Už v septembri 2023 vyzvala viac ako stovka židovských aktivistov, aby inzerenti stiahli svoju reklamu z X, ktorá sa stala „živnou pôdou na antisemitizmus“. Pár dní po Trumpovej inaugurácii oznámilo 14 židovských nadácií zo Spojených štátov a Kanady, že opúšťajú platformu, „ktorá propaguje nenávisť, antisemitizmus a spoločenskú polarizáciu“.
Americká Židovská rada pre verejné záležitosti (JCPA) koncom septembra 2025 zverejnila štúdiu, ktorej záverom bolo, že Muskova sieť „je historicky najnebezpečnejším prostriedkom na šírenie antisemitizmu“.
Podľa posledných dostupných údajov používa bývalý Twitter asi 95,4 milióna Američanov, hoci len polovica z nich navštevuje platformu denne. Podľa správy JCPA a Centra pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH) bolo len jedno percento „antisemitského“ obsahu označené ako „problematické“.
Výskumníci na kontrolu príspevkov použili konkurenčný model ChatGPT-4o, ktorý vypočítal, že z celkového sledovaného obdobia od 1. februára 2024 do 31. januára 2025 pribudlo na sieti viac než 679-tisíc príspevkov, ktoré podľa vlastných pravidiel X spadajú do kategórie „nenávistný obsah“.
Napriek tomu, že tieto príspevky porušovali „pravidlá komunity“ (akési interné zákony platformy), za 11 mesiacov nadobudli 193 miliónov zobrazení – navzdory tomu, že sieť X prisľúbila obmedzenie ich viditeľnosti.
„Spomedzi všetkých antisemitských príspevkov bolo 59 percent z nich identifikovaných ako konšpiračné teórie,“ priblížili výskumníci s tým, že ich rozdelili do troch kategórií: židovská svetovláda či držanie skutočnej moci v krajine, satanistické konšpirácie a popieranie holokaustu. A hoci neboli také početné, ako JCPA a CCDH pôvodne očakávali, tieto príspevky získali 73 percent všetkých „srdiečok“ – pozitívnych reakcií.
Vo veľkej miere ide o dôsledok generačnej výmeny. Takzvaní zoomeri už nepočúvajú na individualistické heslá, ktoré mali odozvu u starších konzervatívcov. Frázy ako „farboslepá meritokracia“ zoomerom nedávajú zmysel, keďže sa spoliehajú na to, že Amerika „tu má byť pre Američanov“.
Začiatkom roka sa to vypomstilo samotnému Muskovi, ktorý vyjadril podporu Trumpovmu plánu na rozšírenie víz H-1B pre vysokokvalifikovaných migrantov. Hrozba státisícov Indov, ktorí by presýtili pracovný trh, bola pre čerstvo zmaturovaných bielych Američanov neúnosná, v dôsledku čoho sa aj Muskovi ušla nejedna rasovo zafarbená nálepka.
Jedným z najvýraznejších posunov však bola reinštalácia známeho antisemitského aktivistu Nicholasa Fuentesa na X. Tam ho sleduje 1,2 milióna ľudí, na platforme Telegram má približne 115-tisíc (hoci často ide o tých istých) a na platforme Rumble (podobná videoplatforma ako YouTube) zase 630-tisíc.
Rozkol
Stúpanie Fuentesovej hviezdy je symptómom rozdielu medzi generáciami, ktorý na pravej strane amerického politického spektra v súčasnosti rastie. Na tejto vlne sa snaží zviezť aj bývalý moderátor televízie Fox News a nezávislý komentátor Tucker Carlson, ktorý vo svojich príspevkoch Morning Note pravidelne odsudzuje Izrael, ktorý „zabíja Palestínčanov za americké peniaze“.
Ako však sám pripomenul v niekoľkých epizódach svojho rovnomenného podcastu, exmoderátor má 56 rokov – a teda už nie je schopný vcítiť sa do generácie zoomerov.
Carlson aj Fuentes pochválili Trumpa za nedávne správy o obmedzení úrokov na kreditné karty na 10 percent, prípadne za zákaz kupovania rodinných domov veľkými investičnými firmami. Obaja kritizovali aj nedávne vyjadrenie Bena Shapira, ktorý vyhlásil, že ak si mladí ľudia nemôžu dovoliť žiť v New Yorku, nemajú právo tam žiť – bez ohľadu na to, či sa v najväčšom meste USA narodili alebo nie.
