Energopomoc sa zasekla na dátach a výnimkách. Zlepšenie možno očakávať o pol roka

Ministerka hospodárstva Denisa Saková pre média 10. decembra obhajovala nastavenie adresnej energopomoci. Zdôrazňovala, že systém sám osebe nezlyhal a problémy, ktoré v posledných dňoch kritizuje opozícia aj verejnosť, spôsobili najmä nekonzistentné dáta od dodávateľov energií a technické limity pri prepájaní viacerých štátnych registrov.

Je to vysvetlenie, ktoré môže na prvé počutie pôsobiť racionálne, no množstvo detailov, ktoré sama ministerka uviedla, otvára otázku, či štát skutočne spustil schému v stave, ktorý možno považovať za funkčný.

Najvýraznejšou témou posledných dní je fakt, že niekoľkým poslancom Národnej rady vyšla podľa výpočtu rezortu nárokovateľná energopomoc. Saková odmietla, že by išlo o chybu.

Tvrdí, že systém počíta bonitu vo výške 1 930 eur striktne podľa pravidiel a poslanec, ktorý žije s rodičmi s nízkym dôchodkom, má manželku na materskej alebo vychováva viacero detí, spadá do rovnakého príjmového profilu ako bežná rodina.

Ministerstvo sa podľa nej pokúšalo poslancov z nároku vylúčiť zákonom, no nebola na tom politická zhoda, a pokus dostať to do nariadenia narazil na výklad, že by to bolo protiústavné. „Jednoducho niektorí poslanci nám spadli do systému, kde majú nárok. Nie je to chyba výpočtu. Je preto na nich, či sa tejto energopomoci vzdajú. V zákone je na to možnosť,“ vysvetlila Saková.

Elektrina áno, plyn nie. Ministerka viní dáta od dodávateľov

Politicky je to kompromis, ktorý má upokojiť verejnosť, no zároveň ministerka deklaruje, že samotný systém nezlyhal. Rozhodnutie, či si nárok ponechajú alebo nie, Saková preniesla na samotných poslancov s argumentom, že každý z nich si môže dať nastaviť tarifu, ktorá sa do výpočtu kompenzácií nezaráta.

Oveľa vážnejšie následne vysvetľovala, prečo mnohým domácnostiam vyšla pomoc len na elektrinu, ale nie na plyn. Striktne odmietla, že by išlo o softvérovú alebo procesnú chybu. Podľa jej vyjadrenia rezort narazil na obrovský nesúlad medzi údajmi v registri fyzických osôb, registri adries a databázach dodávateľov energií.

Z viac ako 3,8 milióna odberných miest elektriny a plynu sa približne 160-tisíc nedalo spojiť s konkrétnou domácnosťou. Pri plyne to bolo okolo 1 400 odberných miest. Problém podľa nej tkvel v banálnych, no rozhodujúcich detailoch, ako sú preklepy v menách, historické údaje, nepresné adresy či zmluvy vedené na ľudí, ktorí už na danom mieste roky nebývajú.

Saková tvrdí, že rezort o probléme vedel skôr a rozhodnutie, ktoré prijal aj pre takéto byty či domy v nároku na energopomoc, bolo vedomé.

„Aby neboli poškodené domácnosti, ktoré na pomoc nárok majú, kompenzácie sa dočasne priznali všetkým sporným odberným miestam,“ povedala šéfka rezortu s tým, že následne sa budú dáta postupne čistiť a z približne desiatich percent domácností, ktoré pomoc dostať nemali, sa kompenzácia v ďalšom cykle odoberie.

Je to nepochybne pragmatické riešenie, najmä ak štát vyhodnotil, že riziko nespravodlivo vynechaných domácností je väčšie ako riziko dočasne nesprávne priznaných kompenzácií. No zároveň ide o neštandardný krok, pri ktorom štát vopred priznáva, že určitú časť verejných zdrojov vyplatí nesprávnym adresátom.

Práve tu sa ukazuje slabina celej schémy. Ak má byť energetická pomoc skutočne adresná, musí byť založená na presnej identifikácii domácností. Ministerka sama uvádza, že v stovkách tisíc prípadov to nebolo možné. Pri takomto ambicióznom projekte však treba pripustiť, že rozptyl chybovosti bol na relatívne v dobrých číslach.

