Súčasný prezident Ukrajiny má za sebou náročné obdobie. Okrem vidiny skorého uzavretia mieru, no za cenu mimoriadnych strát územia, musí riešiť aj rozsiahle korupčné škandály či zabezpečiť financovanie vojnou zničenej krajiny zo zahraničia. Jeho umelecké a politické začiatky pritom naznačovali pomerne jednoduché vládnutie s drvivou podporou ľudu.
Zelenskyj sa narodil 25. januára 1978 v meste Kryvyj Rih na Ukrajine. Vyrastal v Dnepropetrovskej oblasti Ukrajiny, kde bola typickým jazykom miestnych ruština. Vyštudoval právo, no jeho kariéra sa uberala umeleckým smerom, v ktorom sa zameral na komediálne vystúpenia.
Rolu komika prezentoval v rámci svojej divadelnej skupiny Kvartal 95 a postupne sa začal objavovať na televíznych obrazovkách, napríklad v populárnej improvizačnej komediálnej súťaži „Klub vtipných a vynaliezavých ľudí“. V rámci tohto programu vystupoval ako pravidelný účastník až do roku 2003.
Komediálne vystúpenia herca
V rámci svojich zábavných vystúpení hral Zelenskyj postavy ako milenka Vladimira Putina, predvádzal brušné tance, hral v spodnej bielizni na gitare, parodoval kozácke tance v koženom odeve a lodičkách, no najväčšiu slávu mu priniesol seriál „Sluha ľudu“.
Napriek účinkovaniu v niekoľkých filmoch to bol práve seriál Sluha ľudu, v ktorom doslova hral svoju budúcu politickú rolu. V seriáli totiž stvárnil postavu učiteľa Vasyľa Petrovyča Holoboroďka, bojujúceho proti korupcii, ktorého nečakane zvolia za prezidenta.
Obrovský úspech seriálu mal svoj pôvod aj v skutočnosti, že sa odohrával počas vlády prezidenta Petra Porošenka, keď na východe Ukrajiny (Donbas) zúrilo povstanie podporované Ruskom a v krajine bola vysoká miera korupcie.
Mediálna popularita s oligarchom v pozadí
Popularita seriálu sa odrazila na jeho ambícii stať sa hráčom na politickej scéne a v roku 2018 vznikla politická strana s rovnakým názvom ako úspešný seriál – Sluha ľudu. Stal sa favoritom volieb, hoci nemal žiadne politické skúsenosti, no jeho seriálová sláva a protikorupčný imidž mu zabezpečili masívnu podporu verejnosti.
Za týmto úspechom stál aj ukrajinský oligarcha Ihor Kolomojskyj, majiteľ televízie 1+1, ktorá vysielala seriál Sluha ľudu a ktorá mu poskytovala široký mediálny priestor v jeho prezidentskej kampani proti Petrovi Porošenkovi. Práve masívna mediálna podpora ukrajinského oligarchu je považovaná za významný prvok v začiatkoch Zelenského politickej kariéry.
Oligarcha Kolomojskyj mal sám obchodné spory s Petrom Porošenkom po tom, ako Porošenko znárodnil PrivatBank, finančnú inštitúciu, ktorú Kolomojskyj spoluzakladal. Zo strany Kolomojského bolo preto pomerne logické, že podporoval kandidáta stojaceho proti jeho biznisovému rivalovi.
Kolomojskyj bol neskôr obvinený z krádeže 5,5 miliardy dolárov z PrivatBank, ktorá bola kľúčovou finančnou inštitúciou držiacou vklady až tretiny Ukrajincov, a prezident sa od svojho niekdajšieho spojenca dištancoval.
Obrovská výhra so sľubmi o mieri a zásahom proti korupcii
Zelenskyj kandidoval v prezidentských voľbách s protikorupčným programom, sľuboval ukončenie konfliktu na východe Ukrajiny, ekonomické reformy a približovanie k EÚ a NATO. V apríli 2019 bol zvolený za prezidenta Ukrajiny so ziskom viac ako 73 percent hlasov proti dovtedajšiemu prezidentovi Petrovi Porošenkovi.
V duchu svojho volebného programu začal aj výkon prezidentskej funkcie, keď vo svojom inauguračnom prejave oznámil rozpustenie parlamentu. Predčasné voľby sa konali v júli 2019 a strana Sluha ľudu získala väčšinu – 254 zo 450 kresiel v ukrajinskom parlamente.
