Debata o európskej armáde je po Afganistane znova aktuálna, vzniknúť má ešte tento rok

Dlhodobé úvahy

Úvahy o spoločnej eúropskej armáde nie sú novinkou a z času na čas sa objavia v politickej agende európskych lídrov. Napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2018 hovoril o potrebe vytvoriť skutočnú európsku armádu, ktorá mala byť schopná postaviť sa Rusku.

O potrebe vytvoriť spoločnú európsku armádu sa teraz začalo znova hovoriť, keď sa militantné hnutie Taliban v auguste zo dňa na deň zmocnilo vlády v Afganistane. Nastala panika, chaos a problémy s evakuáciou cudzincov. Jednotlivé štáty, ktoré v krajine dve desaťročia pôsobili po boku amerických spojencov, sa museli zariadiť samé, alebo sa spoľahnúť na pomoc USA či susedných krajín.

V reakcii na udalosti v Afganistane Borrell začiatkom septembra v komentári pre New York Times uviedol, že ide o budíček, ktorý podľa neho dokazuje potrebu vytvoriť spoločnú európsku vojenskú silu.

• 

Kto tomu bude šéfovať?

Slovinský minister obrany Matej Tonin na stretnutí s európskymi kolegami súhlasil s Borrellom.

„Tento debakel v Afganistane ukázal, že EÚ nanešťastie nemá potrebné kapacity na operácie v extrémnych situáciách,“ povedal Tonin o reakcii Bruselu na chaotickú evakuáciu z krajiny po dvoch desaťročiach znova ovládnutej Talibanom.

Nasadenie približne 1 500-člennej bojovej jednotky, ktorou EÚ disponuje momentálne, si vyžaduje spoločný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. Ako riešenie vidí slovinský minister obrany nový mechanizmus, v ktorom by na nasadenie spoločných jednotiek stačila väčšina a zapojili by sa len tí, čo by chceli.

Podľa Tonina by takýmto spoločným jednotkám velili inštitúcie EÚ, a teda nie členské štáty.

Mierový nástroj EÚ

Reči o európskej armáde navyše prichádzajú v čase, keď len pár mesiacov funguje novozaložený Európsky mierový nástroj (European Peace Facility). Jeho prostredníctvom chce EÚ „prevziať viac zodpovednosti ako globálny poskytovateľ bezpečnosti“. Tento „mierový nástroj“ EÚ má prerozdeľovať vyše desať miliárd eur na vojenské operácie EÚ a bezpečnostnú pomoc.

V prípade nového nástroja však už pri jeho vzniku panovali obavy kritikov z možného podnietenia ozbrojených konfliktov v zahraničí. Prvýkrát v histórii má EÚ vďaka tomu možnosť dodávať do vojenských operácií a partnerských krajín mimo hraníc Únie zbrane a muníciu prostredníctvom fondov riadených európskymi inštitúciami.