Podľa štatistických údajov je na Slovensku celkový počet domácností takmer dva milióny a počet domácností, ktoré nemajú nárok je 10 percent. Rezort hospodárstva však očakáva, že len 10 percent z nich má problémy s priradením fakturačným číslom EIC a POD. Reálny počet námietok je teda len jedno percento z celkového počtu domácností.

Na otázku, či ľudia budú musieť neoprávnenú pomoc vracať, Saková odpovedala, že nie. Pomoc sa jednoducho po vyčistení dát v ďalšom kroku neprizná. Takýto postup je z pohľadu domácností prijateľnejší ako spätné vymáhanie, no zároveň potvrdzuje, že adresnosť bude v praxi fungovať až neskôr, nie od prvého dňa.

Námietky občanov, riešenia a obyvatelia bytoviek

Ministerstvo ohlasuje, že od 15. decembra budú klientske centrá schopné spracovať námietky voči výpočtu bonity. Ide pritom o tému, ktorá už teraz vzbudzuje veľkú nervozitu, keďže mnohí občania porovnávajú svoje príjmy s výsledkom neoficiálnych online kalkulačiek a nachádzajú nezrovnalosti.

Saková výslovne varovala, že žiadna z týchto kalkulačiek nie je oficiálna, a pripomenula, že akékoľvek námietky voči nesprávne vypočítanej bonite sa budú riešiť priamo na klientskej pobočke, ktorá bude mať k dispozícii údaje zo štátnych registrov.

Ministerka zároveň vysvetlila, že nárok na kompenzáciu tepla pri bytových domoch sa neodvíja len od bonity domácnosti, ale od cenovej lokality, teda reálneho vývoja cien tepla v danom regióne. Kritériom je cena z roku 2022 zvýšená o 20 eur.

Ak sa cena tepla v lokalite nezvýšila nad tento limit, domácnosť nemá nárok na kompenzáciu tepla, hoci môže mať nárok na elektrinu či plyn. Ako príklad uviedla Nitru, kde ceny tepla nerástli. „Nebolo by spravodlivé kompenzovať teplo tam, kde sa nezvýšilo,“ vysvetlila Saková s tým, že kompenzačné šeky nebudú automatické, ale musia spĺňať dané podmienky.

Trvalé pobyty a dividendy, ktoré chýbali

Významnou praktickou komplikáciou sú aj trvalé pobyty. Ministerka pripustila, že veľké množstvo ľudí má formálne nahlásený pobyt inde, než kde skutočne žijú. Do istej miery presunula zodpovednosť na občanov s odôvodnením, že masová kampaň by vyvolala chaos a zaťažila úrady.

Argument, že štát „predpokladal“, že ľudia si trvalé pobyty evidujú vedome a účelovo, však pôsobí skôr ako administratívny idealizmus než ako realistické zhodnotenie životných situácií.

Za pozornosť stojí aj priznanie, že štát pri spustení schémy nemal údaje o dividendách, ktoré sú dôležitým ukazovateľom majetku domácností. Ministerstvo preto iniciovalo zmenu zákona, na základe ktorej bude finančná správa od januára tieto informácie zbierať.

Prvé prehodnotenie so zapracovanými dátami tak možno očakávať o tri mesiace, aj keď reálne budú až o pol roka. Prakticky to znamená, že systém, ktorý vláda prezentovala ako adresný, je zatiaľ adresný len v rámci dostupných dát, nie v rámci reálneho ekonomického obrazu domácností.

V celom vysvetlení je cítiť snahu ministerky udržať naratív, že systém funguje správne a problémy sú dočasné. Je pravda, že štát dlhodobo zápasí s kvalitou dát, že registre sú nejednotné a prepájanie údajov medzi inštitúciami je technicky náročné.

Zároveň však platí, že spustenie schémy, v ktorej je 160-tisíc elektrických a tisíce plynových odberných miest neidentifikovateľných a údaje o príjmoch domácností budú kompletné až o niekoľko mesiacov, je rozhodnutie, ktoré nesie politické aj odborné riziko.

Adresná pomoc môže fungovať až vtedy, keď sú adresy a dáta v poriadku. A práve to je moment, ktorý štát pri spustení tejto schémy nemal úplne pod kontrolou.