Mnohé sa zmenilo, odkedy v apríli predstavil Donald Trump prvé colné sadzby. Čísla sú dnes úplne iné, trhy si prešli divokou kovbojkou. Už vtedy však bolo jasné, že doterajšia éra voľného obchodu a znižovania bariér sa končí.
Okrem toho, že americký prezident vníma clá ako akúsi páku, ktorú vie použiť pri rokovaniach, je jeho hlavným argumentom ochrana priemyslu. Vraví, že voľný obchod ho z Ameriky vypudil, čo zvyšuje nezamestnanosť (najmä medzi triedou modrých golierov, z ktorej ho mnohí volili).
Preto chce zdražiť dovoz natoľko, aby sa veľkým firmám oplatilo prísť vyrábať priamo na americkú pôdu a zamestnávať tamojších ľudí. Medzitým sa usiluje o to, aby boli príjmy z ciel do americkej pokladnice natoľko vysoké, že bude môcť americkým občanom aj firmám znižovať dane.
Trumpov pohľad na svet však má ďalekosiahle následky. A to nielen pre amerických nepriateľov, konkurentov, obchodných partnerov a spojencov, ale aj pre samotné Spojené štáty.
Hoci naozaj prináša do pokladnice peniaze [vo fiškálnom roku 2025 vyzbierala americká vláda 195 miliárd dolárov, teda o 250 percent viac než vlani, pozn. red.], má mnohé nežiaduce účinky, ktoré nie je na prvý pohľad vidieť.
Clá sa priamo prejavujú na zvyšovaní tamojšej cenovej hladiny, čo vidieť už od apríla. Analytici odhadujú, že trend bude v najbližších rokoch pokračovať, keďže plné dôsledky sa ešte nedostavili.
Hoci náklady ciel obvykle spočiatku nesú zahraničné firmy (čo je často dôvodom zahraničia na colné protiopatrenia), časom ich pretavujú do koncových cien. A ich rast znamená pre Američanov nižšiu kúpnu silu.
Zdražovanie dovozu zároveň tlmí konkurenčný boj, americké firmy sú menej nútené inovovať a byť efektívne. Môžu si takisto dovoliť nastaviť cenovku vyššie. Pre ľudí to však znamená, že budú menej nakupovať. Firmy zase menej vyrábať, zamestnávať, budú mať menšie tržby, platiť nižšie dane… A tieto dôsledky už nenesú len americké, ale aj zahraničné spoločnosti, pre ktoré sú USA lukratívnym odbytiskom.
Napriek teórii však po viac ako pol roku nebadať, že by sa ekonomika Spojených štátov výraznejšie zasekávala. Práve naopak, v druhom štvrťroku pokračovala v raste o 3,8 percenta a odhady vravia, že v tom treťom by sa jej malo dariť len o niečo menej. A hoci sa cenová hladina zvýšila, nateraz nejde o žiadnu cválajúcu infláciu.
Aj keď je realita vlažnejšia, než sa pôvodne odhadovalo, treba brať do úvahy, že finálne clá sú nižšie, ako Trump pôvodne avizoval. Svet si zase sadol na ruky a nepustil sa s ním do obchodnej vojny.
Napriek tomu, že nie je efekt ciel až taký viditeľný, ide o nenútený jav. Podobne ako keď sa Európa rozhodla zaviesť uhlíkové clo, emisné povolenky či embargom na ruský plyn a ropu odmietnuť súťaž o to, kto ponúkne komodity za najlepšie peniaze.
Clá sú skrátka dlhodobý [pretože pre príjmy do štátnej pokladnice sa aj novým vládnucim aparátom ťažko rušia, pozn. aut.] nadbytočný náklad, ktorý si výrobcovia danej krajiny nesú na ramenách v dôsledku politického rozhodnutia. Žiaden externý krátkodobý šok.
Voľný obchod však napriek negatívam Trumpových krokov nekončí v tomto roku ako porazený. Mnohé krajiny svoj vývoz diverzifikujú. Aj keď Čína vyváža menej do USA, celkovo to nebadať. V prvých 11 mesiacoch roka zaznamenala o 5,7 percenta vyšší export než vlani. Najmä do Európy, juhovýchodnej Ázie a Afriky.
Clá jednoducho odpútavajú svet od Spojených štátov a zbližujú tretie krajiny medzi sebou. Ochranárstvo tak Amerike neprinesie väčšiu prosperitu než obchod bez zábran. Iste, môže mať opodstatnenie v strategických odvetviach, no príliš uzavretý postoj ju len zbytočne ochudobňuje.