Podľa jeho slov musí EÚ ponechať priestor aj pre spaľovacie motory využívajúce syntetické palivá. Podobne sa vyjadrujú aj talianski predstavitelia, ktorí upozorňujú najmä na riziká pre zamestnanosť v automobilovom sektore.
Komisia podľa dostupných informácií zvažuje viacero ústupkov. Na stole je nielen posunutie termínu alebo zmiernenie cieľa zo stopercentného zníženia emisií, ale aj možnosť povoliť obmedzený podiel áut so spaľovacím motorom aj po roku 2035.
Jeden z predstaviteľov Európskej komisie pre Financial Times uviedol, že „cieľom nie je oslabiť klimatickú politiku, ale prispôsobiť ju realite trhu a výrobným kapacitám európskeho priemyslu“.
Automobilky zmenu kurzu otvorene vítajú
Šéf jednej z veľkých európskych skupín pre agentúru Reuters povedal, že regulácia bola nastavená v čase, keď panovali „úplne iné predpoklady o vývoji trhu“. Tempo elektrifikácie je podľa neho brzdené vysokými cenami vozidiel, nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou a slabnúcim dopytom zo strany spotrebiteľov. „Ak Európa nechce prísť o výrobu a pracovné miesta, musí konať pragmaticky,“ konštatuje.
Kritici však varujú, že ústup od zákazu vysiela nebezpečný signál. Zástupcovia sektora elektromobility upozorňujú, že zmena pravidiel vytvára neistotu pre investorov. „Firmy investovali miliardy na základe jasných politických záväzkov. Ak sa teraz pravidlá menia, ohrozuje to dôveryhodnosť EÚ,“ dodáva pre Reuters predstaviteľ jednej z európskych asociácií výrobcov elektrických vozidiel.
Spor tak opäť odhaľuje základné napätie európskej klimatickej politiky – konflikt medzi politickými ambíciami a ekonomickou realitou. Návrh Európskej komisie ešte neznamená definitívny koniec zákazu spaľovacích motorov.
Nasledovať budú rokovania s Európskym parlamentom a členskými štátmi. Už teraz je však zrejmé, že pôvodná predstava rýchleho a úplného konca spaľovacích áut do roku 2035 naráža na čoraz tvrdšie limity reality.
Zákaz by tvrdo zasiahol aj Slovensko
Slovensko patrí medzi krajiny, na ktoré má európska regulácia automobilového priemyslu najvýraznejší vplyv. Štandard sa téme venoval už v októbri, keď sa v Berlíne konal automobilový samit, ktorého výsledky mali mať významný vplyv na rozhodovanie na úrovni Európskej únie.
Premiér Robert Fico vtedy upozornil, že príliš rýchla a rigidná transformácia môže ohroziť konkurencieschopnosť aj pracovné miesta.
Zdôraznil potrebu revízie zákazu spaľovacích motorov a väčšej flexibility v prechode na elektromobilitu, vrátane hybridov. „Prevláda atmosféra, že cieľ 2035 treba reformovať,“ skonštatoval s tým, že jednou z možností je posun termínu na roky 2040 alebo 2045.
Fico zároveň varoval, že negatívne rozhodnutia by mali pre Slovensko vážne dôsledky: „Akékoľvek posuny negatívneho charakteru budú pre Slovensko znamenať katastrofu.“ Vláda preto plánuje koordinovať postup aj v rámci V4 a presadzovať revíziu emisných a dekarbonizačných cieľov na úrovni EÚ.
Podľa údajov Štatistického úradu SR a Národnej banky Slovenska sa sektor automobilovej výroby podieľa približne 13 percentami na tvorbe hrubého domáceho produktu, zabezpečuje takmer polovicu celkovej priemyselnej produkcie a priamo či nepriamo dáva prácu viac než 250-tisíc ľuďom. V prepočte na počet obyvateľov ide pritom o najvyššiu produkciu osobných automobilov na svete.
Rýchly a prísne nastavený prechod na elektromobilitu však predstavuje zvýšené riziko najmä pre dodávateľský reťazec. Na výrobu komponentov pre spaľovacie motory je na Slovensku naviazaných niekoľko stoviek firiem.
Odhady Národnej banky Slovenska naznačujú, že bez dostatočne dlhého prechodného obdobia by mohlo byť ohrozených 30 až 40 percent pracovných miest v dodávateľskom sektore.
Výroba elektromobilov je navyše menej pracovne náročná – podľa analytikov si vyžaduje o 20 až 30 percent menej pracovnej sily ako výroba vozidiel so spaľovacím motorom. To vytvára tlak na zamestnanosť najmä v regiónoch, kde automobilky a ich dodávatelia tvoria podstatnú časť hospodárskej aktivity.
Zmiernenie alebo odklad zákazu spaľovacích motorov by Slovensku poskytol cenný čas na prispôsobenie. Bez cielenej priemyselnej politiky, investícií do rekvalifikácie pracovnej sily a rýchlejšieho rozvoja nabíjacej a energetickej infraštruktúry však hrozí, že krajina stratí náskok, ktorý môže byť pri konečnej transformácii rozhodujúci.
(reuters, ft)
