Genetická modifikácia embryí je zakázaná. Sam Altman a jeho „manžel“ to ignorujú

Viaceré americké médiá informovali o vedcoch pracujúcich pre malý startup v San Franciscu, ktorí sa venujú niečomu, pred čím bioetici varujú už desaťročia: vytváraniu geneticky modifikovaných detí. Úprava génov v ľudských embryách je v USA zakázaná. Aby sa tomu firma Preventive vyhla, snaží sa nájsť miesto, kde by mohla vykonávať svoj „výskum“ bez toho, aby sa dostala do problémov so zákonom, napríklad v Spojených arabských emirátoch.

Podľa denníka Wall Street Journal (WSJ) sa finančníci stojaci za týmto projektom, vrátane spoluzakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti Coinbase, Briana Armstronga, pohrávali s myšlienkou, že by sa tento „výskum“ robil tajne. Spoločnosť Preventive by oznámila narodenie „zdravého geneticky modifikovaného dieťaťa skôr, ako by vedecký a lekársky establišment stihol namietať – čo by podľa nich malo šokovať svet a prinútiť ho akceptovať novú realitu.“

Testovanie technológie genetickej modifikácie

Po tom, čo denník WSJ odhalil plány na utajenie, Armstrong a ďalší, ktorí spoločnosť podporujú, oznámili, že spoločnosť Preventive získala 30 miliónov dolárov na testovanie technológie genetickej modifikácie. Plány na utajenie popreli. Jedným zo spolufinancovateľov je aj Sam Altman, CEO spoločnosti OpenAI, ktorej umelá inteligencia ChatGPT dominuje na trhu. Ten sa netají tým, že chce mať so svojím manželom, tiež investorom, veľkú rodinu. Zatiaľ si cez surogáciu zaobstarali prvé dieťa.

Zatiaľ čo spoločnosť Preventive tvrdila, že sa venuje iba výskumu zameranému na liečbu chorôb, odborníci zďaleka nie sú presvedčení, že je to tak. „Títo ľudia nepracujú na genetických chorobách,“ povedal pre WSJ Fjodor Urnov, riaditeľ Inštitútu inovatívnej genomiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley. „Buď klamú, alebo tárajú bludy, možno aj oboje. Títo ľudia, zasypaní vrecami peňazí, pracujú na ‚vylepšení ľudského dieťaťa‘.“

Začiatkom tohto roka Armstrong na Twitteri zverejnil, že si predstavuje „kliniku IVF budúcnosti“, zahŕňajúcu génovú úpravu, ktorá by mohla pomôcť „urýchliť evolúciu“. Takáto klinika by ponúkala aj genetické testovanie ľudských embryí s cieľom „vybrať embryo, ktoré najlepšie zodpovedá vašim želaniam, ideálne z tisícok alebo ešte väčšieho počtu“, ako aj „umelé maternice“. Takáto genetická modifikácia a manipulácia s embryami silno zaváňa eugenikou.

Aj ďalšie americké firmy ako Manhattan Genomics v New Yorku alebo Bootstrap Bio v Kalifornii sa pretekajú vo využití CRISPR – metódy upravujúcej gény.

V máji tohto roka génová úprava dosiahla svoj prvý míľnik, keď dieťa KJ Muldoon, narodené v Pennsylvánii so zriedkavou život ohrozujúcou genetickou poruchou metabolizmu, dostalo terapiu genetickej úpravy. Chlapec bol krátko po narodení diagnostikovaný na vážnu CPS1 deficienciu, spôsobujúcu akumuláciu toxického amoniaku v krvi. Experimentálna terapia, špeciálne navrhnutá pre jeho ochorenie, úspešne opravila malú, ale vážnu chybu v jeho genetickom kóde, čo prinieslo nádej pre mnohých, ktorí trpia podobnými zriedkavými ochoreniami.

Viac ako 300 miliónov ľudí žije s nejakým genetickým ochorením. CRISPR technológia génovej úpravy umožňuje presné zmeny v organizme DNA. Za jej objavenie v roku 2012 získali Nobelovu cenu v chémii v roku 2020 Jennifer Doudna a Emmanuelle Charpentier. Jednou z prvých terapií je Casgevy, prvá licencovaná úprava génov, ktorá lieči ľudí s kosáčikovitou anémiou. Je to genetické poškodenie krviniek, ktoré sa diagnostikuje nízkou hladinou hemoglobínu a hematokritu.