Osobná popularita vrátane jeho strany začala klesať s nástupom pandémie COVID-19 v decembri 2019, počas ktorej štát zavádzal opatrenia na obmedzenie pohybu a zatváranie podnikov. Okrem toho ľudia nevideli žiadne zásadné naplnenie Zelenského sľubov pri riešení korupcie (tie narazili na ústavné a právne limity) ani pri urovnaní konfliktu na Donbase.
Skryté majetky v Pandora Papers
Problematické bolo aj odhalenie jeho pozadia v kauze Pandora Papers v rámci vyšetrovania Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ), založeného na uniknutých dokumentoch týkajúcich sa tajného ukrývania majetkov politikov a bohatých ľudí v daňových rajoch.
Dokumenty ukázali, že prezident a jeho partneri z produkcie Kvartal 95 vlastnili sieť zahraničných spoločností so sídlom na Britských Panenských ostrovoch, Cypre a v Belize už od roku 2012, prostredníctvom ktorých nakupovali drahé nehnuteľnosti v Londýne v hodnote niekoľkých miliónov libier.
Po svojom zvolení odovzdal svoje akcie v kľúčovej offshore spoločnosti svojmu hlavnému poradcovi Serhijovi Šefirovi, no dokumenty ukazujú, že existovala dohoda, podľa ktorej offshore spoločnosť vyplácala dividendy firme jeho manželky.
Dokumenty zároveň odhalili, že desať spoločností, ktoré dostali pred prezidentskými voľbami v roku 2019 podporu vo výške 41 miliónov dolárov od PrivatBank, patrilo Zelenskému a jeho spolupracovníkom.
Ruská invázia a hrdinský odboj
Namiesto upokojenia situácie na východe Ukrajiny, ako sľuboval vo voľbách, prišiel pravý opak. Ruské vojská 24. februára 2022 napadli Ukrajinu v rámci invázie, ktorú Vladimir Putin označil za „špeciálnu vojenskú operáciu“ a ktorá trvá dodnes.
Pretransformoval sa na vojnového prezidenta a v krajine zavládol výnimočný stav, počas ktorého sa neorganizujú voľby. Oficiálne tak už ako prezident presluhuje, keďže voľby sa na Ukrajine neuskutočnili od roku 2019.
Za skutočne hrdinské konanie možno označiť rozhodnutie prezidenta zostať v hlavnom meste Ukrajiny po vpáde Ruska, hoci hrozilo jeho obsadenie a následne aj zajatie. Tento akt vzdoru, keď prezident napriek apelom Západu ostal v Kyjeve, vyvolal odvahu bojovať na strane ukrajinských vojakov, ktorí v kľúčovom prvom týždni odolávali Rusom prakticky bez pomoci západných spojencov. Tí totiž váhali, či Ukrajinu vôbec podporiť, keďže hrozilo jej rýchle ovládnutie Ruskou federáciou.
Po úvodnom odpore ukrajinských vojakov začal Západ krajinu vo vojne s Ruskom mohutne podporovať, pričom mnohé dohody vyrokoval práve Zelenskyj. Ani spoločná ekonomická a vojenská pomoc však nedokázala Rusko poraziť ani ho vyhnať z okupovaných oblastí Ukrajiny.
Prísľub mieru a údajná sabotáž Johnsona
Podľa článku v časopise Foreign Affairs bol vojenský konflikt blízko ukončenia už v roku 2022, no mierové rokovania údajne sabotoval vtedajší britský premiér Boris Johnson. Johnson vraj Zelenského presvedčil, aby nepristúpil na „nespravodlivý mier“ s tým, že Západ bude Ukrajinu podporovať až do víťazného konca. Boris Johnson tieto tvrdenia poprel a označil ich za „totálny nezmysel“.
V súčasnosti sa mierové rokovania nachádzajú v bode pred možným uzavretím mieru. Opotrebovacia vojna, ktorá zničila veľkú časť Ukrajiny a pripravila o život množstvo vojakov aj civilistov, dospela do štádia, keď jej armáda čelí zásadnému nedostatku ľudských síl. To potvrdzuje predpovede niektorých analytikov z úvodu konfliktu, že vojnu nemožno vyhrať na bojisku a je potrebné pristúpiť k rokovaniam.
Heslá typu „s Putinom sa nediskutuje“ či snaha „vyhladovať“ Rusko ekonomickými sankciami, ktoré presadzoval aj ukrajinský prezident, zlyhali. Dnes už aj najzarytejší odporcovia vojenskej reality musia pripustiť, že dohoda bude nevyhnutná a Ukrajina pravdepodobne príde o časť svojho územia.
