Všimnime si, že bruselský dokument sa neodvažuje Bauda obviniť z akejkoľvek priamej spolupráce s Ruskom. Vyčítajú mu vystupovanie v médiách. Nejde síce o médiá ruské, ale „proruské“, čo je nálepka používaná pre západné médiá, ktoré neprepadli povinnej rusofóbii. Dodajme, že ani vystupovanie v ruských médiách nie je zatiaľ zločinom ani priestupkom. Nie je mu vyčítaná ani spolupráca s ruskou vládou, ale podpora „činnosti alebo politiky pripisovanej vláde Ruskej federácie, ktoré oslabujú“ Ukrajinu. Teda svojimi mediálnymi vystúpeniami podporuje niečo, o čom ministri síce nevedia, či Rusko robí, ale dá sa to Rusku pripísať.

Nič viac v bruselskom dokumente k tejto veci nenájdeme. A na tomto základe je dnes zbavený slobody pohybu mimo Švajčiarska a prístupu k vlastnému majetku, vrátane napríklad bankového účtu, ak je vedený v banke z krajiny EÚ. Dokument, ktorý sankcie definuje, veľkoryso dáva členským štátom možnosť „za podmienok, ktoré považujú za vhodné“, niektoré zmrazené prostriedky uvoľniť „na uspokojenie základných potrieb, vrátane úhrad za potraviny, platieb nájomného alebo splácania hypoték, platieb za lieky a lekársku starostlivosť, platieb daní, poistného a poplatkov za verejné služby“.

Ak by mal Baud tú smolu, že by si všetky peniaze uložil v európskej banke, musel by napäto čakať, či sa mu dostane milosti zabezpečiť si z vlastných peňazí, že neumrie hladom, nebude vyhodený z bytu alebo nebude uväznený pre neplatenie daní.

Spŕška záškodníckych aktivít

Ako je možné, že niekto, kto neporušil žiadny zákon, sa úradným rozhodnutím dostane do takejto situácie?

Ako všetko v EÚ, aj toto rozhodnutie má zdanie zákonnosti. Decembrové rozhodnutie sa opiera o rozhodnutie z vlaňajšieho októbra, ktoré sa snaží chrániť EÚ a Ukrajinu pred záškodníckymi aktivitami (Rozhodnutie rady SZBP 2024/2643). Jeho terčom majú byť tí, ktorí v ruských službách oslabujú demokratické politické procesy (narušovanie volieb, zvrhnutie ústavného poriadku), plánujú násilné demonštrácie, zastrašujú a umlčujú osoby kritické voči Rusku, podieľajú sa na koordinovanej manipulácii s informáciami a plánujú útoky na inštitúcie štátu alebo zasahovanie do kritickej infraštruktúry.

Plánujú účelové využívanie migrantov, využívajú ozbrojený konflikt na nezákonné využívanie prírodných zdrojov a podnecujú alebo uľahčujú ozbrojený konflikt na Ukrajine.

Ponechajme bokom, že ak slovo „Rusko“ nahradíme slovom „EÚ“, získame výstižnú typológiu európskeho pôsobenia posledných troch rokov. Márne však budeme hľadať, čoho z toho všetkého sa mal dopustiť Jacques Baud. Vyčítajú mu „konšpirácie“, čo sa najviac približuje k „koordinovanej manipulácii s informáciami“. Ako a kým mala byť koordinovaná, sa však nedozvieme ani my, ani on sám. S istotou však môžeme povedať, že informácie, ktoré poskytuje, sú fakticky presné a plnia dôležitú verejnú službu spočívajúcu v informovanej debate o politicky naliehavej otázke.

K bizarnostiam decembrového rozhodnutia patrí aj to, že sa v úvodnej časti odvoláva nielen na vyššie opísané rozhodnutie z vlaňajšieho októbra, ale aj na júlové vyhlásenie vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Potom čo sa Kaja Kallasová v lete vrátila zo svojej katastrofálnej cesty do Číny, kde ju čínsky minister zahraničia poučil o tom, čo sa sluší a nesluší čakať od globálnych partnerov, vybíjala sa v Bruseli na ruskom otĺkankovi. Rusko vraj koordinovane a dlhodobo vedie hybridné kampane, ktoré podkopávajú demokratické základy EÚ a jej členov.

Na samotnom výleve Kallasovej nič neobvyklé nie je, podobné nezmysly počujeme od európskej elity stále. Za všetkým, čo sa im nehodí, hľadajú ruskú ruku: od Trumpa, cez opozičnú kritiku po protesty poľnohospodárov. Rozdiel medzi demokratickou debatou a ruskou hybridnou kampaňou sa v ich poňatí úplne stiera. Ale je podstatné, že sa tieto nezmysly dostávajú do motivačnej časti sankčného dokumentu. Každý, kto je verejne označený za proruského, sa tým dostáva do sankčného hľadáčika.