Tieto liečebné postupy však majú svoje výzvy. Dostať terapiu do správnej časti tela je náročné. Casgevy vyžaduje odber kmeňových buniek kostnej drene pacienta, ich odoslanie do laboratória na úpravu a následnú transplantáciu späť. Je to vyčerpávajúce a drahé. Výrobcovia lieku, spoločnosti Vertex Pharmaceuticals a CRISPR Therapeutics, si dnes účtujú približne 2 milióny dolárov za dávku.

Upravovanie génov vo fáze embrya

Investori a zainteresovaní vedci predpokladajú, že úprava génov v štádiu embrya by mohla celý proces zlacniť a tiež prekonať niektoré z problémov s pôrodom. Nasadenie CRISPR na opravu genetického problému v jednobunkovom embryu, alebo dokonca vo vajíčku či spermii, by malo byť relatívne jednoduché. A ako embryo rastie, akékoľvek genetické opravy sa rozšíria do nových tkanív, ktoré vzniknú.

Ak sa proces bude považovať za bezpečný, páry s genetickými chorobami by tak mohli mať možnosť mať vlastné deti bez obáv z prenosu svojich chorôb.

Až na to, že najprv, aby CRISPR fungoval, preruší sa dvojitá špirála DNA, aby ju bunka následne opravila. Ako dobre však tieto opravy fungujú v ľudských embryách, nie je jasné – prerušenia môžu zostať neopravené alebo sa konce špirály DNA môžu spárovať nezvyčajným spôsobom, čo spôsobuje nové mutácie.

Mnohé gény tiež nie sú dostatočne dobre pochopené na to, aby vedci mohli zaručiť, že úprava, ktorá má znížiť riziko jedného ochorenia, neúmyselne nezvýši riziko iného. Úpravy vykonané v embryách by sa dostali aj do spermií alebo vajíčok výslednej osoby, čo znamená, že pôvodná úprava by sa preniesla na budúce generácie s nepredvídateľnými následkami.

Dizajnovanie detí

A potom je tu samozrejme aj otázka dizajnérskych detí. Tieto biotechnologické startupy tvrdia, že sa zameriavajú na závažné ochorenia. Je to však len malý skok od opravy genetickej mutácie k vytvoreniu ochranných génových variantov proti rakovine alebo demencii.

V konečnom dôsledku to povedie k snahám o genetické úpravy zamerané na vzhľad alebo inteligenciu osoby. Už dnes si technologickí titani s obsesiou vysokého IQ objednávajú služby genetických testov za 50-tisíc dolárov, ktoré zahŕňajú nielen testovanie embryí na vysoké IQ, ale predtým aj výber vhodného darcu gamét s vysokou inteligenciou a vhodnej rodičky, ktorá dieťa vynosí.

Vedci sa vo veľkej miere stavajú proti praxi úpravy ľudských embryí. Tento odpor však nemusí trvať večne, naznačuje Robin Lovell-Badge, vývojový biológ a genetik z Francis Crick Inštitútu v Londýne. Napríklad zlepšená bezpečnosť a účinnosť úpravy báz, čo je novšia verzia CRISPR, ktorá úplne nerozbije špirálu DNA, vyzerá sľubne. Profesora Lovell-Badgea však znepokojuje záujem zo Silicon Valley.

„Ľudia v technologickom priemysle často zaujímajú tento postoj: ‚Urobme to a ak sa to rozbije, nevadí‘,“ hovorí. „No s ľuďmi to nemôžete urobiť.“

Embryo ako tovar a nie človek

Lenže tieto firmy, ich investori a klienti paradoxne neberú embryá ani za ľudské bytosti. A v tom je ten paradox. Ak sa genetická úprava v embryu nepodarí, embryo sa jednoducho vyhodí, ako je to pri nevhodných embryách vyrobených v skúmavke (pri IVF). Celý proces IVF a náhradného materstva je svojou povahou poznačený znepokojivo eugenickým a konzumným étosom.

Tí, ktorí sa snažia mať dieťa týmto spôsobom, často „hľadajú“ ideálneho darcu vajíčok v nádeji, že maximalizujú určité „žiadané“ vlastnosti u budúceho dieťaťa. Zvládnutie génovej úpravy by to však posunulo na úplne novú úroveň.

A umožnilo by vytvorenie vylepšených ľudských embryí, čo by mohlo viesť až k vzniku nového imperatívu, že je zodpovedné mať len takto vylepšené dieťa patriace do triedy nadľudí, a následne klasická sexuálna reprodukcia by bola vyhlásená za nezodpovednú, azda až zakázanú. A to sme už videli aj v sci-fi filme (Gattaca, 1997), či čítali v Huxleyho „Odvážnom novom svete“.

Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.