PS si pýta hlasy Maďarov, do spolku však Maďarskú alianciu nevolá

Strana slovenských Maďarov je mimo parlamentu. Otvára témy, ktoré stoja mimo hlavného prúdu domácej politiky. Keď však na ne poukázala najsilnejšia opozičná strana, reagovala vláda aj zvyšok parlamentnej opozície.

Inšpirácia

Nedávno malo PS výjazd poslaneckého klubu v okresoch na juhu Slovenska. Strana otvorila témy, ktoré sú agendou Maďarskej aliancie. Tá ich promovala už skôr, zostali však bez odozvy.

Aliancia v septembri vyzvala vládu, aby podporila menších pestovateľov, ktorí sú kľúčoví pri zastavení mimoriadne agresívnej choroby zlatého žltnutia viniča. Vo vinici sa počas výjazdu objavili líder PS Michal Šimečka a člen predsedníctva PS a niekdajší prezidentský kandidát Ivan Korčok. Hovorili o nákaze a o tom, že slovenské úrady „zaspali“.

Druhú tému, ktorú si osvojilo PS, boli dôsledky uplatňovania Benešových dekrétov. Predseda Maďarskej aliancie László Gubík začiatkom júna usporiadal tlačovú besedu pod názvom Stop Beneš. Gubík vtedy upozornil, že napríklad pri stavbe diaľnice D4 prišlo o svoj nehnuteľný majetok približne 250 osôb, a to v hodnote niekoľkých miliónov eur práve v dôsledku odvolávania sa na dekréty bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša.

Stop Beneš je zároveň jednou z trinástich programových téz Maďarskej aliancie, ktoré predseda strany vyhlásil tento rok 5. apríla v Košiciach, pri príležitosti 80. výročia vyhlásenia Košického vládneho programu.

Čo vlastne schválilo PS

Poslanecký klub PS prijal minulý mesiac uznesenie, ktorým vyzval slovenskú vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle smerom k Maďarom na Slovensku.

Podľa opozičnej strany to môže znamenať, ako uviedla v uznesení, „prijatie opatrení, aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“.

Taraba by trestal

Vládne strany reagovali na iniciatívu progresívcov kritikou, rovnako ako opozičné KDH. Kabinet premiéra Roberta Fica prijal vyhlásenie, v ktorom otázku povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku označil za uzavretú a odmietol politizáciu tejto otázky.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) cez víkend v relácii V politike televízie TA3 varoval, že ak PS neprestane so spochybňovaním Benešových dekrétov, bude potrebné ich spochybňovanie zadefinovať v Trestnom zákone.

Gubík: Ak to nezastavíme, budú pokračovať

„Najprv strašili Slovákov, teraz sa už vyhrážajú aj trestnoprávnymi následkami,“ reagoval pre Štandard predseda Maďarskej aliancie László Gubík. Dodal, že jeho strana hovorí len o tom, že dve štátne inštitúcie berú ľuďom pozemky na lukratívnych miestach v okolí Bratislavy.

„Od roku 2019 sme našli viac ako 1 000 hektárov takýmto spôsobom zoštátnenej pôdy. Ak to nezastavíme, Lesy SR a Slovenský pozemkový fond budú v týchto praktikách pokračovať,“ vysvetlil Gubík s tým, že strana má pripravené legislatívne riešenie. Predstaví ho 9. decembra na stretnutí, na ktoré strana pozvala predstaviteľov súčasných parlamentných strán.

Bihariová: Bojujeme za rovnoprávne zaobchádzanie

Otázka Benešových dekrétov rozbúrila politickú scénu. Politici tiež uvažujú o tom, že snahou PS je získať voličov maďarskej národnosti.

Členka predsedníctva PS a poslankyňa parlamentu Irena Bihariová Štandardu povedala, že strane ide o naprávanie krivdy. „Ak ľudia akoukoľvek traumatizujúcou nelegálnou formou prichádzajú o majetok na základe kolektívnej viny, snažíme sa, aby sa im také veci nediali. Je to normálny boj za rovnoprávne zaobchádzanie s občanmi tak, ako to robíme vo vzťahu k Rómom, LGBTI komunite či občanom maďarskej národnosti,“ ozrejmila poslankyňa.

K otázke, či by pre PS bola v prípadnej vláde Maďarská aliancia prijateľnejšia ako Hnutie Slovensko Igora Matoviča, sa Bihariová nechcela vyjadrovať. Povedala, že v PS o tom nemali poradu a nechce fabulovať.

Riziko pre Maďarskú alianciu, príležitosť pre PS

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO usúdil, že PS dalo minimálne voličom maďarskej národnosti vedieť, že ako strana existuje. „To, aby agenda PS zafungovala, tak potrebuje výraznejšiu tvár oslovujúcu voličov maďarskej národnosti,“ zhodnotil Hřích pre Štandard.

Takou osobnosťou by mohol byť bývalý premiér a dnes poslanec Európskeho parlamentu Ľudovít Ódor, ktorý je maďarskej národnosti. Sociológ k tomu poznamenal, že Ódor nikdy nevystupoval ako politik zastupujúci maďarskú národnostnú menšinu a nevedno, či toto je jeho cieľ. Hřích zapochyboval, že by téma Benešových dekrétov mala teraz priamy dosah a podpora progresívcov by poskočila o tri percentá. „Myslím si, že to sa nestane,“ podotkol.

Maďarská aliancia pritom po ďalších voľbách nemá istú účasť v parlamente. V prieskumoch sa pohybuje okolo štyroch percent. Istú účasť nemajú ani mimoparlamentní Demokrati, ktorí majú o niečo vyššiu podporu. V plánoch PS na povolebné usporiadanie však figurujú dlhodobo.

Fakt, že Progresívne Slovensko Maďarskú alianciu priamo nespomína ako možného spojenca po voľbách, Hřích vysvetlil tým, čo sa dialo počas prezidentských volieb. Maďarská aliancia v nich totiž priamo nepodporila kandidáta opozície Ivana Korčoka.

Pre Maďarskú alianciu je podľa sociológa problém, ak niekto siahne do jej cieľovej skupiny. Vidieť to podľa neho bolo aj v posledných parlamentných voľbách, keď sa dve až tri strany snažili oslovovať cieľovú skupinu na juhu Slovenska, čo Gubíkovej strane uberalo hlasy a šancu dostať sa nad hranicu piatich percent.

„Ak teraz táto téma zoberie čo i len malú časť podpory Maďarskej aliancii, je to pre ňu väčšie riziko ako pre PS príležitosť,“ uzavrel Hřích.