Bez prijímacích skúšok bude lekárska fakulta prijímať najviac tridsať percent z maximálne plánovaného počtu prijatých študentov, čo predstavuje približne 113 uchádzačov.
Žiadosť o prijatie bez prijímačiek si môže podať len uchádzač, ktorý študoval na strednej škole na Slovensku. Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave na svojej sociálnej sieti ďalej uvádza, že v prípade, ak počet prihlásených na prijatie bez prijímacej skúšky presiahne plánovanú kapacitu, budú prijatí tí, ktorí dosiahnu najvyššie bodové hodnotenie v rámci bonifikácie.
Ostatní uchádzači budú musieť absolvovať prijímaciu skúšku, teda test všeobecných študijných predpokladov a test prírodných vied.
Fakulta chce týmto krokom motivovať talentovaných stredoškolákov a prilákať budúcich študentov medicíny práve na slovenskú univerzitu. Faktom totiž je, že Slováci, ktorí sa chcú stať lekármi, odchádzajú študovať do zahraničia, najmä na české univerzity.
„Ide o mladých ľudí, ktorí dlhodobo dokazujú, že sa vedia intenzívne učiť, zvládať veľké množstvo učiva a zároveň vynikať v rôznych oblastiach. Práve takých študentov potrebujeme – majú silné predpoklady stať sa dobrými lekármi,“ uviedla pre Štandard prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre pedagogickú činnosť v odbore všeobecné lekárstvo Alexandra Bražinová.
Iba výborný prospech nezaručuje úspešné štúdium
Fakulta pôvodne ohlásila prijímanie bez prijímačiek bez obmedzenia počtu, no neskôr rozhodnutie prehodnotila a a následne to upravila dodatkom vo vnútornom poriadku.
„Aby sme vytvorili dostatočný priestor pre všetkých šikovných záujemcov, počet uchádzačov prijímaných týmto spôsobom sme obmedzili na jednu tretinu z celkového počtu prijatých. Zároveň si uvedomujeme, že výborný prospech sám o sebe nezaručuje úspešné absolvovanie štúdia,“ skonštatovala prodekanka.
Kľúčové sú podľa nej najmä odhodlanie, zvedavosť, systematická práca a schopnosť dobre si organizovať povinnosti.
„Presne tieto vlastnosti budú študenti počas štúdia potrebovať. Našich študentov preto vedieme k tomu, aby aktívne komunikovali so spolužiakmi, staršími študentmi aj učiteľmi, najmä pokiaľ ide o rozloženie učiva a prípravu na skúšky,“ vysvetlila s tým, že skúsenosti ukazujú, že pri správnom rozložení síl, dôslednom plánovaní a vyhýbaní sa odkladaniu povinností na poslednú chvíľu sa dá zvládnuť aj náročné štúdium medicíny.
Odliv študentov medicíny do zahraničia je dlhodobý problém
Študentská rada vysokých škôl spolu so Slovenskou asociáciou študentov medicíny vníma rozhodnutie bratislavskej lekárskej fakulty sprístupniť časť študijných miest aj bez prijímacích skúšok ako reakciu na dlhodobo identifikovaný problém – odliv slovenských študentov medicíny do zahraničia, najmä do Českej republiky.
Tento trend podľa ich slov nie je nový a opakovane naň upozorňujú viaceré analýzy a prieskumy, napríklad štúdie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Inštitútu vzdelávacej politiky alebo výstupy OECD, ktoré poukazujú na vysoký podiel slovenských študentov študujúcich v zahraničí v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie.
Spomínaný rezort školstva napríklad v lete tohto roka zverejnil výsledky analýzy s názvom Odliv mozgov III: Vráť mi tie hviezdy.
Podľa jej výsledkov Slovensko dlhodobo čelí vysokej miere odlivu študentov na zahraničné vysoké školy, pričom veľká časť z nich sa po ukončení štúdia nevracia späť.
Zistili tiež, že z maturantov z rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium v zahraničí, sa na Slovensko do roku 2022 vrátilo približne 40 percent.
Z hľadiska akademickej úspešnosti sa do svojej domoviny vracajú predovšetkým menej úspešní maturanti. Údaje naznačujú aj nižšiu mieru návratov spomedzi absolventov IT odborov.
„Štúdium v zahraničí môže po návrate absolventom priniesť v horizonte desiatich rokov približne o deväť percent vyššiu mzdu. Naopak, nízka miera návratov znižuje potenciálne príjmy štátneho rozpočtu,“ píše sa v analýze.
Rozhoduje aj negatívna atmosféra v slovenskom zdravotníctve
Zástupcovia študentov uvádzajú, že z dostupných skúseností medzi študentmi a absolventmi medicíny vyplýva, že hlavným dôvodom odchodu nie je samotná kvalita teoretickej výučby na slovenských fakultách, ale kombinácia viacerých faktorov.
„Medzi najčastejšie uvádzané patria obmedzená kapacita štúdia, vysoká konkurencia pri prijímaní a očakávanie lepších pracovných podmienok po ukončení štúdia. Študenti často vnímajú české univerzity ako dostupnejšie z hľadiska počtu miest, flexibility prijímacieho procesu a možností pokračovania v praxi v rovnakom systéme, v ktorom študovali,“ skonštatovali pre Štandard.
Dodali, že študenti poukazujú aj na to, že popri pracovných podmienkach zohráva pri ich rozhodovaní významnú úlohu aj negatívne vnímaná atmosféra v zdravotníctve a celková spoločenská a politická nálada na Slovensku.
Prieskumy tiež podľa nich ukazujú, že študenti už počas štúdia zohľadňujú budúce pracovné podmienky, a to platové ohodnotenie, pracovnú záťaž a stabilitu zdravotníckeho systému.
„Práve tieto faktory patria medzi kľúčové motívy toho, prečo veľká časť absolventov po skončení štúdia nezostáva pracovať na Slovensku,“ vysvetlili s tým, že v súčasnosti však neexistujú ucelené a systematicky zbierané dáta, ktoré by komplexne mapovali vplyv týchto faktorov na rozhodovanie uchádzačov, študentov a absolventov medicíny.
Apelujú na systematické zbieranie dát a upozorňujú, že ak má Slovensko dlhodobo udržať viac budúcich lekárov doma, nestačí riešiť iba samotné prijímanie na lekárske fakulty.
„Kroky ako zvýhodnené prijímanie excelentných maturantov sú správnym signálom, no musia byť doplnené o systematické zlepšovanie prepojenia štúdia s klinickou praxou, posilnenie mentorstva, investície do vybavenia, a najmä o zlepšenie pracovných a kariérnych podmienok pre mladých lekárov pôsobiacich na Slovensku po ukončení štúdia,“ pomenovali ďalšie kroky, ktoré by mohli v budúcnosti ovplyvniť zotrvanie slovenských študentov na slovenských lekárskych fakultách.
Elektronickú prihlášku na štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského môžu záujemcovia podať do konca februára 2026. V nasledujúcom akademickom roku plánuje fakulta prijať 375 študentov na študijný program všeobecné lekárstvo a 32 študentov na zubné lekárstvo.