Spomaľovanie hospodárstva bez dramatických zlomov
Slovenské hospodárstvo rastie najpomalšie od pandémie. „Prejavilo sa to výraznejšie aj v lete, keď najmä priemysel začal menej exportovať, klesli mu tržby, a teda aj ziskovosť. Uvidíme, ako to bude pokračovať, ale v každom prípade je v takejto situácii veľmi dôležité, aby sme udržali verejné financie,“ dodáva Dvořáček.
Analytici konštatujú, že ekonomika vstupuje do tretieho roka postupného spomaľovania. Slabší zahraničný dopyt, fiškálna konsolidácia a postupne ochladzujúci trh práce totiž tlmia dynamiku rastu. Spotreba domácností zostáva jeho hlavným zdrojom, no aj jej tempo podľa centrálnej banky viditeľne slabne.
Nezamestnanosť sa po dlhom období poklesu stabilizovala a mierne vzrástla, zatiaľ čo inflácia pretrváva najmä v segmente služieb a potravín. Regulátor prízvukuje to, čo zaznieva z radov odbornej verejnosti už dlhší čas a opakovane – konsolidácia verejných financií zostáva nevyhnutným prvkom hospodárskej politiky.
Bez nej by verejný dlh pokračoval v rýchlom raste a zvyšoval náklady štátu na financovanie.
Bývanie a hypotéky: zdražovanie sa nekončí
Trh s bývaním zaznamenal v roku 2025 citeľné oživenie, kupujúci si musia siahnuť čoraz hlbšie do vrecka a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť. Počet nových hypoték sa vrátil na úrovne z rokov 2018 až 2021 a priemerná výška úveru dosiahla historické maximum.
Oživenie však nemožno pripísať lepšej dostupnosti bývania. Tá sa, naopak, výrazne zhoršuje. To, čo domácnosti motivuje, je očakávanie, že zdražovanie sa ani zďaleka nekončí. Aby kupujúci zvládli financovať drahšie nehnuteľnosti aj vyššie splátky, čoraz častejšie siahajú po vlastných úsporách.
A nielen to, trh sleduje, že LTV [ukazovateľ zabezpečenia úveru, pozn. red.] klesá a spoludlžníkov pri splácaní pribúda. Aj keď ceny rástli dvojciferným tempom, ich dynamika sa počas leta 2025 spomalila.
Dlhodobé demografické trendy pritom naznačujú, že dopyt po bývaní môže v budúcnosti prirodzene slabnúť.
Robustný vstup firiem do nového roka ochabol
Obrat je citeľný aj na podnikateľskom poli. Firmy síce vstupovali do roka 2025 vo veľmi dobrej kondícii, silná úverová aktivita v prvých mesiacoch však po jarnej sezóne narástla len mierne a následne výrazne spomalila.
Centrálna banka konštatuje, že investičná aktivita zostáva koncentrovaná najmä v energetike a doprave, zatiaľ čo priemysel je pod tlakom slabšieho dopytu. Priemyselné podniky hlásia pokles objednávok, produkcie aj exportu, čo ich zaraďuje medzi najzraniteľnejšie segmenty slovenskej ekonomiky.
Domácnostiam pomohol rast reálnych miezd, ktorý sčasti kompenzoval vyššie splátky hypoték. Regulátor preto hovorí, že finančná situácia domácností zostáva vo všeobecnosti priaznivá. „Podiel zlyhaných úverov pri hypotékach je stále nízky a pri spotrebiteľských úveroch rastie iba mierne,“ konštatuje centrálna banka v správe.
Potvrdzuje však predikcie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorých fiškálne opatrenia najvýraznejšie zasiahnu samostatne zárobkovo činné osoby, teda najmä živnostníkov. Tí ponesú dôsledky vyšších odvodov v podobe nižších disponibilných príjmov a zvýšeného splátkového zaťaženia.
Napriek tomu zostáva bankový sektor podľa analytikov jedným z najpevnejších pilierov slovenského finančného systému. Finančné domy dosahujú vysokú ziskovosť najmä vďaka čistým úrokovým výnosom a udržujú si silnú kapitálovú primeranosť aj likviditu.
Za európskym priemerom však zaostávajú v schopnosti investovať do rozvoja – podľa NBS najmä pre pretrvávajúci bankový odvod. Do budúcnosti budú čeliť viacerým výzvam: konkurencii digitálnych bánk, možnému odlevu vkladov v prospech štátnych dlhopisov určených pre občanov či narastajúcemu významu stablecoinov.
Rásť sa podľa Národnej banky Slovenska darí poisťovniam aj správcovským spoločnostiam. Kým prvé menované drží segment neživotného poistenia, dôchodkové a podielové fondy zaznamenávajú rast spravovaného majetku aj silné prítoky nových investícií.
Vyšší podiel akciových aktív však podľa nej prirodzene zvyšuje ich citlivosť na trhové výkyvy.
