Debata o európskej armáde je po Afganistane znova aktuálna, vzniknúť má ešte tento rok

Dokázať rýchlo zmobilizovať a podľa potreby nasadiť tisícky vojakov. K tejto schopnosti chce dospieť Európska únia v rámci svojho strategického plánu, ktorý by mohol byť prijatý už do konca roka. Ministri obrany z 25 členských krajín EÚ o téme diskutovali na stretnutí v Slovinsku.

Po skončení vojny v Juhoslávii si Európska únia stanovila cieľ vytvoriť do roku 2003 svoju vlastnú armádu, ktorá by mala až 50-tisíc vojakov. To sa nikdy nestalo a podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella je na čase, aby EÚ mala vlastné vojenské kapacity.

Na stretnutí ministrov obrany v Slovinsku Borrell uviedol, že Únia musí byť schopná v prípade potreby reagovať samostatne. Počet vojakov však dnes vidí reálnejšie ako predstavitelia EÚ v 90. rokoch. Ideálne by podľa neho bolo, keby EÚ mala pod palcom do 5-tisíc vojakov, ktorých by bolo možné posielať na rôzne misie.

O vytvorení vlastnej európskej armády sa hovorí v rámci takzvaného Strategického kompasu EÚ. Teda širšieho plánu, ktorý má určiť obrannú stratégiu Únie na nasledujúcich desať rokov. Odklepnutý by pritom mohol byť podľa Borrella už v polovici novembra.

To, že sa o strategickom pláne EÚ v Slovinsku na stretnutí ministrov obrany hovorilo, potvrdil aj šéf slovenského rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Témami boli tiež misie a operácie medzinárodného krízového manažmentu, ako aj aktuálna situácia v Afganistane.

Dlhodobé úvahy

Úvahy o spoločnej eúropskej armáde nie sú novinkou a z času na čas sa objavia v politickej agende európskych lídrov. Napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2018 hovoril o potrebe vytvoriť skutočnú európsku armádu, ktorá mala byť schopná postaviť sa Rusku.

O potrebe vytvoriť spoločnú európsku armádu sa teraz začalo znova hovoriť, keď sa militantné hnutie Taliban v auguste zo dňa na deň zmocnilo vlády v Afganistane. Nastala panika, chaos a problémy s evakuáciou cudzincov. Jednotlivé štáty, ktoré v krajine dve desaťročia pôsobili po boku amerických spojencov, sa museli zariadiť samé, alebo sa spoľahnúť na pomoc USA či susedných krajín.

V reakcii na udalosti v Afganistane Borrell začiatkom septembra v komentári pre New York Times uviedol, že ide o budíček, ktorý podľa neho dokazuje potrebu vytvoriť spoločnú európsku vojenskú silu.

• 

Kto tomu bude šéfovať?

Slovinský minister obrany Matej Tonin na stretnutí s európskymi kolegami súhlasil s Borrellom.

„Tento debakel v Afganistane ukázal, že EÚ nanešťastie nemá potrebné kapacity na operácie v extrémnych situáciách,“ povedal Tonin o reakcii Bruselu na chaotickú evakuáciu z krajiny po dvoch desaťročiach znova ovládnutej Talibanom.

Nasadenie približne 1 500-člennej bojovej jednotky, ktorou EÚ disponuje momentálne, si vyžaduje spoločný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. Ako riešenie vidí slovinský minister obrany nový mechanizmus, v ktorom by na nasadenie spoločných jednotiek stačila väčšina a zapojili by sa len tí, čo by chceli.

Podľa Tonina by takýmto spoločným jednotkám velili inštitúcie EÚ, a teda nie členské štáty.

Mierový nástroj EÚ

Reči o európskej armáde navyše prichádzajú v čase, keď len pár mesiacov funguje novozaložený Európsky mierový nástroj (European Peace Facility). Jeho prostredníctvom chce EÚ „prevziať viac zodpovednosti ako globálny poskytovateľ bezpečnosti“. Tento „mierový nástroj“ EÚ má prerozdeľovať vyše desať miliárd eur na vojenské operácie EÚ a bezpečnostnú pomoc.

V prípade nového nástroja však už pri jeho vzniku panovali obavy kritikov z možného podnietenia ozbrojených konfliktov v zahraničí. Prvýkrát v histórii má EÚ vďaka tomu možnosť dodávať do vojenských operácií a partnerských krajín mimo hraníc Únie zbrane a muníciu prostredníctvom fondov riadených európskymi inštitúciami.