Výberové konanie na zabezpečenie nových prevádzkovateľov 351 ambulancií záchrannej zdravotnej služby malo hodnotu približne dve miliardy eur a okolnosti jeho zrušenia sprevádzali mnohé pochybnosti odborníkov o zákonnosti celého konania zo strany Ministerstva zdravotníctva SR.
Ministerstvo totiž zrušilo tender pre podozrenia z netransparentnosti, keďže zákon nepozná postup, aký zvolil rezort ministra Kamila Šaška. Minister Šaško pri tendri tvrdí, že postupoval v súlade so zákonom a na základe právnej analýzy, ktorú však ministerstvo tají.
Problém predstavuje aj skutočnosť, že v prípade nezákonného postupu MZ SR môže až 33 účastníkov výberového konania podávať voči štátu žaloby a pri ich úspechu vysúdiť obrovské odškodné.
Generálny prokurátor Žilina identifikoval 32 porušení zákona
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil preveriť postup okolo tendra, a to pre konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V rovine správneho práva podal Žilinka až 32 protestov prokurátora voči postupu MZ SR pri zrušení záchrankového tendra.
Protest prokurátora je jeden z prostriedkov kontroly orgánov verejnej správy, ktorý podáva prokurátor proti správnym aktom (napríklad rozhodnutiam MZ SR), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis. Podobný protest podal generálny prokurátor aj vo veci preloženia vyšetrovateľa Petra Juhása, ktoré považuje za nezákonný krok zo strany ministerstva vnútra.
Každý protest sa pritom týka samostatného a špecifického porušenia zákona, ktoré generálny prokurátor označil za „zásadné porušenia zákona majúce charakter reťazenia nezákonností, ktorými MZ SR zasiahlo v neprospech práv účastníkov administratívneho konania“.
Rezort ministra Šaška však na svojom postupe nič nezákonné nevidel a protestom prokurátora nevyhovel – nevykonal teda nápravu nezákonného stavu, tak ako to žiadal Žilinka. Ten preto avizoval podanie série správnych žalôb proti MZ SR pre porušenia zákona pri zrušení tendra na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.
Ministerstvo zdravotníctva uznalo štyri chyby
Denník Štandard oslovil v tomto smere Generálnu prokuratúru SR, ktorá k veci poskytla vyjadrenie. Prokuratúra ozrejmila, že „celkovo bolo podaných až 36 protestov voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR o zastavení správneho konania, no MZ SR vyhovelo štyrom protestom“. Ministerstvo teda v štyroch prípadoch priznalo vlastné pochybenie a nezákonnosť napravilo.
Dané štyri protesty sa týkali toho, že rezort zdravotníctva mal rozhodnúť o vylúčení žiadateľov (o tender) a tým, že nerozhodol, došlo k porušeniu zákona.
Generálna prokuratúra pre denník Štandard potvrdila, že MZ SR pri obhajobe zákonnosti svojho postupu argumentovalo utajovanou analýzou (na základe ktorej zrušilo tender), no tú prokuratúra neuznala za relevantnú – čo uvádza aj v podaných protestoch. Okrem analýzy predložilo ministerstvo na svoju obhajobu aj iné listiny a dokumenty, ktoré však rovnako neboli zo strany generálnej prokuratúry vyhodnotené ako dostatočné podklady na zákonné konanie.
Právne kroky ministerstva ako utajovaná skutočnosť
V prípade utajovanej právnej analýzy ministerstva, na základe ktorej bol vraj záchrankový tender zrušený zákonne, už denník Štandard požiadal Šaškov rezort o jej zverejnenie. Ministerstvo však túto infožiadosť denníka Štandard odmietlo s pomerne absurdným zdôvodnením, že ide o utajovanú skutočnosť.
V tomto smere je potrebné pripomenúť, že ak by predmetná analýza obsahovala časti chránené zákonom (utajované skutočnosti), tie musí MZ SR začierniť alebo iným spôsobom zneprístupniť, no zvyšné časti – najmä týkajúce sa právneho zdôvodnenia zrušenia tendra – musí verejnosti sprístupniť.
Výklad ministerstva, že práve jeho právne postupy, pre ktoré žiaden iný odborník nedokázal nájsť oporu v zákone a voči ktorým podal desiatky protestov aj generálny prokurátor, sú utajovanou skutočnosťou, a preto nemôžu byť sprístupnené verejnosti, je číry nezmysel. Treba mať pritom na pamäti, že predmetom celého konania je verejné obstarávanie za miliardy eur.
Denník Štandard, samozrejme, podal voči zamietnutiu žiadosti o sprístupnenie analýzy rozklad (opravný prostriedok, ktorý by zvrátil rozhodnutie o nesprístupnení analýzy), ktorý bol predložený odvolaciemu orgánu 6. novembra 2025. Do dnešného dňa však nebolo o podanom rozklade rozhodnuté, hoci zákon stanovuje lehotu na rozhodnutie 30 dní, prípadne 60 dní v zvlášť zložitých prípadoch – o čom však nemožno hovoriť pri infožiadosti.
