Proces storočia vo Francúzsku

Vo Francúzsku sa v stredu začína proces so strojcami teroristických útokov v Paríži v roku 2015, ktorý si vyžiadal 130 obetí. Pôjde o najväčší súdny proces v modernej francúzskej histórii. Celkovo v ňom bude 20 obžalovaných, vyšetrovací spis s miliónom strán a tisíce priamo zasiahnutých Francúzov, ktorí čakajú na zadosťučinenie.

Monumentálnemu procesu predchádzalo rozsiahle vyšetrovanie v dvoch desiatkach štátov. Je známe, kto boli útočníci. Rovnako je potvrdené, že útoky koordinovala teroristická bunka takzvaného Islamského štátu v sýrskej Rakke.

Zostáva však viacero nejasností, napríklad, ako si útočníci zohnali zbrane alebo ako sa im podarilo dostať cez hranice do Francúzska. Teroristi útok detailne plánovali dlhých 12 mesiacov. Teraz ich čaká súd.

Hrozivé spomienky, spravodlivý súd

„V stredu a v mesiacoch, čo budú nasledovať, Francúzi znovu zažijú pekelnú noc atentátov z 13. novembra 2015 v Paríži, ktorá ich ponorila do hlbín terorizmu namiereného proti masám,“ napísal v editoriáli Le Monde.

Proces sa začne len tri dni pred 20. výročím útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku. Hoci denník nedáva oba útoky do priamej súvislosti, porovnáva americký a francúzsky prístup k strojcom útokov.

„Amerika na útok z 11. septembra 2001 odpovedala tajnými väzeniami CIA a únosmi podozrivých po celom svete, ktorých potom previezla do vojenskej väznice v Guantáname. Otvorili ju špeciálne na tento účel, mimo jurisdikcie trestného práva USA, a tiež mimo zraku verejnosti. Podobne ako rana, ktorá sa nechce zahojiť, toto väzenie je po 20 rokoch stále otvorené. Aj preto je dôležitý aktuálny proces – ukáže, že teroristov možno demokraticky súdiť,“ uvádza francúzsky denník.

Proces storočia

Na dlho očakávaný proces bola pripravená osobitná súdna sieň s plochou 750 štvorcových metrov. Zmestí sa do nej 550 ľudí a do osobitného boxu až 12 obžalovaných. Desiatka kamier zabezpečí záznam a živé vysielanie do desiatich prenosových miestností. Každá z nich bude mať kapacitu dvetisíc ľudí a bude určená najmä pre tých, ktorých útok priamo zasiahol (takmer 1 800 ľudí), advokátov (330) a médiá. Skrátka, najväčší súdny proces vo francúzskej histórii. Vypovedať by mal aj exprezident François Hollande. Krátky zostrih a pohľad do súdnej siene ponúka video nižšie.

https://twitter.com/franceinfoplus/status/1435203697470951435

Dĺžku procesu odhadujú na deväť mesiacov, pojednávacích dní by malo byť najmenej 145. Na dotvorenie monumentálnosti procesu načim uviesť, že vyšetrovací spis má milión strán a váži viac ako 500 ton. Francúzske úrady pri vyšetrovaní spolupracovali s 19 štátmi, čím sa stal proces komplexným a rozsiahlym.

Obžalovaných je celkovo 20, z nich 14 bude prítomných na procese. Jediný útočník, ktorý prežil, je Salah Abdeslam. Zvyšní šiesti sú predstavitelia takzvaného Islamského štátu zo Sýrie, ale väčšina z nich je už zrejme po smrti.

Kto je Salah Abdeslam

Jediný živý priamy spolupáchateľ útokov pri nich zohral kľúčovú úlohu. Počas migračnej krízy v roku 2015 cestoval po Európe a pomáhal členom vražedného komanda dostať sa do Francúzska. Bol podľa všetkého v kontakte priamo s teroristickou bunkou v Sýrii. Stal sa akýmsi styčným kontaktom medzi ňou a formujúcim sa komandom v Paríži.

