Európska únia plánuje zhabať štátne aktíva Ruskej federácie, ktoré sa nachádzajú na starom kontinente. Takmer okamžite po začiatku vojny tento majetok zmrazila a pôvodne sa diskutovalo o využití výnosov z týchto aktív – výnosov, ktoré generujú ruské investície.

Zatiaľ čo v minulom roku rokovali svetoví hráči ako USA, EÚ či skupina G7 o možnostiach zhabania týchto výnosov, až po druhom vstupe Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári tohto roka sa začalo uvažovať o „krádeži storočia“. Teda o konfiškácii samotných aktív.

Bojujúce strany si aj v minulosti zmrazovali aktíva v centrálnych či súkromných bankách, ktoré na svoje fungovanie potrebujú licenciu od štátnej moci, a preto sa musia pri zmrazovaní podriadiť rozhodnutiu vlády. Takéto rozsiahle zhabanie však ani v dvoch svetových vojnách dokonca ani len neplánovali.

Vojny o majetok a ideologické konflikty

V oboch svetových vojnách sa konfiškácie sústredili predovšetkým na pozemky v obsadených krajinách či zhabanie majetku súkromníkov. V nacistickom Nemecku začali konfiškovať židovské majetky už od nástupu vodcu a ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, arizáciu praktizovali aj spojenecké štáty vrátane Slovenska.