Národní kontrolóri, lekárski odborári aj analytici sa zhodujú, že štát nemá kontrolu nad viac než 10 miliardami eur, ktoré poputujú do zdravotníckeho systému budúci rok. A to doň oproti roku 2019 dáme dvojnásobne viac.
Napriek tomu sa systém dlhodobo zadlžuje a pacienti doplácajú čoraz viac.
Víťazom v tomto nastavení nie je pacient, ktorý získa dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ale tí poskytovatelia, ktorí si dokážu príjmy dorovnať – buď výhodnejšími zmluvami so zdravotnými poisťovňami, alebo priamymi poplatkami od pacientov.
Zadlžené štátne nemocnice
Najviditeľnejším dôsledkom chaotického financovania sú univerzitné a fakultné nemocnice. Ku koncu mája 2025 dosiahol ich dlh 832,5 milióna eur.
Zdravotné poisťovne nehradia nemocniciam reálne náklady na poskytovanú starostlivosť. Každá poisťovňa používa vlastné cenníky, pravidlá aj systémy vykazovania, takže za rovnaký výkon dostávajú nemocnice rozdielne úhrady.
Dokazuje to aj posledná analýza Útvaru hodnoty za peniaze, v rámci ktorej analytici zistili, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dáva súkromným nemocniciam za rovnakú starostlivosť o deväť percent viac ako verejným. A najštedrejšie platí súkromným zariadeniam Agel.
Súkromné poisťovne Dôvera a Union zasa platia nemocniciam menej než VšZP. To spôsobuje, že štátne nemocnice, ktoré ošetrujú väčšinu náročných pacientov, dostávajú nižšie úhrady, než by potrebovali.
Kombinácia nízkych úhrad, rozdielnych pravidiel poisťovní a chýbajúcej transparentnosti vedie k tomu, že nemocnice sú systematicky financované pod úrovňou svojich nákladov. Riešením by mohli byť štandardizované zmluvy medzi poisťovňami a nemocnicami, ak sa ich podarí zaviesť v budúcom roku.
Ostáva dúfať, že sa to stane. Lebo pre neustále zadlžovanie našich zdravotníckych zariadení hrozí Slovensku od Európskej komisie pokuta aspoň 700-tisíc eur a ďalších 50-tisíc za každý deň, kým nedôjde k náprave.
Nové nemocnice v ohrození
Pacienti by sa mohli tešiť aspoň z toho, že štát stavia nové nemocnice. Dokonca hneď štyri – v bratislavských Vajnoroch, Banskej Bystrici, Martine a Prešove.
Problém je, že ich stavia naraz a tri majú byť v hrubej stavbe hotové do konca augusta 2026. Ministerstvo zdravotníctva aj rezort obrany priznávajú, že projekty majú sklz, ale snažia sa ho dobehnúť. Opozícia tvrdí, že ak to nestihneme, hrozí nám ešte aj pokuta od Európskej komisie.
Ešte zásadnejšia otázka znie, za čo stavby dokončíme. Ministri otvorene priznávajú, že na dokončovacie práce a medicínsko-technické vybavenie budú potrebné ďalšie stámilióny eur, ktoré zatiaľ nemajú krytie. V praxi to znamená riziko ďalšieho tlaku na štátny rozpočet.
Poplatky v miliónoch eur
Tlak na financie sa napokon prenáša na pacientov. Ministerstvo zdravotníctva má k dispozícii vlaňajší audit o nelegálnych poplatkoch v ambulanciách, ale jeho výsledky nezverejnilo. Nevedno prečo.
Podľa mesačníka Medicína ľudia ročne zaplatia okrem povinných odvodov 360 až 410 miliónov eur, prieskum Advance Institute hovorí až o 493 miliónoch eur. Platia aj pacienti s mesačným príjmom nižším ako 400 eur.
Ľudia v dotazníku uviedli, že najčastejšie platili za objednanie na čas, čo nie je v súlade so zákonom. Nikto však dodržiavanie zákona v tejto oblasti nekontroluje, nikto neudeľuje pokuty.
Namiesto toho, aby súkromní lekári požadovali primerané platby od zdravotných poisťovní, inklinujú k vyberaniu peňazí priamo od pacientov. A všetko nasvedčuje tomu, že namiesto lepšieho prerozdelenia peňazí z verejného zdravotného poistenia čoskoro vznikne zoznam poplatkov, ktoré bude musieť pacient v ordinácii zaplatiť.
Rast výdavkov bez kontroly a zmeny financovania len prehlbuje chaos, v ktorom je viac porazených než víťazov.