Prečo sa mladí Peržania dovolávajú „návratu kráľa“ z dynastie Pahlavíovcov? Prečo protestujú proti šíitskému islamskému právu, ktoré je v krajine prítomné už niekoľko storočí? Rastie medzi mladými Iráncami pocit hrdosti na „nemoslimskú“ históriu?

Hoci svedectvá, ktoré nedávno priniesol britský denník Financial Times o potenciálnych „komandách v čiernom“, ktoré sa vmiešali medzi bežných demonštrantov, narúšajú obraz „pokusu o revolúciu“, rozsah a počiatky protestov sa nedajú pripísať pôsobeniu Izraela či USA. Iránska generácia Z jednoducho požaduje, aby sa na domácu politickú scénu vrátil šach z dynastie Pahlavíovcov.

Ten by nastúpil ako Rezá II. a obnovil by tradíciu perzskej či iránskej monarchie, ktorá siaha do začiatku 16. storočia. Keďže aj v iných krajinách pozorujeme návrat mladých dospelých k niektorej forme tradicionalizmu, Irán nemusí byť výnimkou.

Počiatky pravlasti Árijcov

Napriek neskoršiemu historickému biľagu sa iránski Peržania často štylizovali do roly „árjov“, teda „vznešených“, čím sa hlásili k pôvodnému indoiránskemu obyvateľstvu, ktoré v priestore medzi Mezopotámiou a severnou Indiou žilo od 12. storočia pred Kristom. Od rieky Indus (v sanskrte Sindh a v starej perzštine Hindh) expandovali protoiránske kmene na západ z priestoru, ktorý najstaršie iránske texty nazývajú „Airjanem Vaédžah“ – pravlasť Árijcov.