Menia sa úhrady nemocniciam. Štátna VšZP platí najviac Agelu

Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) z ministerstva financií zistili, že súkromné nemocnice vyzerajú, akoby hospodárili lepšie, len preto, že im zdravotné poisťovne platia viac.

V ich analýze za rok 2024 sa ukázalo aj to, že dvanásť nemocníc dodalo nesprávne dáta. To skreslilo porovnania a súkromné zariadenia vychádzali lepšie, než v skutočnosti sú.

Keď ÚHP údaje skontroloval a očistil, poradie nemocníc sa zmenilo.

Nemocnice VÚC, ktoré pôvodne vyzerali najlacnejšie, sa po úprave dát ukázali ako najmenej efektívne. Naopak, medzi súkromnými a verejnými nemocnicami sa po tejto úprave ukázalo, že z hľadiska nákladov pracujú veľmi podobne.

Ani pri „krajských“ nemocniciach neexistuje jasné delenie na lacné súkromné a drahé verejné. Dobrým príkladom je skupina Penta: nemocnica v Michalovciach patrí k najúspornejším, ale jej Nemocnica Bory hospodári najdrahšie, hoci analytici to pripisujú aj tomu, že ide o nové zariadenie, ktoré otvorili len v marci 2023.

VšZP platí každému zariadeniu inak

ÚHP zároveň zistil, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) má medzi nemocnicami  neopodstatnene veľké rozdiely v sadzbách. A používa neprehľadný systém úhrad, ktorý sťažuje porovnávanie.

Pri verejných a súkromných nemocniciach je rozdiel v nákladoch menší než jedno percento, ale rozdiel v úhradách je deväť percent.

Rozdiel v tom, koľko dostanú od VŠZP nemocnice VÚC a Agel v okresných mestách za rovnaký typ hospitalizácie, stúpol medziročne z 19 na 24 percent. Keby poisťovňa platila obom zariadeniam rovnako, ušetrila by viac ako 19 miliónov eur ročne.

Veľkým problémom je aj to, ako fungujú paušálne platby. Nemocnice dostávajú každý mesiac fixnú sumu bez ohľadu na to, koľko pacientov ošetria. Len pätnásť percent výkonov sa platí cez systém DRG, teda podľa reálne odvedenej práce.

Najvyšší kontrolný úrad v apríli tohto roka upozornil, že niektoré nemocnice paušály zneužívajú. Znížia produkciu, no príjem im ostane rovnaký. Najviac to vidieť na menších všeobecných nemocniciach, ktorým od roku 2019 klesla produkcia o štvrtinu a nemocniciam druhej úrovne o takmer pätinu, ale príjmy im zostávajú stabilné.

Hoci štátna poisťovňa sa v niektorých prípadoch snažila rozdiely dorovnať, nie vždy vhodne.

Sieti Agel síce znížila paušálne platby, no zároveň výrazne zvýšila limity na laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia. Napríklad nemocnici vo Zvolene zvýšila limit o 19,5 milióna eur. Je to viac, než dostáva oveľa väčšia fakultná nemocnica v Banskej Bystrici.

Navonok to môže vyzerať ako zníženie úhrad, ale v skutočnosti sa len presúvajú peniaze z jednej kategórie do druhej. ÚHP upozorňuje, že to znižuje prehľadnosť celého systému.

Veľké nemocnice mali opäť dostať menej

Krátko po zverejnení analýzy ÚHP ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že mení systém financovania nemocníc od roku 2026. Väčší podiel peňazí – tridsať percent – sa má po novom rozdeliť cez DRG systém, čo je férovejšie, lebo sa platí podľa reálnej práce.

Problém však nastal pri zvyšných 70 percentách.

Lekárske odborové združenie (LOZ) aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kritizovali, že návrh zvýhodňuje súkromné nemocnice. Podľa pôvodného plánu mali ich základné sadzby rásť až trojnásobne rýchlejšie než sadzby univerzitných a fakultných nemocníc, ktoré robia najnáročnejšie výkony a zároveň sú dlhodobo podfinancované.

Základná sadzba – jednotková cena za ošetrenie v nemocnici, ktorú nemocniciam platí zdravotná poisťovňa – sa vyratúva z troch faktorov, ktorými sú predchádzajúce platby, produkcia nemocníc a index nákladovosti.

V pôvodnej úprave dalo ministerstvo „nákladovosti“ váhu päť percent, čo podľa odborárov zvýhodňuje menšie nemocnice, lebo tie univerzitné a fakultné dajú oveľa viac na udržiavanie operačných sál, urgentu či výchovu lekárov pre ambulantný sektor.

„Veľká nemocnica musí napríklad udržiavať transplantačnú jednotku, ktorá hocikedy zabezpečí odber orgánov od vhodného darcu. Nemocnica to musí platiť, lebo je to jej povinnosť a je to súčasť prevádzky,“ vysvetlil šéf LOZ Peter Visolajský.

„Keby niekto cielene hľadal spôsob, ako dostať štátne nemocnice na kolená, aby následne mohol prísť súkromný záchranca, ťažko by vymyslel niečo lepšie,“ poznamenal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Pôvodný trojnásobný rozdiel v základných sadzbách sa po kritike LOZ a NKÚ síce zmiernil, ale znevýhodnenie veľkých nemocníc pretrvalo. Okrem toho lekárom prekáža aj iná vec.

„Minulý rok dalo ministerstvo 191 miliónov eur priamo štátnym nemocniciam, ktoré plnili mimoriadne úlohy. Po novom ich už nedajú adresne nemocniciam, ale zdravotným poisťovniam. Tie ich rozdelia aj nemocniciam tretej a štvrtej úrovne, takže ich dostanú aj súkromníci,“ kritizuje Visolajský s dôvetkom, že neexistuje záruka, že poisťovňa to zdravotníckym zariadeniam aj vyplatí.