Meta tajila negatívne dôsledky pre deti na úrovni užívania drogy

V spoločnosti Meta, pod ktorú patrí sociálna sieť Facebook aj Instagram, zistili vedci v roku 2020 v rámci výskumného projektu s označením „Projekt Mercury“ škodlivý vplyv Facebooku na používateľov.

Výsledky štúdie spoločnosti Nielsen totiž ukázali, že ľudia, ktorí prestali používať Facebook na týždeň, hlásili nižšie pocity depresie, úzkosti, osamelosti a sociálneho porovnávania. Facebook o škodlivých prvkoch pritom vedel už od roku 2018, a to najmä v súvislosti s ich nebezpečnosťou a návykovosťou pre deti a mladistvých.

Pracovník výskumnej spoločnosti Nielsen dokonca prirovnal zistenia o negatívnych následkoch sociálnej siete na duševné zdravie k situácii, „ako keby tabakový priemysel robil výskum a vedel, že cigarety sú zlé, a potom si túto informáciu nechal pre seba“.

Čím viac trávia deti online, tým viac škodlivého obsahu vidia

Výskum totiž odhalil, že čím viac sú deti aktívne na sociálnej sieti, tým viac sa im zobrazuje škodlivý obsah. Napriek tomu spoločnosť vyvíjala úsilie, aby deti trávili v online prostredí čo najviac času, pod naratívom „stratégie rastu za každú cenu“.

Po týchto zisteniach spoločnosť Meta projekt ukončila a jeho výsledky pred verejnosťou utajila. V rámci internej komunikácie vyhlásila, že „negatívne zistenia štúdie boli poznačené existujúcim mediálnym naratívom okolo spoločnosti“.

Oficiálne vyjadrenie hovorcu spoločnosti Meta Andyho Stona je, že štúdia bola zastavená pre chybnú metodiku a že spoločnosť usilovne pracovala na zlepšení bezpečnosti svojich produktov.

Tisíce žalobcov v hromadnej žalobe proti sociálnym sieťam

Vzhľadom na tieto zistenia podali školské obvody a rodičia v USA (spolu viac ako 1 800 žalobcov) prostredníctvom advokátskej kancelárie Motley Rice hromadnú žalobu proti spoločnostiam Meta, Google, TikTok a Snapchat.

Predmetom žaloby je tvrdenie, že spoločnosti zámerne zatajovali interné prieskumy o negatívnych účinkoch sociálnych sietí pred používateľmi a prvé pojednávanie je naplánované na 26. januára 2026 na súde v Severnej Kalifornii. Samotná žaloba ako dôkazy zahŕňa citácie a výňatky z tisícok strán svedectiev a interných dokumentov spoločnosti.

Interné dokumenty podľa žaloby odhalili, že Meta zámerne používala nedostatočné ochranné mechanizmy pre mládež a naopak blokovala používanie účinných technológií, ktoré by chránili deti. Dokument obsahuje zmienku o tom, že Meta vyžadovala, aby boli používatelia prichytení pri pokuse o obchodovanie s ľuďmi za účelom sexu až 17-krát, aby ich spoločnosť odstránila zo svojej platformy.

Sexuálne zneužívanie detí riešiť netreba

Žaloba zahŕňa obvinenie, že spoločnosti povzbudzovali deti mladšie ako 13 rokov k používaniu ich platforiem, neriešili prípady sexuálneho zneužívania detí ani obsah tohto druhu na platformách a snažili sa rozšíriť používanie produktov sociálnych médií medzi tínedžermi. Žalobcovia tiež tvrdia, že platformy sa pokúšali platiť organizáciám zameraným na deti za to, aby na verejnosti obhajovali bezpečnosť ich produktov.

V žalobe je rovnako opísaný prípad spoločnosti TikTok, v ktorom sa platforma chválila, že dokáže ovplyvňovať organizáciu zameranú na deti (Národnú asociáciu rodičov a učiteľov, ktorú TikTok sponzoroval) tak, že „urobí, čo chceme“.

