Spor o ceny chleba. Reťazce odmietajú vinu za drahé pečivo a poukazujú na spracovateľov

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič odmieta tvrdenia, že by za vysokými cenami chleba a pečiva na Slovensku stáli obchodné reťazce. Reaguje tým na opakované vyjadrenia predsedu Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milana Lapšanského.

Ten na pôde Národnej rady SR minulý týždeň hovoril o údajných extrémnych obchodných prirážkach zahraničných reťazcov, ktoré dosahujú až 200 percent. Zástupca pekárov upozornil, že slovenský trh de facto kontrolujú štyri veľké zahraničné reťazce.

Tie podľa pekárov určujú sortiment aj cenové nastavenia a zvýhodňujú dovoz na úkor domácej produkcie. „Zahraničné obchodné reťazce generujú rekordné zisky, pričom ich obchodné prirážky spôsobujú, že spotrebiteľ platí za slovenský chlieb neraz o 200 percent viac, než zaň dostane samotný výrobca. Nie je normálne, aby bol chlieb pre obchod len priestorom na extrémnu prirážku, zatiaľ čo domáce pekárne bojujú o prežitie,“ zdôraznil Lapšanský.

Milan Lapšanský. Foto: Jakub Kotian/TASR

Podľa Krajčoviča ide o nepravdivé tvrdenia, ktoré sú v rozpore s verejne dostupnými finančnými dátami.

Krajčovič pre Štandard vysvetľuje, že v diskusii sa systematicky zamieňajú pojmy marža a zisk. Obchodníci podľa neho pracujú s hrubou maržou približne 26 až 28 percent, pričom ide o maržu pred započítaním všetkých nákladov, ako sú mzdy, energie, dane, logistika či prevádzka predajní.

V praxi to znamená, že v priemere približne 72 percent koncovej ceny potraviny tvorí nákupná cena od dodávateľa. Podľa Krajčoviča to jasne ukazuje, že rozhodujúci vplyv na cenovú hladinu majú dodávatelia, nie maloobchod. „Ak viac ako dve tretiny ceny tvorí nákupná cena od dodávateľa, je zrejmé, kto má na výslednú cenu najväčší vplyv,“ vysvetlil.

Marže verzus zisky

Z pohľadu čistého zisku sú podľa neho obchodné reťazce na Slovensku na spodnej hranici ziskovosti v rámci Európskej únie. Priemerná čistá zisková marža obchodníkov sa pohybuje na úrovni 1,6 až 1,9 percenta, čo je pod európskym priemerom potravinového maloobchodu, ktorý sa dlhodobo nachádza v pásme od jedného percenta do troch percent.

Krajčovič upozorňuje, že tieto údaje vyplývajú z povinne zverejňovaných účtovných uzávierok, ktoré sú verejne dostupné na finančných portáloch. Tvrdenia o extrémnych prirážkach podľa neho nezodpovedajú realite ani v prípade pečiva. Čerstvé pečivo sa na Slovensku vyrába prevažne lokálne, keďže jeho dovoz by bol ekonomicky neefektívny.

Dovoz sa týka najmä špecifických druhov pečiva a dopekaných výrobkov, ktoré slovenskí pekári v dostatočnom rozsahu alebo sortimente neponúkajú. Na Slovensku dnes pôsobí len jeden významný výrobca schopný dodávať dopekané pečivo vo veľkom objeme, pričom časť sortimentu z dôvodu nízkej marže ani vôbec nevyrába.

Predseda aliancie sa vyjadruje aj k častej kritike mrazeného a dopekaného pečiva. Podľa neho je mráz prirodzeným stabilizátorom a z hľadiska zloženia môže byť toto pečivo porovnateľné, v niektorých prípadoch dokonca zdravšie než klasické čerstvé výrobky.

Mohlo by Vás zaujímať Slovensko dováža chlieb za 200 miliónov eur ročne. Pekári chcú ochrániť domácu výrobu

V súvislosti s návrhmi pekárov na sprísnenie kontrol zahraničných reťazcov Krajčovič poukazuje na to, že obchodníci sú už dnes pod dohľadom viacerých inštitúcií. Kontrolám podliehajú z hľadiska daní, bezpečnosti potravín aj hygieny, a to zo strany veterinárnej správy, Úradu verejného zdravotníctva SR či ďalších orgánov.

Okrem toho majú obchodné siete vlastné interné audity. Podľa Krajčoviča preto nie je zrejmé, aký ďalší typ kontroly by sa mal zaviesť.

Otázku obmedzovania dovozu potravín považuje za ekonomicky aj právne problematickú. Pripomína, že Slovensko je súčasťou jednotného európskeho trhu a zavádzanie prekážok voľného pohybu tovaru je v rozpore s právom Európskej únie.

Zároveň upozorňuje, že obmedzenie dovozu by viedlo k rastu cien, keďže domáci výrobcovia produkujú potraviny drahšie než zahraničná konkurencia. Podľa jeho slov to platí aj pre pekársky sektor, ktorý v posledných rokoch zvyšoval ceny rýchlejšie, než je priemer v Európe.

Analýzy ukazujú na spracovateľov

Na rast ziskov v spracovateľskom sektore podľa Krajčoviča upozornil aj Protimonopolný úrad SR. Ten vo svojich analýzach konštatuje, že po úvodnej fáze inflácie spôsobenej rastom cien komodít a energií sa hlavným faktorom potravinovej inflácie stal spracovateľský priemysel. Ziskovosť v tejto časti potravinového reťazca neklesala ani v období spomaľovania inflácie – na rozdiel od maloobchodu.

Vládne analýzy podľa Krajčoviča potvrdzujú, že obchodné reťazce pôsobili skôr protiinflačne. Nákupné ceny od dodávateľov rástli v posledných rokoch rýchlejšie než ceny pre spotrebiteľov, čo znamená, že časť nákladového tlaku obchodníci absorbovali vo vlastných maržiach.

Aj preto sú podľa neho tvrdenia o nadmerných ziskoch obchodných reťazcov neudržateľné. „Práve spracovateľský priemysel si v posledných rokoch udržal alebo dokonca zvýšil ziskovosť,“ upozornil Krajčovič.

Predseda aliancie na záver pre Štandard zhodnotil aj aktuálnu komunikáciu s ministerstvom pôdohospodárstva, ktorú označil ako vecnú a založenú na dátach. Podľa jeho slov prebieha odborný dialóg o cenách potravín, inflácii aj legislatívnych úpravách, pričom rozhodujúce slovo majú analýzy a verejne dostupné čísla, nie emotívne vyjadrenia jednotlivých záujmových skupín.