Práve jeho auto použili útočníci smerujúci do klubu Bataclan. Na rozdiel od svojho brata Brahima Abdeslama opasok s výbušninami neodpálil a z Paríža ušiel v aute s dvoma komplicmi.

Vtedy už Belgicko vykonávalo hraničné kontroly v obavách pred utekajúcimi teroristami z Francúzska. Na hraniciach bolo mnoho novinárov, ktorí sa vodičov pýtali na hraničné kontroly a ich priebeh. Iróniou osudu je, že reportérka belgického telerozhlasu zhodou náhod deň po teroristickom útoku oslovila ľudí v aute, v ktorom bol Abdeslam.

“V aute sedeli traja mladí muži, ktorí vyzerali veľmi unavení, mali strhané tváre. Ten vzadu bol oblečený v akejsi veľkej bunde. Neboli veľmi priateľskí, ale kým im kontrolovali doklady, odpovedali na moje otázky,“ spomína redaktorka RTBF Charlotte Legrandová.

Časť nahrávky, ktorá zaznela v rádiu, sa zachovala. Trio v aute sa na nej sťažuje, že je to už tretia kontrola a je im to nepríjemné.

„Potom som sa cítila previnilo, ale prešlo ma to, keď som si dala dokopy fakty. Vtedy som ešte nemala dosť informácií na to, aby som spoznala Abdeslama. Ani ja, ani polícia,“ bilancuje Legrandová.

Abdeslam sa potom niekoľko mesiacov ukrýval v Bruseli, kým ho nenašla polícia v marci 2016. Po prestrelke ho polícia napokon zatkla.

Moment ISIS fugitive Salah Abdeslam was captured in Brussels https://t.co/ED7bT2CLrg pic.twitter.com/A6zZhR6n8R

— Daily Mail Online (@MailOnline) March 18, 2016

V roku 2018 ho belgické súdy za streľbu na policajtov poslali na 20 rokov do väzenia. Odmietol sa zúčastniť na čítaní rozsudku. Na roky sa ponoril do ticha a modlitieb. Takmer nehovorí, jedna z mála viet z jeho úst znela: „Súďte ma, nemám z vás a vašich spolupracovníkov strach. Zverujem sa do rúk Allaha. Mlčanie zo mňa nerobí kriminálnika ani vinníka.“

Ani pri aktuálnom procese preto od Abdeslama žalobcovia a pozostalí obetí veľa nečakajú, skôr od jeho komplicov Mohameda Abriniho a Osamu Krayema.

Kto sú ďalší obžalovaní

Na lavicu obžalovaných si sadnú logistici, dopravcovia a sprostredkovatelia z celej Európy a Blízkeho východu zapojení do parížskych teroristických útokov. Viacerých z nich spája to, že vyrastali v bruselskej štvrti Molenbeek, kde sa postupne vytvorilo akési predmostie na útok v Paríži. Podrobnejšie informácie prináša denník Le Figaro.

Mohammed Amri napríklad odviezol Abdeslama po útokoch do Belgicka a pomáhal im pri tom Hamza Attou. Falošné doklady mal zabezpečiť Farid Kharkhach.

Yassine Atar zas mal na starosti skrýšu v Bruseli, kde teroristi vyrábali výbušniny pre samovražedných atentátnikov. Zároveň poskytol Abdeslamovi útočisko po úteku z Francúzska. Mohamed Bakkali bol šéfom logistiky. Prenajal vozidlá použité pri novembrových útokoch.

Masaker, ktorý zmenil Francúzsko

Bilancia je hrozivá: 130 mŕtvych, stovky zranených a vyhlásenie výnimočného stavu vôbec prvý raz od vzniku Piatej francúzskej republiky v roku 1958. Stal sa tretím najkrvavejším teroristickým útokom v Európe po Lockerbie a masakre v Madride.

Všetko sa začalo odpálením troch samovražedných atentátnikov pri parížskom futbalovom štadióne Stade de France počas priateľského zápasu medzi Francúzskom a Nemeckom. Útočníci chceli zaútočiť na divákov, medzi ktorými bol aj vtedajší prezident François Hollande. Nepodarilo sa im dostať dnu, a tak sa odpálili v jeho v blízkosti. Vďaka tomu prišiel o život len jeden človek a desiatka utrpela zranenia, na zaplnenom štadióne by boli následky tragickejšie.