Pri spoločnosti Snapchat je uvedený príklad internej komunikácie jej zamestnancov z roku 2017, kde poukazujú na trend takzvaných „Snapstreaks“, teda nepretržitého vymieňania fotografií alebo videí počas čo najdlhšieho obdobia.

Zamestnanci sa rozprávajú o tom, že takmer polovicu používateľov tohto trendu tvoria tínedžeri, pričom jeden z nich hovorí o tom, že sa dostali „do masovej hypnózy, kde 17 miliónov ľudí musí udržiavať streaky“. Následne dodal: „Som rád, že to, čo robíme, ešte viac spríjemní streaky.“

Šéf Mety nemá čas na ochranu detí

Žalobcovia dokonca poukazujú na správu šéfa spoločnosti Meta Marka Zuckerberga z roku 2021, v ktorej sa vyjadril, že „bezpečnosť detí nie je jeho najväčšou starosťou, keď má viac oblastí, na ktoré sa chce sústrediť, ako napríklad budovanie Metaversu“. Za pozornosť ale stojí, že vlastným deťom zakazuje tráviť čas na sociálnych sieťach.

Napriek vyjadreniu Zuckerberga z internej komunikácie, šéf Mety pred americkým Kongresom tvrdil, že „pri navrhovaní produktov uprednostňujú bezpečnosť detí a rodičovskú kontrolu“.

Podľa interných dokumentov radoví zamestnanci spoločnosti Meta navrhli viacero spôsobov, ako zmierniť škodlivé dopady na deti, ale opakovane ich blokovali vedúci pracovníci, ktorí sa obávali, že nové bezpečnostné prvky by mohli brzdiť zapojenie tínedžerov alebo rast počtu používateľov.

Instagram ako droga, ktorú predávajú deťom

Vedúca výskumníčka spoločnosti Meta Shaylia Jimenezová dokonca v internej komunikácii povedala, že „Instagram je droga“. Na tento výrok jej odpovedal iný zamestnanec spoločnosti Meta slovami: „Lol, myslím tým všetky tie sociálne médiá. V podstate sme len díleri (pushers).“

Spoločnosti v reakcii na žalobu uviedli, že „žalobcovia zásadne nepochopili fungovanie technologických platforiem“ a označili obvinenia za „jednoducho nepravdivé“.

Technologické spoločnosti teda vo vlastnom internom výskume zistili, že ich produkt – sociálne siete – predstavuje mimoriadne riziko pre deti a mládež. Je návykový a zhoršuje psychické zdravie používateľov.

Túto skutočnosť pritom potvrdzujú viaceré štúdie a je takmer nemožné nájsť takú, ktorá by hovorila o pozitívnom efekte dlhodobého trávenia času na sociálnej sieti.

Nie je to pritom náhoda, ale špecifický dizajn navrhnutý s cieľom udržať používateľa čo najviac v online svete. Vnútorné opatrenia na predchádzanie týchto negatívnych účinkov boli slabé až žiadne a vedúce postavy v spoločnostiach viedli neformálnu komunikáciu v zábavnej podobe, že sú ako predajcovia drog.

Ešte zvrhlejšie pôsobí skutočnosť, že technologickí giganti vedeli, že problém sa týka najmä detí. Nič zásadné však pre ich ochranu neurobili. Mark Zuckerberg bol napríklad zaneprázdnený budovaním neúspešného projektu Metaverse, ktorý by tento škodlivý trend ešte viac prehĺbil.

Žaloba odhaľuje pokrivený a utajený svet v IT spoločnostiach, ktoré za vidinou zisku neváhajú mrzačiť detské duše. Rast počtu používateľov a následný zisk je predsa to, na čom v konečnom dôsledku záleží. Dokonca si platili mimovládne organizácie zamerané na deti, aby mali „vhodné krytie a podporu“ pre svoje aktivity.

Takmer dve tisícky žalobcov majú šancu pred súdom dokázať, že aj novodobí vlastníci mediálnej reality musia niesť zodpovednosť za prekročenie prípustných hraníc. V tomto prípade však zrejme zašli tak ďaleko, že hranica už bola dávno zmazaná.