Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už vlani v decembri upozornila, že ide o trend s oveľa širšími dôsledkami. Nejde len o samotné sociálne dávky, ale aj o to, ako sa v čase mení daňové zaťaženie ľudí s nízkymi príjmami.
Priemerná mzda na Slovensku totiž dlhodobo rastie rýchlejšie než životné minimum. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa tým „otvárajú nožnice medzi životnou úrovňou produktívnej populácie a ľuďmi v hmotnej núdzi odkázanými na sociálne dávky a príspevky viazané na životné minimum“.
Samotná priemerná mzda pritom nie je cieľovým ukazovateľom sociálnej politiky. Rada však pripomína, že v tomto prípade slúži len ako pomocný ukazovateľ rastu životnej úrovne pracujúcej populácie a bohatnutia krajiny.
Porovnanie so životným minimom tak veľa nehovorí o jeho kúpnej sile, ale skôr o tom, aké má postavenie v rámci príjmov v celej ekonomike. Kľúčová otázka teda znie, do akej miery sa popri prirodzenom roztváraní nožníc v dôsledku rastu životnej úrovne vzdialila sociálna pomoc štátu od bežných životných podmienok v krajine.
Životné minimum v bohatšej krajine slabne
Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, ktorá má pokryť tie najzákladnejšie životné potreby. V dnešnej podobe bolo nastavené ešte v roku 1998, keď predstavovalo približne tretinu priemernej mzdy.
Analytici rozpočtovej rady pripomínajú, že hoci sa v rokoch 2001 až 2023 upravil valorizačný mechanizmus, „stále platí, že životné minimum sa valorizuje najmä podľa rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností (inflácie), čo má chrániť jeho kúpnu silu“.
Ani to však v praxi nefungovalo bezchybne. „Bolo niekoľko rokov, keď životné minimum rástlo ešte pomalšie než inflácia nízkopríjmových domácností,“ upozorňujú ekonómovia. Výsledok je citeľný. „V súčasnosti si nízkopríjmové domácnosti môžu zo životného minima kúpiť o 16 percent menej tovarov a služieb než v roku 1998,“ vyčísľujú.
Postupná indexácia tak spôsobila, že podiel životného minima na priemernej mzde klesol a podľa odhadov dosiahne v roku 2026 už len približne 17 percent.
Ľuďom s príjmom nižším než životné minimum pritom vzniká nárok na sociálnu pomoc. Keďže však životné minimum rástlo dlhodobo pomalšie než životná úroveň väčšiny obyvateľstva, „počet osôb s nárokom na túto pomoc sa znižoval“.
Časť domácností si totiž reálne polepšila – ich príjmy rástli a postupne sa dostali nad túto hranicu. Odborníci však zároveň upozorňujú, že „nedostatočná revízia životného minima mohla v niektorých prípadoch obmedziť prístup k primeranej sociálnej ochrane aj domácnostiam s len miernym rastom príjmov“.
Nielen dávky, ale aj dane
Na životné minimum je naviazaných viacero sociálnych dávok, minimálne dôchodky či daňový bonus na dieťa. Podľa rozpočtovej rady jeho pomalý rast znamená, že tieto dávky čoraz viac zaostávajú za ostatnými príjmami domácností.
Významnú rolu má životné minimum aj v daňovom systéme. Inštitúcia upozorňuje, že jeho slabší rast „posúva zdaňovanie k nižším príjmom (takzvané tiché zdanenie)“ a v dôsledku toho „daň z príjmu platí čoraz viac nízkopríjmových ľudí“.
Rada preto konštatuje, že samotné nastavenie životného minima a spôsob jeho prehodnocovania si pýta systémovú zmenu, ktorá by mala vzísť z odbornej diskusie. Minimálne by bola podľa nej potrebná „opätovná kalibrácia životného minima na základe aktuálnych životných nákladov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb“.
Keďže Slovensko je v súčasnosti výrazne bohatšou krajinou než pred štvrťstoročím, je podľa ekonómov nevyhnutné znovu si ujasniť, čo vlastne považujeme za základné životné potreby.
Rozpočtová rada zároveň dodáva, že ak má životné minimum zostať naviazané na infláciu nízkopríjmových domácností, pravidelné nastavovanie jeho úrovne by malo byť neoddeliteľnou súčasťou snahy o zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany.
Za dôležitú považuje aj diskusiu o tom, či životné minimum úplne neodviazať od daňových zákonov a ako obmedziť spomínané „tiché zdanenie“.
Na ťahu je štát
Potreba reformy životného minima a jeho opätovného nastavenia podľa reálnych minimálnych výdavkov deklarovala aj vláda v Programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027. Zmeny nedávno avizoval aj minister práce Erik Tomáš (Hlas).
Štandard sa preto obrátil na ministerstvo práce s otázkou, v akom štádiu sa celý proces nachádza. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdilo, že úpravu životného minima pripravuje, keďže od neho závisí viacero dávok, príspevkov aj parametrov, ako je napríklad hranica príjmu.
„Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý patrí pod ministerstvo, už pripravil analýzu životného minima a jeho nastavenia tak, aby zodpovedalo minimálnym životným nákladom na základné životné potreby na Slovensku,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Analýzu aktuálne prevzali odborné sekcie ministerstva, ktoré majú v spolupráci s ďalšími rezortmi pripraviť konkrétnu legislatívnu úpravu.
Rezonujú aj iné témy zo sociálnej oblasti. Šéf rezortu práce totiž prezradil, že v rámci konsolidácie verejných financií sa vláda nedotkne dôchodkového systému, príspevkov v odkázanosti ani prorodinných dávok, a to ani v tomto, ani v budúcom roku.
Úspory chce totiž rezort hľadať najmä „uprataním“ sociálneho systému, napríklad obmedzovaním zneužívania dávok. Podľa Tomáša je sociálne spravodlivejšie hľadať úspory týmto spôsobom než krátiť napríklad 13. dôchodok, proti čomu je podľa prieskumov väčšina verejnosti.