Pravicoví zoomeri sa však politicky posunuli natoľko, že už ani Carlson nie je v týchto kruhoch považovaný za populárneho, podobne ako Candace Owensová. Tá sa zviditeľnila šírením tvrdení, že prvá dáma Francúzska Brigitte Macronová sa narodila ako muž, neskôr sa venovala aj téme Jeffreyho Epsteina a tvrdeniam v pozadí atentátu na Charlieho Kirka.
Fuentes je však na rozdiel od nich etnonacionalista. Za základ americkej národnej identity totiž považuje anglosaský pokrvný pôvod, respektíve bielu farbu pleti. Tým sa stáva terčom zosmiešňovania, keďže sám je z otcovej strany mexického a z matkinej strany írsko-talianskeho pôvodu.
Napriek tomu, že Carlson sa tiež počíta medzi umiernených, dostal sa do konfliktu, ktorý hlbšie odhaľuje rozkol medzi tvrdými „America First“ nacionalistami a stúpencami sionizmu. Už niekoľko mesiacov si ho totiž berie na mušku bývalý kolega a komentátor Fox News menom Mark Levin – a Carlson mu neostáva nič dlžný.
Aj Levin si zobral na mušku Carlsona a Owensovú a najprv v náznakoch, no neskôr aj otvorene vyzýval na ich „zrušenie“ (známa cancel culture).
„Zapíšeme si mená. Zistíme, kto s kým spolupracuje, kto koho propaguje, kto koho podporuje, a na základe toho sa rozhodneme. Počul som, že ‚my ľudí nedeplatformujeme‘. Samozrejme, že to robíme… Nebudeme o tom diskutovať, ste nepriateľ,“ vyhlásil ako neoficiálny zástupca Republikánskej židovskej koalície (RJC) v debate Židovského novinárskeho syndikátu (JNS) z 3. novembra.
Deň predtým vystúpil v pléne RJC, v rámci ktorého sa pustil do Carlsona a Fuentesa a opäť vyzval na ich „zrušenie“. „Čo tým myslíte, že ‚my ľudí nerušíme‘? Zrušili sme Davida Dukea. Donald Trump zrušil Davida Dukea. Zrušili sme Pata Buchanana. Zrušili sme John Birch Society. Zrušili sme Josepha Sobrana… Rušíme veci v jednom kuse!“ povedal otvorene publiku.
Levin zároveň označil Trumpa za „prvého židovského prezidenta“:
Buchanan bol poradcom a „speechwriterom“ Ronalda Reagana, kandidoval v primárkach v roku 1992, v ktorých ho však porazil George Bush starší. Toho zase porazil Bill Clinton, na konzervatívneho republikána sa však zniesli obvinenia z antisemitizmu, ktoré ho stáli nomináciu.
Už v 90. rokoch minulého storočia Buchanan rozpoznal to, čo opísali politológovia John Mearsheimer a Stephen Walt v knihe Izraelská loby a americká zahraničná politika (2008), keď povedal, že medzi „sionistami okupované územia“ počíta okrem Západného brehu a Pásma Gazy aj Kapitol. Jeho výrok je pritom za posledný rok citovaný najčastejšie od jeho prvého vyslovenia, a to práve na amerických sociálnych sieťach.
Židovská oligarchia
Na RJC vystúpil aj ďalší židovský kongresman Randy Fine. Politik z Floridy vyhlásil, že „Tucker nie je MAGA“, čo sa však okrem Fineových najbližších podporovateľov nestretlo prakticky so žiadnou odozvou. Práve on nedávno predložil v Snemovni reprezentantov návrh zákona, ktorý by oprávňoval Biely dom a Pentagón k obsadeniu Grónska – po ktorom Trump údajne túži.
Vo svojom životopise Fine uvádza, že podnikal v sektore kasín a gamblingu, pričom v rodnej Arizone a v susednej Nevade založil vlastnú sieť kasín. Kráčal tak v šľapajach mužov, ktorí „zakladali Las Vegas“, menovite Louis „Lepke“ Buchalter, Meyer Lansky či Bugsy Siegel.
