Transakčná daň neprinesie, koľko dúfal štát. A od januára z nej vypadnú aj živnostníci

Za mesiace apríl až október 2025 sa na transakčnej dani vybralo len 283,3 milióna eur, pričom mesačný výber sa stabilne pohybuje okolo 41 miliónov eur. Po prepočte do konca roka môže celkový výber dosiahnuť približne 370 miliónov eur, čo je výrazne menej, než vláda plánovala.

Štát totiž pôvodne počítal s tým, že v roku 2025 vyberie na transakčnej dani 575 miliónov eur. Keď sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny, ministerstvo financií odhad znížilo najprv v auguste na 420 miliónov eur a následne v septembri na 390 miliónov eur.

Aktuálne sa však ukazuje, že ani tieto znížené očakávania sa nenaplnia, pretože prognóza naznačuje sumu nižšiu o dve desiatky miliónov.

Negatívne dôsledky transakčnej dane

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že táto daň je zle nastavená a negatívne ovplyvňuje fungovanie ekonomiky. „Transakčná daň vyslovene povzbudzuje k prílišnej optimalizácii a nepriznávaniu ďalších daní tým, že firmy presúvajú časť operácií do hotovosti,“ hovorí daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová.

Štát podľa nej na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH.

Hallová zároveň pripomína, že už od začiatku bolo jasné, že očakávaný výber je nereálny. Zdôrazňuje, že daň spôsobuje sekundárne škody. „Horšie však je, že transakčná daň spôsobuje sekundárne škody v podobe nárastu sivej ekonomiky zvýhodnením hotovostných operácií,“ konštatuje.

Negatívne dosahy sa podľa nej ešte zhoršujú pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku. „Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ dodáva.

Hoci ekonomika spomaľuje, slovenský finančný systém ostáva stabilný, tvrdí NBS

Mohlo by Vás zaujímať Hoci ekonomika spomaľuje, slovenský finančný systém ostáva stabilný, tvrdí NBS

Motivácia firiem presúvať biznis do hotovosti

Kľúčovým problémom je rozdielne zaťaženie bezhotovostných a hotovostných platieb. Bezhotovostné prevody sú zaťažené na úrovni 0,4 percenta (maximálne však 40 eur), zatiaľ čo hotovosť dani nepodlieha. To zvyšuje riziko únikov. „Nemožno sa čudovať, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva,“ myslí si.

Dodáva, že slovenský daňový systém situáciu firmám ešte sťažuje. „Súčasné nastavenie daňového systému obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a zároveň enormne zaťažuje cenu práce a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ vysvetľuje s dôvetkom, že štát by mal systém zjednodušiť, no v tomto smere zatiaľ náznaky zmien nevidieť.

Výber bude v novom roku ešte nižší

Od 1. januára 2026 vstupujú do platnosti zmeny, ktoré zásadným spôsobom menia pohľad živnostníkov a ostatných SZČO na daň z finančných transakcií. Kľúčová úprava je jednoduchá: fyzické osoby – podnikatelia už nebudú jej daňovníkmi.

December 2025 sa tak stáva posledným obdobím, ktoré ešte podlieha tejto povinnosti, a všetky transakcie po začiatku nového roka už zostanú mimo dosahu transakčnej dane.

Pre mnohých podnikateľov to znamená citeľné uvoľnenie každodennej agendy. Odpadá potreba sledovať jednotlivé operácie, vypracúvať mesačné výkazy či riešiť komunikáciu s bankou a finančnou správou.

Z praktického hľadiska to prináša aj koniec povinnosti udržiavať osobitné podnikateľské alebo transakčné účty. To, či si ich podnikateľ ponechá, bude už len otázkou jeho vlastnej potreby, nie zákonnej povinnosti. Finančným domom nahlasovať nič netreba, banky ju jednoducho prestanú uplatňovať u subjektov, na ktoré sa už nebude vzťahovať.

Hoci ekonomika spomaľuje, slovenský finančný systém ostáva stabilný, tvrdí NBS

Mohlo by Vás zaujímať Hoci ekonomika spomaľuje, slovenský finančný systém ostáva stabilný, tvrdí NBS

Transakčná daň však nezaniká úplne

Táto taxa však naďalej zostáva povinnosťou právnických osôb, pričom novela zákona presnejšie vymedzuje ich postavenie. Rozlišuje medzi subjektmi s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou a dopĺňa aj definície týkajúce sa zahraničných firiem so sídlom, bankovým účtom alebo stálou prevádzkarňou na území Slovenska.

Spresňujú sa aj odborné pojmy, ako je stála prevádzkareň či transakčný účet, aby bola aplikácia zákona jednoznačnejšia.

Sprísnený je aj sankčný režim. Ak firma použije účet určený na transakcie oslobodené od dane spôsobom, ktorý zákon neumožňuje, môže dostať pokutu od 30 do tritisíc eur. Ide o snahu zabezpečiť, aby vedenie účtov a tok finančných prostriedkov zostávali transparentné a v súlade s pravidlami.

Občas možno zachytiť tvrdenie, že transakčná daň sa „ruší“. V skutočnosti ide len o jej vypustenie voči fyzickým osobám – podnikateľom.

Ak by sa podnikateľ rozhodol prejsť na činnosť formou právnickej osoby, povinnosť platiť túto daň by mu opäť vznikla. Pre živnostníkov a samostatne zárobkovo činné osoby však novela prináša hmatateľné zjednodušenie podnikania a odbremenenie od administratívnej záťaže, ktorá ich v tejto oblasti sprevádzala.