Samit, na ktorom sa zúčastní aj kancelár Friedrich Merz, sa koná uprostred krízy, v ktorej automobilový priemysel zápasí so stagnáciou, hromadným prepúšťaním a náročným prechodom na elektrické vozidlá. Stretnutie je zamerané na otázky jeho budúcnosti.
Hlavným cieľom rokovaní je ochrana konkurencieschopnosti nemeckých výrobcov v čase rastúcej konkurencie zo strany USA a Číny. Podľa zdrojov z vlády sa bude rokovať o opatreniach na podporu elektromobility, stimulovaní inovácií, znížení nákladov pre výrobcov a ochrane pracovných miest v sektoroch, ktoré prechádzajú na elektrické pohony.
Očakáva sa, že na samite sa zúčastnia najväčší výrobcovia ako Volkswagen, Mercedes-Benz, BMW, zástupcovia odborov IG Metall a organizácia VDA (Verband der Automobilindustrie).
Kancelár Merz bude podľa medializovaných informácií apelovať na to, aby Nemecko „zostalo lídrom, nie nasledovníkom“ v oblasti automobilovej transformácie. Dôraz kladie na vyváženie ekologických cieľov a priemyselnej udržateľnosti.
Významná časť samitu sa má teda venovať nákladom transformácie – ako zvládnuť investície do elektrických technológií, batériových fabrík a nabíjacej infraštruktúry bez ohrozenia pracovných miest a profitability firiem.
Diskutovať sa bude o reguláciách EÚ a emisných cieľoch, ktoré priemysel dlhodobo kritizuje ako príliš prísne. Kým zástupcovia odborov (napríklad IG Metall) upozorňujú, že ak vláda neprinesie konkrétne výsledky, samit sa stane len symbolickým gestom, odbory žiadajú jasný plán na ochranu pracovných miest a rekvalifikáciu zamestnancov v transformujúcich sa závodoch.
Politické napätia a rozkol vo vláde
Vnútropoliticky samit prichádza v čase rastúceho napätia v koalícii okolo ekologických a priemyselných politík. Niektoré frakcie vlády presadzujú rýchlejší prechod na zelené technológie, zatiaľ čo iné varujú pred “priemyselným oslabovaním” Nemecka.
Tento konflikt sa odráža aj v sporoch medzi federálnou vládou a spolkovými krajinami, kde sa nachádzajú hlavné automobilové závody (Bavorsko či Dolné Sasko). Komentár združenia VDA upozorňuje, že priemysel „už dosiahol limity, ak ide o schopnosť absorbovať nové regulácie“ a potrebuje stabilné rámcové podmienky pre inovácie.
Samit 9. októbra má byť zlomový pre smerovanie nemeckého automobilového priemyslu a buď prinesie konkrétny plán, ako zladiť klimatické ciele a ekonomickú realitu, alebo prehĺbi vnútorný rozkol medzi politickými krídlami a regiónmi.
Výsledky samitu budú mať dosah nielen na nemeckú ekonomiku, ale aj na celý európsky priemyselný rámec a ďalší vývoj regulácií EÚ pre dopravu a emisie. „Akékoľvek posuny negatívneho charakteru budú pre Slovensko znamenať katastrofu,“ skonštatoval Fico.
Práve preto obdobné stretnutie zorganizovali vo štvrtok aj na slovenskej pôde, pričom premiér vymenoval účastníkov. Okrem známych výrobcov ako Volkswagen, Kia, Stellantis či Volvo spomenul aj obnovenie výroby v nitrianskom závode Jaguar a poďakoval za účasť aj predstaviteľom Zväzu automobilového priemyslu.
Partnerov požiadali o odpovede
Šéf kabinetu vysvetlil, že nosnou témou stretnutia bolo predovšetkým spomínané nariadenie, ktoré sa má realizovať v termíne do roku 2035. „Požiadali sme partnerov z automobilového priemyslu o odpovede na tri otázky, aby sme mali mandát rokovať k problematike aj na politickej úrovni,“ prezradil premiér.
