Merkelovej nástupca chce európsku verziu FBI a navrhuje ešte užšiu centralizáciu EÚ

Angela Merkelová stála na čele kresťanskodemokratickej únie (CDU) vyše 20 rokov a z toho bola 16 rokov po sebe nemeckou kancelárkou. Začiatkom roka ju na čele strany nahradil predseda vlády nemeckej spolkovej krajiny Severné-Porýnie Vestfálsko Armin Laschet.

Ako kancelárka končí Merkelová po štyroch volebných obdobiach v čase, keď majú kresťanskí demokrati historicky najnižšiu podporu voličov. Príčinou sú najmä nepopulárne opatrenia proti šíreniu epidémie ochorenia COVID-19, ktoré CDU spoločne so svojimi bavorskými partnermi z CSU prijali v koaličnej vláde.

Historický prepad

V najnovšom volebnom prieskume spoločnosti Forsa Institute sa CDU pod vedením Lascheta prepadla na 19 percent. Nemecký inštitút v prieskume pre televízie RTL a NTV dodáva, že ide o najhorší výsledok kresťanských demokratov, aký Forsa Institute zaznamenal od svojho vzniku roku 1949.

Nemeckí konzervatívci z CDU si ešte prednedávnom robili nádeje na zisk 30 percent hlasov, ale s tým sa môžu rozlúčiť. Teraz budú zrejme radi, keď vo voľbách naplánovaných na 26. septembra získajú aspoň 20 percent. Ide o výsledok, ktorý bol v najlepších časoch štvornásobnej neohrozenej kancelárky Merkelovej nemysliteľný.

V prieskume vedú nemeckí sociálni demokrati (SPD) s podporou 25 percent voličov a ich ľavicoví spojenci zo strany Zelených sú so 17 percentami len tesne za CDU.

Aj prvá debata kandidátov na nového nemeckého kancelára, o ktorej písal Štandard, nahráva koalícii SPD a Zelených.

Zlyhania nového šéfa CDU

Nemalá časť zodpovednosti za nízku podporu kresťanských demokratov v prieskumoch padá na hlavu nového predsedu. Laschet totiž nie je medzi Nemcami veľmi obľúbený a má za sebou viacero prešľapov, ktoré jeho popularitu ešte viac podkopali.

Podľa prieskumu inštitútu Forsa podporuje zvolenie predsedu CDU do funkcie kancelára len deväť percent voličov. Predseda SPD Olaf Scholz má podporu až 30 percent opýtaných a kandidátku Zelených Annalenu Baerbockovú by ako kancelárku rado videlo 15 percent voličov.

Laschet si na nízku podporu voličov môže sám. Ako predseda vlády spolkovej krajiny Severné-Porýnie Vestfálsko bol terčom kritiky za nezvládnutie krízového manažmentu počas epidémie. V júli ho navyše kamery zachytili, ako sa smeje počas prejavu nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera v meste zničenom katastrofálnymi povodňami. Jeho reputácia išla dole vodou, ale napriek kiksom v kampani má podľa niektorých pozorovateľov stále šance stať sa nemeckým kancelárom.

Je to nová Merkelová?

Podľa berlínskeho dopisovateľa BBC Damiena McGuinnessa je Laschet „tradičný pravicový bojovník“. Pokiaľ ide o európsku integráciu, dosluhujúcej kancelárke sa podobá. Rovnako ako Merkelová, aj Laschet je za užšiu centralizáciu a spoluprácu v rámci Európskej únie v oblastiach obrany a zahraničnej politiky.

Predseda CDU vo svojom komentári píše, že klimatické zmeny, pandémia a kybernetické útoky ukazujú zraniteľnosť Európskej únie. Volá preto po užšej spolupráci a napĺňaní záväzkov NATO, ktoré od členských krajín požaduje, aby dávali na obranu dve percentá HDP.

Podľa Lascheta by malo smer k takzvanej „bezpečnostnej Únii“ určovať Nemecko spoločne s Francúzskom. To sa už dlhšie deje a bude sa to zrejme diať ďalej aj po nemeckých parlamentných voľbách, nech už dopadnú akokoľvek.