Menovaní muži stáli pri zrode samozvaného Národného kriminálneho syndikátu – spojenectva židovskej a talianskej mafie. A zatiaľ čo talianska mafia oslabla na úroveň, že o nej vznikajú filmy ako Krstný otec, o židovskej mafii sa prakticky nehovorí.
Od začiatku 40. rokov minulého storočia začali títo mafiáni legalizovať svoje príjmy, a to práve skrze kasína. S týmito peniazmi následne začali ovplyvňovať americkú politiku prostredníctvom lobingu.
Z rovnakého hráčskeho prostredia pochádzal aj prominentný politický donor Sheldon Adelson. Toho magazín Politico označil za „single-issue“ darcu, ktorého jediným záujmom bolo, či bude dotyčný politik neochvejne podporovať Izrael.
„Adelson, ktorý bol zástancom ‚práva na voľbu‘ [potraty, pozn. red.] a bol sociálne liberálny, v skutočnosti pravidelne podporoval proizraelských republikánskych kandidátov, ktorých názory na sociálne otázky boli v rozpore s jeho vlastnými,“ pripomenul týždenník v nekrológu z decembra 2021.
Ďalším prominentným židovským donorom, ktorý tlačí Trumpa do „získania“ Grónska, je dedič kozmetického impéria a miliardár Ronald Lauder. Ten s prezidentom navštevoval rovnakú školu – Wharton School v rámci Pensylvánskej univerzity – a takisto dlhodobo podporuje proizraelských politikov.
Zároveň bol jedným z prvých investorov do minerálneho priemyslu na najväčšom svetovom ostrove. Popri ňom magazín Forbes vymenoval aj ďalších, ktorí sa zrejme pripravujú na novú vlnu amerického imperializmu: Jeff Bezos, Sam Altman, Michael Bloomberg, Bill Gates či Peter Thiel.
Donorské aktivity zosnulého Sheldona Adelsona prevzala jeho vdova Miriam, ktorú Trump naposledy zobral na návštevu Izraela. Počas prejavu v izraelskom parlamente Kneset porozprával „veselú príhodu“, ktorá však spustila nové „antisemitské“ obvinenia, tentoraz z dvojitej lojality.
Americký židovský kongres (AJC) definuje toto obvinenie ako „bigotný tróp“ postavený na vlastnom chápaní židovskej identity a následnej predpokladanej náklonnosti voči židovskému štátu (Izraelu), ktorá sa môže dostať do konfliktu s vernosťou voči krajine, v ktorej prebýva.
Trump tak v Knesete povedal, že Adelsonová „má v banke 60 miliárd dolárov“, ktoré používa na lobovanie za izraelské či židovské záujmy. Ešte počas Sheldonovho života ho údajne manželia presvedčili, aby preniesol americkú ambasádu do Jeruzalema a uznal anexiu sýrskych Golanských výšin.
„Skutočne miluje túto krajinu. Asi ju týmto dostanem do problémov, ale raz som sa jej spýtal: ‚Takže, Miriam, viem, že miluješ Izrael. Ktorú krajinu máš radšej, Spojené štáty alebo Izrael?‘ A ona odmietla odpovedať – a to môže znamenať Izrael,“ zakončil.
Spojenci a odporcovia
Aj ďalší Trumpovi spojenci, najmä v Južnej Amerike, sa otvorene a vehementne prikláňajú na stranu židovského štátu. Argentínsky prezident Javier Milei sa po víťazstve vo voľbách roku 2023 neoficiálne obrátil na judaizmus a podľa reportáže týždenníka Economist „študuje Tóru a chodí do synagógy“.
Prominentná venezuelská politička a laureátka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová zase nakreslila hrubú čiaru medzi sebou a nedávno uneseným prezidentom Nicolásom Madurom.
„Od nástupu Huga Cháveza k moci sa Venezuela stala jednou z krajín Latinskej Ameriky, ktoré sú najviac nepriateľské voči Izraelu a sionizmu,“ povedala designovaná viceprezidentka Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ktorého USA a EÚ považujú za víťaza posledných prezidentských volieb. „Jeho nástupca pokračoval v protiizraelskom kurze ešte intenzívnejšie,“ dodala pre denník Israel Hayom.
Rovnako proizraelsky vystupuje aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý vlani v apríli prijal svojho izraelského kolegu Benjamina Netanjahua na oficiálnej návšteve – napriek tomu, že mal vykonať zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom v Haagu.
