Preskočiť na obsah
Jozef Onačilla

Autor

Jozef Onačilla

Publikované: 

Drlička môže slobodne nenávidieť, ale v medziach zákona

Neodkladné opatrenie súdu voči slovám Mateja Drličku ukázalo, ako ľahko vedia progresívci prevracať veci hore nohami a nálepkovať odporcov najhrubšími výrazmi. Výhrady o potláčaní slobody prejavu sú nielen právnym nezmyslom, ale aj pokrytectvom.

Spor bývalého generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej má dlhú históriu. Bola to práve ministerka kultúry, ktorá Drličku odvolala z postu generálneho riaditeľa z dôvodu jeho „závažných pochybení a straty dôvery“.

Drlička bol už v minulosti zo svojej funkcie odvolaný aj vtedajšou ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (vtedajšie OĽaNO) po tom, čo sa hanlivo vyjadroval na adresu umelcov a politikov s tým, že „nanešťastie ešte stále dýchajú.“

Svoje posledné odvolanie zo strany Martiny Šimkovičovej označil Drlička za „akt pomsty, pretože SND bolo slobodné, slobodne hovorilo aj slobodne kritizovalo politické dianie.“ Následne sa spustila už pomerne tradičná šnúra mediálnych vystúpení v progresívnych médiách zo strany Mateja Drličku, kde kritizoval ministerku Šimkovičovú.

Žaloba na ochranu osobnosti a neodkladné opatrenie

Ministerka kultúry reagovala na Drličkovo verejné hanlivé vystupovanie voči jej osobe žalobou na ochranu osobnosti, v rámci ktorej žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50-tisíc eur. Popri žalobe podala Šimkovičová voči Drličkovi aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že sa o nej vyjadroval aj šesť mesiacov po svojom odvolaní z postu riaditeľa SND.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.