Zdôraznil, že ide o zásadné odvetvie, ktoré tvorí 10 percent HDP, predstavuje 44 percent exportu, priamo zamestnáva 125-tisíc ľudí a nepriamo ešte zhruba o stotisíc viac. Téma je podľa Fica podstatne komplexnejšia.
Preto sa u predstaviteľov odvetvia informoval, či sú za revíziu vyššie spomínaného rozhodnutia, ako by mala vyzerať a či už prijaté rozhodnutia v súvislosti s témou vyžadujú nejaké zmeny. „Prevláda atmosféra, že cieľ 2035 treba reformovať,“ dodal s dôvetkom, že revízia môže napríklad spočívať aj v posunutí tohto cieľa na roky 2040, respektíve 2045.
Skonštatoval, že sa veľa hovorí o flexibilite a možnostiach. „Musíme rešpektovať, že tu máme jednu automobilku, ktorá vsadila na elektromobily,“ dodal s tým, že sú tu však aj firmy, ktoré cieľ označujú „za pekný, ale nereálny“.
Minimálne revízia je však podľa šéfa kabinetu nutná. „Vláda SR má už aj technický nielen politický mandát, aby oslovila V4,“ avizoval Fico s dôvetkom, že je pripravený požiadať maďarského premiéra Viktora Orbána ako šéfa predsedníctva V4, aby táto téma bola predmetom prvého stretnutia spomínaného spoločenstva, pričom v návrhu by ho podľa jeho slov mohol podporiť aj nový víťaz českých volieb Andrej Babiš (ANO).
Dodal, že by bol rád, ak by v záveroch Európskej rady boli požiadavky o revízie a zmeny zahrnuté. Kabinet pôjde preto do nasledujúcich rozhovorov s návrhom na revíziu pre rok 2035, keďže automobilový priemysel je podľa neho chrbtovou kosťou Európy.
„Ak zanedbáme, čo sa dnes deje a ak si nebudeme uvedomovať, kde sa dostala v elektromobilite Čína, je to obrovská chyba,“ uzavrel premiér, pričom poďakoval ministerke hospodárstva za prístup k tejto téme.
Saková dodala, že čo sa týka revízie, nejde len o nariadenia zákazu spaľovacích motorov v roku 2035, ale aj ostatných nariadení. „Budeme sa baviť o väčšej flexibilite pre výrobu pluginov, hybridov či elektroáut,“ avizovala.
Nevyhnutné bude podľa nej prehodnotenie dekarbonizačných cieľov, pričom v centre pozornosti má podľa nej stáť dodávateľský reťazec a dostatok surovín.
Motor exportu stratil na výkone
Vo štvrtok priniesol Štatistický úrad SR správu o slovenskom zahraničnom obchode za august 2025. Udržal sa v prebytku už štvrtý mesiac po sebe, no dynamika vývoja ďalej klesala.
„V ťažisku slovenského exportu – teda v segmente strojov a prepravných zariadení (59 percent celkového vývozu a 47 percent dovozu), kam patria automobily, sa v auguste prejavila mierna stagnácia, avšak výrobcovia áut a komponentov udržali relatívne stabilné čísla, najmä vďaka oživeniu exportov elektromobilov a batériových modulov do Nemecka a Francúzska,“ konštatuje analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Viditeľne sa však podľa neho prejavil pokles dodávok spaľovacích modelov do mimoúniových trhov – najmä do Turecka a Spojeného kráľovstva –, čo prispelo k oslabeniu dynamiky celého odvetvia.
Dopĺňa, že na dovoznej strane rastie závislosť od dovážaných technologických celkov a súčiastok, ktoré tvoria až polovicu všetkých dovozov v tejto triede, čo naznačuje, že slovenský priemysel zatiaľ nie je schopný nahradiť zahraničné vstupy domácou produkciou.
„Z praktického hľadiska to znamená, že hoci obchod s automobilmi stále drží bilanciu v prebytku, jeho príspevok k reálnemu rastu exportov sa znižuje, čo bude v reálnych číslach negatívne doliehať aj na domáci rast HDP,“ uzatvára analytik.
