Chcel bojovať s Lukašenkovým režimom. Zatiaľ bojuje so ženou a strápňuje seba aj opozíciu

Na zásah Bieleho domu 21. júna v Bielorusku prepustili 14 politických väzňov – medzi nimi bol opozičný bloger Siarhej Cichanovski, novinár Rádia Slobodná Európa Ihar Karnej, vysokoškolská učiteľka Nataľľa Dulinová a ďalší predstavitelia bieloruskej občianskej spoločnosti.

Azda najznámejší z prepustených Nebielorusov bol Estónec Alan Royo, ktorý pred rokmi so svojou bieloruskou manželkou založil charitatívny fond, ktorý pomáhal rodinám znevýhodneným Lukašenkovým režimom.

Krajina pre život

Najväčšie očakávania však sprevádzali prepustenie Cichanovského. V roku 2019 začal viesť svoj YouTube kanál „Krajina pre život“. Ten sa sprvu venoval byrokratickej záťaži pri obnove starobylého domu, postupne však začal kritizovať samotný režim v Bielorusku.

Rok nato chcel kandidovať v prezidentských voľbách – jeho kanál mal už takmer 300-tisíc odberateľov. Ústredná volebná komisia ho však odmietla registrovať.

Do volieb sa tak namiesto neho zapojila jeho manželka Sviatlana Cichanovská a Siarhej začal viesť jej volebný tím, ktorý zbieral podpisy potrebné na kandidatúru. Na konci mája 2020 ho však počas jednej z akcií, na ktorých tieto podpisy zbierali, zatkla polícia.

Súd ho napokon odsúdil na 18 rokov odňatia slobody, a to podľa štyroch paragrafov trestného zákona: usporadúvanie masových nepokojov; usporadúvanie a príprava konania hrubo narúšajúceho verejný poriadok; bránenie výkonu volebného práva a podnecovanie k nenávisti.

V čase jeho zadržania vrcholili protesty naprieč celou krajinou. Osobitou črtou demonštrácií bolo, že sa k nim štrajkmi pridali približne tri desiatky fabrík a závodov vrátane niekoľkých priamo v hlavnom meste.

Protestujúci požadovali od režimu neuplatňovať silu počas demonštrácií, prepustiť zadržaných ľudí a overiť sčítanie výsledkov prezidentských volieb.

Protesty však k pádu Lukašenka neviedli a krajinu odvtedy opustilo viac ako pol milióna Bielorusov, teda šesť až sedem percent všetkých obyvateľov. Od 1. januára do 1. decembra 2025 bolo omilostených 78 politických väzňov a za mreže putovalo 438 nových – celkovo ich je v Bielorusku väznených viac ako 1 250.

Vytriezvenie

Na prvej tlačovej besede, ktorá sa konala deň po jeho prepustení, Cichanovski prízvukoval, že sám nič nezmôže, že treba, aby sa do opozičnej činnosti zapojili mnohí Bielorusi, a on môže ich činnosť len „usmerňovať“. Vodcom opozície však podľa jeho slov mala byť jeho manželka, ktorá exilové hnutie viedla počas jeho väzby.

V rozhovore pre televíziu Vot tak, zverejnenom 28. júna, odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že jeho manželka má lepšie predpoklady na diplomaciu, je pokojnejšia a lepšie ovláda anglický jazyk. Jeho slová o tom, že vodcom bieloruského exilu zostáva jeho manželka, však kontrastujú s tým, čo povedal o niekoľko minút neskôr.

„Seba, svoju ďalšiu činnosť vidím v tom, aby som zjednotil Bielorusov a viedol ich za sebou. Som oheň, motor, rušeň. Sviatlana a jej diplomatická práca je niečo iné,“ vyhlásil napokon prepustený Bielorus.

V prvý júlový deň na svojom kanáli na YouTube Cichanovski vyhlásil zbierku na 200-tisíc eur, potrebných na zasadenie „silného úderu lukašizmu“.

Pripomeňme, že pojem „lukašizmus“ pôvodne označoval aforizmy bieloruského prezidenta, avšak Cichanovski začal týmto slovom označovať Lukašenkov režim, využívajúc podobnosť so slovom „fašizmus“, ktorý slúži na dehonestáciu protivníka tak na Západe, ako aj v postsovietskom priestore.

Hoci už 2. júla poskytol rozsiahly rozhovor pre Zerkalo, odmietol prezradiť, ako mieni za 200-tisíc zasadiť ranu režimu, ktorého represívny aparát s oporou v Moskve ustál najväčšie protesty v dejinách krajiny.