Potom nasledovala streľba na terasách parížskych kaviarní Petit Cambodge a Carillon. Útočníci kričali „Allahu akbar“ a „to je za Sýriu“. Brahim Abdeslam, jeden z útočníkov, potom odpálil výbušniny pripevnené na tele, ďalší strelci utiekli. Bilancia: 39 obetí a desiatky zranených.

Najkrvavejšie udalosti nasledovali v hudobnom klube Bataclan, kde bol práve rockový koncert. Masaker stál život 90 ľudí, desiatky ďalších len o vlások unikli smrti. Z troch útočníkov si jeden odpálil výbušniny na tele a zvyšných zastrelila zásahová jednotka krátko po polnoci.

Krátky pohľad na tragické udalosti ponúka nasledovná reportáž. Pozor, nie je vhodná pre citlivé povahy. Počas zápasu počuť prvé výbuchy samovražedných atentátnikov.

Výnimočný stav prvýkrát od vzniku Piatej republiky

Vláda následne vyhlásila výnimočný stav, ktorý priniesol rozsiahle bezpečnostné opatrenia a Francúzi si museli zvyknúť na vojakov v uliciach. Do pohotovosti sa dostalo aj susedné Belgicko, ktoré hlásilo vysokú pravdepodobnosť teroristického útoku. Ako sa neskôr ukázalo, veľmi opodstatnene. Práve do Belgicka utiekol jediný preživší z plánovačov útoku – Salah Abdeslam.

Francúzsko po masakre prvý raz v histórii aktivovalo článok 42.7 európskych zmlúv o kolektívnej obrane. Keďže sa muselo zamerať viac na vnútornú bezpečnosť, požiadalo členské štáty o pomoc pri vojenských operáciách v zahraničí, keďže práve zo sýrskej Rakky boli naplánované teroristické útoky.

Útoky ovplyvnili okolité štáty, ale aj celú Európu. Dôležité inštitúcie a dopravné uzly zrazu začali chrániť policajti, neraz aj vojaci. Mimoriadne opatrenia prijalo tiež Slovensko. Európske štáty zažili najväčší teroristický masaker od toho v Madride v roku 2004. Navyše išlo o dôkladne premyslený a naplánovaný sled útokov s náboženským podtónom. Zabíjali stúpenci radikálneho islamu zo Sýrie, ktorí sa oplácali za vojenské zásahy západných mocností na Blízkom východe. Predznamenalo to novú realitu poznamenanú obavami, kedy a kde dôjde k ďalšiemu útoku. Tajné služby hlásili vysoký stupeň ohrozenia.

Nasledovali ďalšie útoky

Rok nato nasledovali v regióne ďalšie dva útoky islamských radikálov, ktoré sú v smutnom rebríčku v prvej desiatke. V marci 2016 bombový útok na bruselské metro a v Deň dobytia Bastily útok nákladným autom na dav v prímorskom letovisku Nice.

Po takmer dvoch rokoch, v novembri 2017, výnimočný stav skončil prezident Emmanuel Macron. Bolo ťažké vyhodnotiť, nakoľko je efektívny. Niektoré opatrenia výnimočného stavu zostali v platnosti vďaka novému zákonu o vnútornej bezpečnosti. Zákon umožnil napríklad zachovanie bezpečnostných zón, zatvorenie náboženských chrámov či vykonávanie domových prehliadok a sledovanie jednotlivcov.

Obdobie zvýšenej ostražitosti vyčerpávalo francúzske bezpečnostné zložky a vojakov si pýtali zahraničné misie. Do takzvanej zložky S zaradili polícia a tajná služba 30-tisíc ľudí, ktorých považujú za možné rizikové osoby. Nábožensky motivované teroristické útoky sa však stali takpovediac súčasťou reality a neprestali. Napriek rôznym bezpečnostným opatreniam pokračujú, hoci už s neporovnateľne nižšou intenzitou. Podrobnejšie sa téme Štandard venoval napríklad tu.