Ministerstvo nevie rozhodnúť ani po troch mesiacoch
Nedodržanie lehoty na rozhodnutie je opäť porušením zákona, keďže ministerstvo svojou nečinnosťou bráni verejnosti v tom, aby sa dostala k informáciám o mimoriadne závažnom prípade verejného charakteru, v ktorom mohlo dôjsť k zásadnému porušeniu zákona – a podľa generálneho prokurátora k nemu došlo až v neuveriteľnom množstve prípadov.
Vzhľadom na nečinnosť MZ SR denník Štandard poslal vo veci infožiadosti sťažnosť na nečinnosť, ktorú ministerstvo opäť vybavilo právne fascinujúcim spôsobom.
Podľa riaditeľa odboru sporovej agendy a správneho konania Mareka Turočka bol „rozklad riadne prerokovaný v decembri 2025“ (bez uvedenia konkrétneho dátumu) a rozkladová komisia (ktorú bolo potrebné podľa Turočka pribrať na jednoduchú infožiadosť) následne pristúpila k vypracovaniu návrhu rozhodnutia o rozklade – s dodatkom, že rozhodnutie o rozklade je v štádiu prípravy.
Riaditeľ pri vybavení sťažnosti teda potvrdil, že nebola dodržaná ani 30-dňová, ani 60-dňová lehota na vydanie rozhodnutia a dokonca ani v súčasnosti (teda takmer po troch mesiacoch) nie je vyhotovené rozhodnutie, či bude alebo nebude denníku Štandard analýza sprístupnená.
Tento postup bol zjavne mimo zákonného rámca, ku ktorému sa dá uviesť vyjadrenie generálneho prokurátora o „zásadnom porušení zákona majúcom charakter reťazenia nezákonností“. Neschopnosť poradiť si zákonným spôsobom s infožiadosťou počas takého dlhého obdobia je ukážka buď mimoriadnej neodbornosti, alebo nezákonnej snahy utajovať nepohodlné informácie pred verejnosťou.
Výsledky správnych žalôb môžu otvoriť dvere novým nárokom
Ak podobným spôsobom MZ SR postupovalo aj pri rušení dvojmiliardového tendra či riešení protestov generálneho prokurátora, nemožno sa čudovať avizovaným žalobám, za ktoré bude niesť plnú zodpovednosť minister Šaško. Samozrejme, iba politickú, pretože finančné sankcie zaplatia daňoví poplatníci zo svojich vreciek.
V prípade správnych žalôb generálnej prokuratúry pritom nejde iba o konštatovanie a následnú nápravu problematických krokov Šaškovho rezortu. Konštatovanie nezákonného postupu zo strany súdov pri správnych žalobách môže mať za následok sériu žalôb zo strany účastníkov tendra, ktorý bol zrušený.
Ak by súd konštatoval nezákonnosť (zrušenie rozhodnutí MZ SR), otvára sa priestor na civilné žaloby o náhradu škody voči štátu práve na základe právoplatného rozhodnutia o tom, že štátny orgán porušil zákon pri záchrankovom tendri alebo zvolil nesprávny úradný postup.
Žilinka správne žaloby podáva preto, že bol „zákon porušený v neprospech účastníkov administratívneho konania“. Ak generálny prokurátor v správnych žalobách uspeje, znamenalo by to potvrdenie nezákonnosti na úkor účastníkov záchrankového tendra.
Spoločnosti už podali žaloby, nároky môžu byť v miliónoch eur
Podľa medializovaných informácií už tri spoločnosti (zúčastnené na tendri) podali v decembri 2025 žaloby proti MZ SR za nezákonné zastavenie konania, čo môže byť predzvesťou širších nárokov na náhradu škody.
Pri tendri v hodnote dvoch miliárd eur môže škoda dosiahnuť aj desiatky miliónov eur, napríklad v podobe ušlého zisku pre víťazov tendra, ale aj nákladov na prípravu ponuky, právne služby, projektové práce, posudky, personálne náklady, rezervácie techniky či bankové poplatky a záruky.
Kľúčovú rolu pri týchto žalobách budú hrať rozsudky správnych súdov a množstvo správnych žalôb dramaticky zvyšuje šance na vymáhanie ďalších nárokov. Ak správny súd zruší desiatky rozhodnutí ako nezákonné, vytvorí sa séria právnych titulov a každé zrušenie môže predstavovať samostatný nárok na náhradu škody.
Aj táto škoda však bude opäť hradená z vreciek daňových poplatníkov.
Verejnosť doposiaľ nevie, či ministerstvo skutočne porušilo zákon pri spornom tendri, a záväznú odpoveď môžu poskytnúť iba súdy. Ak však Šaškovo ministerstvo postupovalo pri tendri nezákonne v rozsahu, ako to tvrdí generálny prokurátor, má vážny problém. A účastníci tendra sa môžu tešiť na masívne odškodnenia.
Ešte viac sa títo ľudia môžu tešiť na vysúdené peniaze, ak rezort zdravotníctva pod Šaškovým vedením postupoval pri tendri rovnako neodborne, ako postupuje pri snahe zabrániť verejnosti oboznámiť sa s jeho právnou analýzou.
Keďže odborníci nepoznajú zákonné dôvody na zrušenie tendra a argumenty z analýzy neuznal ani generálny prokurátor, asi je kompetentným na ministerstve zrejmé, prečo musia pred občanmi tajiť svoje „právne“ postupy.