Masívna korupcia na Ukrajine
Ako obrovský problém sa ukázali aj korupčné škandály na Ukrajine, v rámci ktorých dochádzalo k rozkrádaniu medzinárodnej finančnej a materiálnej pomoci, ako aj ku korupcii v energetickom sektore. Šéf kancelárie Andrij Jermak bol nútený odísť po protikorupčných raziách.
Bol to pritom ukrajinský prezident, kto sa v minulosti pokúšal obmedziť fungovanie protikorupčných orgánov, ako je Národný protikorupčný úrad (NABU), no po tlaku Západu od týchto snáh upustil. Dnes tieto orgány zatýkajú Zelenského najbližších spolupracovníkov a obviňujú ich z rozsiahlej korupcie.
Jednému z najvplyvnejších mužov na Ukrajine a jeho dlhoročnému obchodnému partnerovi Timurovi Mindičovi našli policajti počas prehliadky nehnuteľností doma zlatý záchod. Samotný Mindič však pred zatknutím utiekol do Izraela.
Ukrajinský minister spravodlivosti Herman Haluščenko, ako aj bývalý podpredseda vlády Oleksij Černyšov sú podozriví zo sprenevery 100 miliónov dolárov v štátnej energetickej spoločnosti Enerhoatom, najväčšom dodávateľovi elektriny v krajine.
Odhalenia rozsiahlej korupcie v jeho tesnej blízkosti, ako aj vyčerpanie bojujúcej Ukrajiny ukázali odlišnú realitu od tej, ktorú prezentoval vo volebnej kampani. Korupcia naďalej prekvitá na najvyšších miestach, a to pri ľuďoch, ktorí vyhrali voľby s protikorupčnou agendou, a mier nahradila vojna, ktorú nie je možné vyhrať na bojisku.
Mier a otázna budúcnosť
Aj preto bolo nevyhnutné pristúpiť k mierovej dohode. Podľa vyjadrení ukrajinského prezidenta je dohoda na „90 percent hotová“. Dohodu však môžu stále ohroziť udalosti, ako je údajný ukrajinský útok dronmi na Putinovu rezidenciu, ako tvrdí Rusko. Ruská federácia v dôsledku tohto incidentu prehodnocuje svoj postoj k prebiehajúcim mierovým rokovaniam.
V prípade uzavretia mierovej dohody (ktorej by mali predchádzať voľby potrebné na legitímne odčlenenie ukrajinského územia) však jeho budúcnosť vôbec nie je istá. Nejde len o jeho politickú budúcnosť a ambíciu opäť sa stať prezidentom, hoci si stále udržiava podporu verejnosti na úrovni 20 až 30 percent.
Bývalý náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj je serióznym protikandidátom na prezidentský post, ktorý si udržiava popularitu tesne za prezidentom. Je preto otázne, čo by sa so Zelenským stalo, ak by stratil politický vplyv a ochranu v krajine, keďže v minulosti čelil vyhrážkam radikálne pravicových militantných skupín pre svoju politiku.
Realistický scenár v takom prípade napovedá o živote v exile mimo Ukrajiny, no ani ten nemusí znamenať bezpečný život pre neho a jeho rodinu. Nedávny únos prezidenta Venezuely Nicolása Madura zo strany USA otvoril Pandorinu skrinku a Rusko si z tohto činu mohlo vziať príklad.
Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vyhlásil, že podobný osud môže postihnúť práve Zelenského, pričom v bezpečí údajne nie je ani nemecký kancelár Friedrich Merz.
Rusko je významným hráčom na východnej hemisfére, ktorý neváha dosahovať svoje ciele aj prostriedkami hodnými zavrhnutia z pohľadu bežného človeka, no z pohľadu svetovej mocnosti bežne využívanými metódami.
Známe sú prípady rôznych „nehôd“ či otráv oponentov Putinovho režimu a Zelenskyj ako významný predstaviteľ odporu proti Putinovi je nepochybne v hľadáčiku ruských ozbrojených alebo tajných služieb. Ani pobyt v exile v niektorej zo západných krajín tak nemusí pre neho znamenať bezpečný život.
Najväčšie bezpečie pre prezidenta paradoxne predstavuje Ukrajina – za predpokladu, že sa udrží pri moci aj počas mieru. To znamená manévrovať medzi potrebami zničenej krajiny a záujmami západných mocností (USA a ich obchodných dohôd) a zároveň odolávať tlaku Ruskej federácie podmaniť si minimálne politicky aj nedobyté časti Ukrajiny.
Iný scenár bude pre komika, ktorý svoju televíznu rolu prezidenta pretavil do skutočnej reality, mimoriadne zložitý a nepravdepodobný.