Sociálni partneri, teda zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, sa v auguste nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Od 1. januára 2026 je teda jej výška stanovená automatom. „Je rozhodnuté, minimálna mzda na budúci rok dosiahne úroveň 915 eur, zvýši sa o 99 eur,“ vyčíslil vtedy šéf rezortu práce Erik Tomáš.
V piatok tieto sumy potvrdil a doplnil aj odhady na nasledujúce roky.
V roku 2027 sa podľa neho bude minimálna mzda šplhať na 974 a v tom ďalšom by mala prekročiť tisícku zhruba o 23 eur. „Ak vláda skončí v riadnom termíne v roku 2027, odovzdáme ju s minimálnou mzdou minimálne vo výške 1 023 eur, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak,“ avizuje.
Počty naznačujú trend
Minister skonštatoval, že napriek rastu ukazovateľa klesá počet ľudí, ktorí za ňu pracujú. Čísla však naznačujú niečo iné. Kým totiž v auguste spresnil, že za základnú minimálnu mzdu pracovalo v danom čase 109-tisíc ľudí (šesť percent zo všetkých zamestnancov), aktuálne je ich viac.
Za základnú minimálnu mzdu na Slovensku v súčasnosti podľa neho totiž pracuje približne 127-tisíc ľudí. Ak sa započítajú všetky stupne minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce, ide o približne 180-tisíc zamestnancov z celkového počtu 2,1 milióna pracujúcich.
„Počet ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu dlhodobo klesá, čo je pozitívne. Znamená to, že mzdy rastú,“ myslí si Tomáš s tým, že minimálna mzda je jedným z mála nástrojov, ktorými môže vláda tlačiť na rast platov.
Dodáva, že za minimálnu mzdu pracujú najmä kuchárky, upratovačky, zamestnanci v gastre či sociálnych službách.
Pokiaľ však hovoríme o jej šiestich úrovniach, v auguste to bolo 156-tisíc ľudí (deväť percent zo všetkých zamestnancov), teda o 24-tisíc menej.
Štandard preto požiadal rezort práce o spresnenie. „Minister práce Erik Tomáš v auguste prezentoval počty zamestnancov, ktorí poberajú minimálnu mzdu/minimálny mzdový nárok a pracujú na plný úväzok. Na dnešnej tlačovej konferencii hovoril o počte pracujúcich na plný aj čiastočný úväzok spolu,“ reaguje tlačový odbor ministerstva.
Dodáva, že toto číslo je preto logicky vyššie a spresňuje: 109-tisíc pracujúcich bol počet ľudí, ktorí poberali minimálnu mzdu, teda počet zamestnancov pracujúcich za minimálny mzdový nárok stupňa náročnosti 1, pričom 156-tisíc poberalo minimálny mzdový nárok - počet zamestnancov
pracujúcich za minimálny mzdový nárok stupňa náročnosti ich pracovného miesta.
Pri oboch počtoch išlo o zamestnancov iba na plný úväzok. „Počet 127-tisíc sa týka počtu pracujúcich za minimálnu mzdu, rovnako súčet pracujúcich na plný aj čiastočný úväzok. V prípade počtu 180-tisíc ide o počet pracujúcich poberajúci minimálny mzdový nárok, ktorí pracujú na plný aj na čiastočný úväzok,“ dodáva rezort.
Vláda podľa Tomáša naplnila záväzok z programového vyhlásenia. Rozhodujúce slovo mal automat. „Keď sme v roku 2023 preberali vládu, minimálna mzda bola 700 eur. Dnes je to 915 eur a do konca volebného obdobia sa má dostať na hranicu tisíc eur,“ dopĺňa šéf rezortu práce.
Vyššia mzda, vyššie príplatky
Rast minimálnej mzdy má dosah aj na príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov, ktoré sú na ňu naviazané. Podľa ministra ide o dôležitý princíp ochrany zamestnancov pracujúcich v neštandardných časoch. „Trváme na tom, aby ľudia, ktorí pracujú v noci a cez víkendy, mali príplatky. Je to bežné aj v Európe,“ dodáva.
Rezort odhaduje, že v roku 2026 dosiahnu celkové náklady na tieto príplatky 383 miliónov eur, z toho 316 miliónov eur v súkromnom sektore. Rozdiel medzi starým a novým automatom má predstavovať 15,5 milióna eur, čo minister označil za zvládnuteľné.
Zmeny vítajú odborové zväzy, ktoré ich vnímajú ako nástroj ochrany zamestnancov a postupného rastu miezd. Zamestnávatelia však upozorňujú na rastúce náklady práce a riziko straty konkurencieschopnosti, a to najmä v prostredí vysokého daňovo-odvodového zaťaženia.
Kriticky sa stavajú aj k opätovnému naviazaniu príplatkov na minimálnu mzdu. Podľa ich zástupcov by efektívnejším riešením bolo zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov prostredníctvom odpočítateľných položiek, nie ďalšie zvyšovanie nákladov, ktoré nesú firmy.
Prísnejšie pravidlá pri dávke v hmotnej núdzi a vyšší rodičovský príspevok
Minister sa dotkol aj dávky v hmotnej núdzi, pri ktorej od septembra 2025 platia prísnejšie pravidlá. Ak poberateľ odmietne vhodnú pracovnú ponuku, o dávku prichádza. „Cez tento nový princíp sa nám už podarilo zamestnať približne 1 300 ľudí a v 150 prípadoch sme dávku odobrali,“ vyčísľuje Tomáš.
Pripomenul historicky najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku s dôvetkom, že k dispozícii je približne 120-tisíc voľných pracovných miest.
Významnou zmenou od 1. januára je aj zvýšenie rodičovského príspevku. Po novom dosahuje 500,10 eura pre rodičov, ktorí predtým pracovali. Pre rodičov bez predchádzajúceho príjmu je to 364,80 eura. „Rodičovský príspevok tak prvýkrát v histórii presiahol hranicu 500 eur,“ hovorí minister s tým, že výrazné zvýšenie tohto príspevku sa naposledy uskutočnilo v roku 2019.
Rezort práce avizuje, že ďalším veľkým záväzkom je nové nastavenie životného minima. Inštitút pre výskum práce a rodiny už pripravil novú filozofiu výpočtu, ktorá má lepšie odrážať reálne životné náklady.
„Súčasné životné minimum už nezodpovedá minimálnym nákladom na život. Jeho úprava by výraznejšie zvýšila aj dávky, ako je minimálny dôchodok, dávka v hmotnej núdzi či rodičovský príspevok,“ uzatvára Tomáš.