Obavy o zisky v odpadoch. Novela o envirofonde rozhýbala lobistický odpor

Pripravovaná novela zákona o Environmentálnom fonde, ktorá sa má po presune z poslednej tohtoročnej schôdze opätovne dostať na program parlamentu v januári, vyvolala jednu z najostrejších diskusií v oblasti environmentálnej politiky za posledné roky.

Kým ministerstvo životného prostredia hovorí o nevyhnutnom kroku k stabilizácii systému a vyššej transparentnosti, opozícia, podnikateľské zväzy a časť odbornej verejnosti varujú pred znárodnením funkčného modelu a neprimeranou koncentráciou finančnej moci.

Envirofond dnes patrí medzi kľúčové nástroje štátnej environmentálnej politiky. Poskytuje dotácie a úvery na projekty zamerané na ochranu životného prostredia, vodné hospodárstvo, nízkoemisnú dopravu či adaptáciu na klimatické zmeny.

Novela má podľa vlády zabezpečiť jeho efektívnejšie fungovanie, znížiť administratívnu záťaž a rozšíriť možnosti financovania. Napríklad aj na prípravné fázy projektov, ako je vypracovanie projektovej dokumentácie.

Najzásadnejšou zmenou však je návrh, aby Environmentálny fond mohol pôsobiť ako subjekt verejného práva vykonávajúci činnosť rovnako ako súkromné Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) podľa zákona o odpadoch.

A práve tento bod sa stal epicentrom kritiky. Pritom štátny model nie je v niektorých štátoch EÚ neznámy pojem a využívajú ho viaceré krajiny. Existuje však iba samostatne bez pôsobenia súkromných OZV.

Funkčný systém verzus štátny vstup

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je na Slovensku dlhodobo postavený na konkurencii súkromných OZV, ktoré zabezpečujú financovanie triedeného zberu, recyklácie a súvisiacu administratívu. Kritici novely upozorňujú, že vstup štátneho subjektu do tohto priestoru môže narušiť trhové prostredie a viesť k jeho postupnej monopolizácii.

Obchodné komory a zástupcovia odpadového priemyslu varujú najmä pred rizikom takzvaných krížových dotácií, teda presúvania peňazí vyzbieraných od výrobcov na iné účely Envirofondu. Podľa nich by to mohlo oslabiť financovanie triedeného zberu a v konečnom dôsledku zvýšiť poplatky pre obce a obyvateľov.

Objavujú sa aj výhrady, že výkon činnosti OZV štátnym fondom môže byť v rozpore s právom Európskej únie, hoci také vyjadrenie Bruselu reálne neexistuje.

Citlivou otázkou je aj presun určovania výšky poplatkov pre výrobcov na vládu prostredníctvom nariadenia. Podľa kritikov tak vzniká systém bez pevnej metodiky, ktorý znižuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia a posilňuje moc exekutívy. 

Stohlová: Taraba chce peniaze na čistenie pozemkov v Istrocheme

Výrazný politický rozmer nadobudla diskusia aj priamo v parlamente. Ako prvá vystúpila v rozprave k novele zákona poslankyňa Progresívneho Slovenska Tamara Stohlová, ktorá vyzvala koaličných poslancov, aby novelu nepodporili. Podľa nej treba zákon vnímať v širšom kontexte fungovania envirorezortu a aktuálnych politických priorít.

Stohlová upozornila, že novela by ministerstvu životného prostredia poskytla „ultimátnu“ kontrolu nad Environmentálnym fondom, v ktorom sa podľa nej nachádzajú približne dve miliardy eur. Tvrdila, že minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) má záujem tieto zdroje použiť aj na sanáciu pozemkov v areáli bývalého Istrochemu, ktorý v roku 2022 kúpil holding Agrofert patriaci Andrejovi Babišovi. Medzičasom sa však vlastníctva holdingu vzdal.

Poslankyňa zároveň kritizovala proces prijímania zákona. „Táto novela prišla bez pripomienkovania a prináša zoštátnenie dnes funkčného systému odpadového hospodárstva,“ povedala v rozprave.

Ministerstvo: ide o silný lobing, aj zo zahraničia

Ministerstvo životného prostredia tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že odpor voči novele je výsledkom koordinovaného lobingu časti súkromných OZV. Rezort otvorene hovorí o tlaku na poslancov parlamentu.

„Faktom však je, že OZV vykonávajú výrazne agresívny lobing v radoch poslancov parlamentu. Dokonca prišli so snahou napísať si vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý by z novej legislatívy urobil bezzubú právnu normu,“ objasňuje pre Štandard envirorezort.

Podľa ministerstva sa tento tlak neobmedzuje len na domáce prostredie. Rezort upozorňuje, že OZV lobujú aj prostredníctvom rôznych medzinárodných súkromných asociácií a že spor sa preniesol aj do mediálnej roviny.

Ako príklad uvádza mediálny útok na vicepremiéra Tarabu, ktorý mal vzísť z Republikovej únie zamestnávateľov. Jej viceprezident ho verejne obvinil z údajne nevhodného správania na rokovaní tripartity.

Ministerstvo však tvrdí, že tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé a zároveň upozorňuje, že dotyčný viceprezident pôsobí aj v jednej z OZV. Rezort to interpretuje ako konflikt záujmov a dôkaz, že diskusia sa posúva z odbornej roviny do osobných a politických útokov.

Envirorezort zároveň tvrdí, že odpor pochádza od „hŕstky vyvolených“ firiem, ktoré sa obávajú straty ziskov. „Sledujeme tak lobing hŕstky vyvolených súkromných spoločností, ktoré sú vystrašené z toho, že prídu o svoje neprimerané zisky, ktoré sa odčerpávajú z ochrany životného prostredia na súkromné účty,“ vysvetľuje pre Štandard rezort.

Viac peňazí pre samosprávy ako argument štátu

Envirorezort tvrdí, že cieľom novely je presmerovať financie tam, kde majú najväčší verejný efekt. „Zmyslom novej legislatívy je, aby peniaze končili v samosprávach, ktoré odpad poctivo triedia, a nie na súkromných účtoch pár vyvolených firiem,“ zdôrazňuje ministerstvo.

Rezort zároveň odmieta tvrdenia o monopolizácii. Environmentálny fond by mohol vykonávať činnosť OZV len po splnení zákonných podmienok a získaní autorizácie na časovo obmedzené obdobie. „Tým sa zlepší konkurencieschopnosť a možnosť väčšieho výberu pre výrobcov výhradných výrobkov a zároveň aj informovanosť štátu o toku finančných prostriedkov,“ argumentuje ministerstvo.

Spor o filozofiu riadenia

Zaujímavé je, že obe strany sporu sa zhodujú na cieli. Teda na lepšom fungovaní systému triedenia a recyklácie a na potrebe zvýšiť transparentnosť. Rozchádzajú sa však v pohľade na to, či je riešením silnejší štátny zásah, alebo dôslednejšia regulácia existujúceho trhového modelu.

Novela zákona o Environmentálnom fonde tak presahuje technickú úpravu kompetencií jednej inštitúcie. Ide o spor o filozofiu riadenia environmentálnych politík a o mieru dôvery v štát ako aktívneho hráča v sektore, ktorý bol doteraz dominantne v rukách súkromných subjektov.

Výsledok parlamentného rokovania tak bude signálom, akým smerom sa Slovensko v oblasti odpadového hospodárstva vydá.