Začiatkom roka sa opäť rozhoreli požiare na juhu Argentíny a Čile, teda v regióne známom ako Patagónia. Podobne ako v rokoch 2011 či 2014, aj tieto domáci pripisujú „izraelským turistom“, ktorí kupujú vypálené pozemky za nižšiu sumu. To isté tvrdil aj argentínsky generál vo výslužbe César Milani, hoci na to neposkytol dôkazy.
Na sieti X sa však okamžite začali spájať správy o požiaroch (o ktorých stále nie je isté, či ich niekto založil úmyselne) so zábermi z antisionistických protestov z júna 2025 a s historickými plánmi na založenie židovského štátu na tomto území.
Trumpa táto prehnaná podpora Izraela – ktorá je podľa jeho nedávnych voličov na úkor USA – môže pripraviť o miesto pod slnkom. Hoci v prípade odstúpenia by sa jeho funkčné obdobie neskončilo (a v zmysle ústavy by ho zastúpil viceprezident JD Vance), každý republikán s podporou od Trumpa by sa pre mladých pravičiarov skôr či neskôr stal nezvoliteľným.
Sám prezident už koncom marca vyjadril túžbu po treťom volebnom období, čo zakazuje 22. dodatok Ústavy USA. Štandard sa venoval možnostiam, ako by sa tento ústavný článok dal obísť, aj možným prekážkam, ktoré by sa zjavili v procese „nástupu do tretieho obdobia“.
Rastúcemu antisemitizmu v USA nahráva aj Trumpovo krytie spisov zosnulého pedofila Jeffreyho Epsteina. Toho mnohí v Amerike aj vo svete považujú za agenta izraelskej tajnej služby Mosad. Neochota Trumpovej administratívy zverejniť spisy veľkej poroty štátu Florida tak pôsobí ako „ochrana izraelských záujmov“.
Americké zasahovanie na Blízkom východe a v poslednom čase najmä proti Iránu je podľa zoomerov v priamom rozpore s heslom „urobme Ameriku opäť veľkou“ (Make America Great Again), ktorého agenda sa mala sústrediť primárne na domáce problémy. Odmietanie večných hier na impérium bolo leitmotívom, ktorý v posledných voľbách prilákal aj nerozhodnutých, ktorí sa môžu tento rok v novembri opäť odkloniť.
Spojené štáty totiž čakajú takzvané midterms – voľby na uvoľnené posty v Senáte a Snemovni, ako aj voľby do niekoľkých štátnych parlamentov. Aj pred samotnými voľbami 3. novembra sú naplánované primárky, ktoré sa majú rozbehnúť už v marci. Volí sa všetkých 435 kongresmanov a 35 senátorov (dvaja náhradníci za šéfa diplomacie Marca Rubia a viceprezidenta JD Vancea).
V trinástich štátoch sa budú doplňujúce voľby do Senátu konať pred 3. novembrom. V štátoch Ohio, Georgia, Kalifornia, Iowa, Južná Karolína, New York, Arizona, Michigan, Minnesota a Wisconsin – teda v desiatich štátoch – budú voliť aj guvernérov.
Trump sa spolieha na posilňovanie republikánov tým, že im verejne vyjadrí podporu (endorsement), vo svetle tohto radikálneho posunu však niektorí kandidáti môžu zaznamenať opačný efekt. To by mohlo vyústiť do situácie, keď prezidentova strana stratí väčšinu v niektorej z dvoch komôr Kongresu, čo paralyzuje vládu ako celok. Nie je to tak dávno, čo sa to stalo Barackovi Obamovi či Joeovi Bidenovi.
Tento proces sa už pritom ukázal ako reálny. Mesto New York si vlani volilo starostu a v jednej z predvolebných debát vystúpili traja najsilnejší kandidáti. Zatiaľ čo dvaja z nich hovorili o Izraeli či Ukrajine, tretí na otázku „Kam by po voľbách išiel?“ odpovedal: „Ostal by som v New Yorku a pracoval pre Newyorčanov.“
Týmto kandidátom bol Zohran Mamdani, ktorý 1. januára zložil prísahu a stal sa prvým moslimským starostom New Yorku. Výstraha pred imperialistickým avanturizmom „v prospech Izraela“ je teda viac než prítomná.