V roku 2019 podpísala Merkelová s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom Aachenskú dohodu o francúzsko-nemeckom priateľstve, ktorej cieľom je vznik spoločného francúzsko-nemeckého ekonomického priestoru s rovnakými pravidlami. Ide o pokračovanie Elyzejskej zmluvy z roku 1963. Tá bola kľúčová pre povojnový vývoj vzťahov medzi Berlínom a Parížom.

Macron pravidelne tlačí na užšiu spoluprácu v rámci EÚ. Laschet teraz v rámci svojej kampane navrhuje, aby na nasadzovanie spoločných európskych jednotiek stačila jednoduchá väčšina a nebol už potrebný súhlas všetkých členských štátov tak, ako je to teraz.

O takejto možnosti hovoril pred nedávnom aj šéf európskej diplomacie Joseph Borrell a slovinský šéf rezortu obrany na stretnutí ministrov členských štátov EÚ v Slovinsku, kde bola reč aj o Strategickom kompase, podľa ktorého má vzniknúť spoločná vojenská jednotka EÚ. Podrobnejšie o téme spoločnej európskej armády písal Štandard tu.

Je to na Berlíne s Parížom

Laschet si vzhľadom na dlhodobú spoluprácu Berlína s Parížom myslí, že by to mali byť práve Nemci a Francúzi, kto bude určovať smerovanie bezpečnostnej politiky v Európe.

„Francúzsko a Nemecko majú spoločnú zodpovednosť, a priateľstvo našich krajín je to, čo poháňa vpred silnejšiu bezpečnostnú Úniu,“ píše šéf CDU.

Nedávne udalosti v Afganistane, pri ktorých Európska únia ako celok nebola podľa neho schopná adekvátne reagovať na rýchlu evakuáciu svojich občanov z krajiny, sú podľa neho „budíčkom pre európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku“.

Hrozbám, ako sú živelné pohromy, pandémie či kybernetické útoky nemôžu podľa Lascheta čeliť jednotlivé štáty samostatne na národnej úrovni. Preto je podľa neho potrebné viac centralizovať bezpečnostnú a zahraničnú politiku Únie. Ako inak, pod taktovkou Berlína a Paríža.

„Tu je zrejmé, že už nemôžeme rozlišovať medzi vnútorným, vonkajším a digitálnym zabezpečením, všetky spolu súvisia. Je potrebná silná komunita, ktorá v spoločnom záujme spĺňa základné potreby ochrany ľudí,“ píše kandidát kresťanských demokratov na nemeckého kancelára.

Európska FBI

V záujme zvýšenia kybernetickej bezpečnosti navrhuje Laschet vytvorenie akejsi európskej verzie amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), ktorý by mal nadnárodné právomoci vo všetkých členských krajinách Únie.

„Dobre bránený štát sa musí vedieť brániť aj v digitálnom svete, a preto musíme viac myslieť digitálne na vnútornú bezpečnosť. To zahŕňa na jednej strane ochranu kritických infraštruktúr, ktoré umožňujú náš každodenný život, a na druhej strane predchádzanie počítačovej kriminalite a účinné online trestné stíhanie. Popri tom musíme vytvoriť európske príležitosti pre kybernetickú sebaobranu a vyvinúť Europol v kybernetickom sektore na európsky FBI, aby sme mohli sieťovo reagovať na digitálne hrozby, ktoré často predznamenávajú analógové zločiny,“ píše Laschet.

Podľa šéfa nemeckých kresťanských demokratov musia ľudia premýšľať o bezpečnosti na európskej úrovni. Laschet argumentuje tým, že vznik novej bezpečnostnej inštitúcie by znamenal širšie možnosti spolupráce pre policajné zbory v jednotlivých európskych krajinách. Navyše by to podľa neho znamenalo navýšenie bezpečnostných zložiek, ale aj lepšie možnosti, ako reagovať na prípadné živelné katastrofy.

Nech sú však argumenty nového šéfa CDU akékoľvek, je jasné, že všetky jeho plány na užšiu spoluprácu v oblasti bezpečnosti a diplomacie povedú k ešte väčšej centralizácii rozhodovacích právomocí do Bruselu, kde platí to, čo povedia Nemci a Francúzi.