie vyjadrenie svojho šéfa diplomacie Sergeja Lavrova, „pretože prerušili všetky kontakty“.

Pokračoval s tým, že lídri Británie, Francúzska či Nemecka „bránia americkej administratíve dosiahnuť mier skrze rokovania“, a „nemajú mierovú agendu, a namiesto toho stoja na strane vojny“. Európania podľa Putina predkladá požiadavky, ktoré sú pre Moskvu neprijateľné.

Rusko podľa Putina nechce vojnu s európskymi štátmi – ktoré sú až na výnimky súčasťou NATO – eskalácie sa však nebojí. „Ak chce Európa vojnu, my sme pripravení už teraz,“ zdôraznil pred stretnutím s americkými emisármi.

„Neplánujeme vojnu s Európou, ale ak Európa bude chcieť a začne, sme pripravení okamžite reagovať,“ vyhlásil Putin. Zároveň európske krajiny obvinil z toho, že bránia mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa Trumpa je situácia na Ukrajine zložitá

Trump v utorok na zasadnutí kabinetu vo Washingtone označil vojnu na Ukrajine za „chaos“ a vyhlásil, že tento konflikt nebude ľahké vyriešiť. Jeho slová prišli takmer súbežne s vyjadreniami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý počas návštevy Dublinu vyjadril optimizmus z mierových rokovaní a úlohy, ktorú v nich majú USA.

„Snažíme sa (vojnu na Ukrajine) vyriešiť. Ukončil som osem vojen. Toto by bola deviata a naši ľudia sú práve teraz v Rusku, aby zistili, či to môžeme vyriešiť,“ uviedol Trump na zasadnutí vlády. „Poviem vám, nie je to jednoduchá situácia. Je to chaos,“ dodal americký prezident.

Zelenskyj naopak v utorok v írskej metropole ocenil rýchlosť mierových rokovaní, ktoré sú podľa neho, spolu so záujmom USA, dôvodom na optimizmus. „V mojich slovách bolo trochu optimizmu kvôli rýchlosti rokovaní a záujmu, ktorý o ne má americká strana. Ukázalo sa, že Amerika sa teraz nesťahuje zo žiadnej formy diplomatického dialógu, a to je dobré,“ vyhlásil.

V odpovedi na otázky novinárov Zelenskyj priznal, že sa obáva, že Spojené štáty tento záujem stratia. „Cieľom Ruska je odlákať pozornosť Ameriky od tejto situácie,“ vyhlásil.

(sab, reuters, tasr)