Následne 4. júla Cichanovski karhal Bielorusov, že mu zatiaľ prišlo iba tisíc eur. Na videu pôsobil arogantne a bolo jasné, že po takomto prejave viac už nevyzbiera. Niekoľko dní nato oznámil, že si za peniaze kúpil slúchadlá a hodinky.

Hoci Cichanovského pozývali a stále pozývajú do Bruselu aj USA, pre samotných Bielorusov – aj tých v zahraničí, ktorí sa pre politické prenasledovanie nemôžu vrátiť do vlasti – je opozičný politik je opozičný politik politickou mŕtvolou a takmer každé jeho nové video je len zdrojom nových vtipov.

„Plánujem svoje konanie strategicky. Chápem, že bez spojencov nezvíťazíme. Rozhodol som sa naučiť po anglicky, aby som so západnými spojencami hovoril jedným jazykom,“ vyhlásil 8. októbra. Začali sa šíriť vtipy o „strategickom rozhodnutí“ s dôvetkom, že najprv by sa mohol naučiť bielorusky, keďže aj v rozhovore s bielorusky hovoriacimi ľuďmi používa ruštinu.

Následne 29. novembra Cichanovského tajomník obvinil svojho šéfa z vydierania, potvrdil jeho emigráciu do USA, ku ktorej došlo už v septembri, a vyhlásil, že bieloruský opozičník bojuje predovšetkým proti svojej manželke a ľuďom okolo nej, a nie proti režimu v Minsku. Hoci 1. decembra Cichanovski povedal, že svoju ženu ľúbi, slová svojho tajomníka nijako nekomentoval.

Bielorusi pre Štandard

Štandard oslovil viacerých Bielorusov s otázkou, ako sa stavajú k súčasnému vývoju v opozícii. Podľa Daši bolo prepustenie Cichanovského „čímsi neuveriteľným“. „Mala som slzy na krajíčku, keď som videla, ako vychádza v Litve z auta a víta sa s manželkou... Keď však potom vyhlásil zbierku, bolo jasné, že on zostal žiť v roku 2020,“ vysvetľuje Daša.

Podľa nej Bielorusi ochotne prispievajú politickým väzňom, keď sa po amnestii potrebujú postaviť na nohy a sú bez prostriedkov, avšak „úder lukašizmu za 200-tisíc“ znie v roku 2025 ako utópia.

Bielorusi v zahraničí pestujú svoju národnú kultúru, bieloruskosť, ktorej mnohé prejavy – národná vlajka, erb, jazyk – boli v ich domovine označené za extrémizmus, a podporujú diplomatické snahy Cichanovskej, vďaka ktorým je uľahčená ich legalizácia v Poľsku. Daša vysvetľuje, že kým ruská občianska opozícia sa venuje tomu, čo bude po páde režimu v Kremli, Bielorusi už kladú dôraz na život Bielorusov v zahraničí.

„Opozícia môže hovoriť, čo chce. Náš prezident ekonomicky pozdvihol krajinu, Minsk je asi najčistejšie mesto Európy. Mladým možno prekáža, že je to náš človek – z dediny. Neviem,“ hovorí pre Štandard menovkyňa Cichanovského manželky Sviatlana z okolia Brestu.

„Lukašenko ničí bieloruskú krajinu aj národ, nedávno rozhodol o privezení migrantov z Pakistanu [150-tisíc, poznámka redakcie]. Jeho neodstráni opozícia z Litvy, požadujúca slobodné voľby v podbruší Ruska – to Putin nikdy nedovolí. Jediná nádej na zmenu je pád kremeľského režimu, bez ktorého sa ani Lukašenko neudrží. Preto podporujem Bieloruský dobrovoľnícky zbor [BDK bojujúci na Ukrajine, poznámka redakcie], inej cesty niet,“ povedala pre Štandard Larysa, ktorá sa zdržiava v Poľsku.

„Predstavitelia našej občianskej opozície sa dlho vyhýbali odpovedi na otázky, komu patrí Krym. Iste, s legalizáciou kabinet Cichanovskej pomáha, ale ako politici? Ani ryba, ani rak. Potom nás nikto neberie vážne – ani ako spojencov, ani ako nepriateľov. Ja sa nebojím povedať, že Kosovo je Srbsko alebo že Krym je Ukrajina, tak prečo sa toho boja ľudia na čele,“ pýta sa matka dvoch detí pracujúca v Krakove, ktorá si priala vystupovať anonymne.