Ďalšie prípady

Jacques Baud nie je sám. Francúzsko presadilo na sankčný zoznam svojho občana Xaviera Moreaua. Už niekoľko rokov žije v Rusku, má aj jeho občianstvo a vystupuje v ruských a ďalších médiách. Na zoznam sa dostal aj Američan John Mark Dougan, ktorý takisto žije v Rusku s ruským občianstvom a údajne spolupracuje s vojenskou rozviedkou na šírení falošných správ. Pokiaľ to zodpovedá skutočnosti, robí pre svoju novú vlasť to isté, čo elita západného novinárskeho mainstreamu pre tú svoju.

Sankcie zasiahli aj Dianu Pančenkovú. Prominentnú ukrajinskú novinárku ovenčenú titulmi Novinárka roka (2020) alebo siedma najvplyvnejšia žena Ukrajiny (2021). Mala tú smolu, že sa ako nezávislá reportérka ešte pred vojnou dostala do konfliktu s režimom, keď zatváral médiá, v ktorých pôsobila – čo vtedy v Bruseli ešte kritizovali.

Po ruskej invázii, ktorú odsúdila, si dovolila tvrdiť, že zlý mier je lepší ako dobrá vojna.

Nakoniec bola nútená utiecť zo svojej krajiny. Naši ministri jej vyčítajú, že „manipuluje informáciami, aby vykreslila ukrajinské orgány ako ‚nacistov', a obviňuje ich zo zrady vlastného ľudu, pričom ospravedlňuje ruskú vojenskú agresiu a zločiny“. Odvolávajú sa na – v ich očiach zrejme najvyššiu autoritu – jej príspevky, ktoré „Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) opísala ako propagandu ospravedlňujúcu vojnové zločiny“.

Iste, kto iný ako ukrajinskí spravodajcovia by mal rozhodovať o novinároch na bruselských čiernych zoznamoch.

Na zozname je tiež niekoľko rešpektovaných ruských odborníkov a akademikov: riaditeľ Inštitútu medzinárodných vzťahov na MGIMO Andrej Sušencov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdiá na Vysokej škole ekonomickej Dmitrij Suslov, šéfredaktor akademického časopisu Russia in Global Affairs Fiodor Lukianov, Andrej Bystrickij či Ivan Timofejev, ktorí sú výraznými tvárami Valdajského klubu.

Svojím spôsobom je v perverznom záujme európskej verchušky, aby sa ruskí intelektuáli po Európe veľmi nepotulovali. Sú to väčšinou kriticky uvažujúci ľudia, ktorí veľmi neveria tomu, čo ich vlastná vláda či prezident Trump hovoria o európskom úpadku. Často v sebe uchovávajú pozitívny obraz Európy z čias svojej mladosti, čo Bruselu stále dáva určitý ideový vplyv v časti ruskej elity.

Ktovie, čo by sa s týmto obrazom a vplyvom stalo po ich návšteve Londýna, Paríža alebo Berlína. Je však neskutočne trápne, že Brusel trestá rešpektovaných zahraničných odborníkov za to, že v médiách svojej krajiny obhajujú a vysvetľujú politiku svojej vlády.

Kde je právny štát?

Ale zatiaľ čo európske sankcie voči týmto Rusom a Ukrajincom sú nespravodlivé a nedôstojné, zmrazenie majetku a zákaz vstupu, mieriace na Švajčiara a Francúza, sú zločinom. V právnom štáte, o ktorom v Bruseli tak radi hovoria, platí, že pokiaľ je občan podozrivý z porušenia zákona a hrozí mu trest, štát najskôr vyšetruje a potom dá podozrivému možnosť obhájiť sa pred nezávislým súdom, ktorý nakoniec rozhodne o treste.

V Bruseli vytvorili inštitucionálne monštrum, ktoré umožňuje občana odrezať od majetku a slobody pohybu bez porušenia zákona, bez vyšetrovania, bez súdu – rozhodnutím ministrov zahraničných vecí na základe podnetov spravodajských služieb, mimovládok a aktivistických úradníkov.

Čo vypovedá o právnom štáte vo Francúzsku, keď jeho minister zahraničia s uspokojením oznamuje, že cez Brusel nechal zmraziť majetok občanovi vlastnej krajiny, ktorý neporušil jej zákony?

Pripomeňme, že politickú zodpovednosť za toto rozhodnutie nesie každý z dvadsiatich siedmich ministrov. O sankciách sa rozhoduje jednomyseľne, ak by bol hoci len jeden proti, nemožno ich uvaliť.

Čas na reparát?

Decembrové rozhodnutie schválili aj ministri Juraj Blanár a Péter Szijjártó. Odsúhlasili sankcie proti Baudovi, uvalené za to, že nehovorí nič iné, než čo tvrdia ich vlády.

Verme, že neboli riadne informovaní. Verme, že o šesť mesiacov, keď budú o sankciách opäť rozhodovať, využijú možnosť na reparát.

Možno im pri tom pomôže aj nový český minister zahraničia zo strany, ktorá sa vehementne hlási k slobode prejavu.