Záchrankový tender bol zrušený bez opory v zákone

Zrušenie výberového konania na 351 staníc záchrannej zdravotnej služby, ktoré minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil v auguste 2025, sprevádzajú mnohé nejasnosti okolo legality celého postupu.

Samotný tender a jeho priebeh vyvolávali mnohé otázky po tom, ako sa začalo verejne hovoriť o jeho netransparentnosti. Ministerstvo zdravotníctva presunulo jeho organizáciu na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS), konalo sa v utajovanom režime a opozičné strany hovorili o vopred vybraných víťazoch v podobe firiem Agel Mera a Emergency Medical Solutions.

Problémy pri záchranárskom tendri, konkrétne rozpor s právom Únie, skonštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie.

Vzhľadom na verejne prezentované podozrenia nechal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vypracovať právnu analýzu výberového konania. Na základe danej analýzy minister Šaško dospel k záveru, že tender neprebiehal transparentne a v procese existovala právna neistota, ktorá mohla umožniť rozdielny výklad zákonnej úpravy prebiehajúceho tendra.

Minister Šaško následne oznámil, že „tender na záchranky bol zrušený a bol zrušený zákonným spôsobom. Ktokoľvek tento základný fakt spochybňuje, tak klame.“

Samotný tender zrušilo OS ZZS tým, že zrušilo konanie, predmetom ktorého bolo vyhodnotenie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií ZZS. Operačné stredisko tak urobilo na základe analýzy, ktorá odhalila „právnu neistotu“ a procesné nedostatky, vrátane skutočnosti, že Penta odstúpila od daného tendra.

Objavili sa informácie, že hodnotiaca správa vznikla 31. júla 2025, kým Penta odstúpila až 8. augusta 2025. Argument, že správa nezohľadnila odstúpenie, preto pôsobí podozrivo – odstúpenie nastalo až po jej vypracovaní.

Sporné ukončenie tendra

Problém z hľadiska právneho stavu celého tendra nastal v otázke jeho zákonného ukončenia či následného zrušenia.

Odchádzajúci šéf operačného strediska Marián Povolný totiž krátko pred odchodom odovzdal správu o výsledkoch výberového konania ministerstvu zdravotníctva, čím mal byť tender v zmysle zákona ukončený a ministerstvo malo byť správou viazané.

Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že správa mala viacero nedostatkov. Správa napríklad nezohľadnila odstúpenie jedného z uchádzačov ešte pred jej doručením, spoločnosti Penta, a nebola odovzdaná s riadnym preberacím protokolom, čo podľa ministra Šaška robilo jej výsledky neplatnými.

Podľa ministra zdravotníctva mu správa „nebola zákonným spôsobom doručená. Preto akýkoľvek obsah tejto správy je dnes irelevantný,“ čím naznačil, že proces ukončenia celého tendra nebol uskutočnený v zmysle zákona, a preto je neplatný.

Takýto postup však zákon nepozná. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve upravuje vydávanie povolení zo strany ministerstva zdravotníctva, no neobsahuje ustanovenia o ich zrušení tak, ako to bolo prezentované zo strany ministra Šaška.

Zákon nepozná postup, o akom hovorí minister Šaško

Zákon špecificky hovorí o tom, že ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ak žiadateľ spĺňa zákonné podmienky, medzi ktoré patrí aj úspešné absolvovanie výberového konania.

Odmietnuť vydať povolenie je možné iba v prípade, ak žiadateľ nespĺňa zákonné predpoklady pre výkon tejto činnosti, ako napríklad chýbajúce licencie, nedoplatky alebo konkurz. Zrušenie výberového konania v danom prípade tento zákon, ale ani iný zákon týkajúci sa zdravotnej starostlivosti (napr. zákon o záchrannej zdravotnej službe), neupravuje.

Zákon teda nikde neustanovuje, že minister alebo OS ZZS môže tender po vyhodnotení komisiou zrušiť. Takisto nie je nikde upravený postup, podľa ktorého môže ministerstvo OS ZZS „vrátiť“ spôsobom, ako to prezentoval minister Šaško.

Keďže štátny orgán môže konať iba to, čo mu zákon umožňuje, nie je možné zrušiť výberové konanie, ak tento postup nie je upravený zákonom.

Právna istota bez zákonných podkladov

Ministerstvo tvrdí, že tender nebol nikdy právoplatne ukončený. Hodnotiaca správa mala procesné chyby a nezohľadňovala odstúpenie Penty. Z tohto dôvodu ju OS ZZS „vrátilo“ a výsledky označilo za neplatné. Samotnú správu však verejnosti ukázať nechce, čo len vyvoláva ďalšie podozrenia o netransparentnosti a nezákonnosti celého procesu.

Podľa Šaška sa teda konanie nachádzalo v právnom vákuu: bez riadneho protokolu o odovzdaní neexistoval záväzný výsledok, a preto bolo možné konanie zrušiť. Odvoláva sa na princíp právnej istoty – podľa neho bolo lepšie tender zrušiť a vyhlásiť nanovo, ako riskovať súdne spory o platnosť výsledkov.

Celý tento postup ministerstva je však iba jeho právnym výkladom bez toho, aby na to existovali zákonné podklady. Ani Zákon o ZZS, ani Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nepoznajú inštitút zrušenia tendra po hodnotiacej fáze.

Ministerstvo argumentuje ochranou právnej istoty a transparentnosti, no paradoxne práve tento krok právnu istotu podkopal.

Uchádzači i verejnosť sa ocitli v situácii, keď výsledky oficiálneho výberového konania boli anulované bez výslovného zákonného oprávnenia. Táto skutočnosť pritom umožňuje uchádzačom výberového konania žalovať štát, pričom predmetom danej žaloby budú mimoriadne vysoké sumy.

Podozrivý tender a postupy kompetentných v celom procese už preveruje Generálna prokuratúra, a to aj na základe podnetu, ktorý podal samotný minister zdravotníctva.

Minister Šaško argumentuje neprípustnou analógiou

Celý tender na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby tak ukázal legislatívne nedostatky v tom zmysle, že zákon vlastne nepozná zrušenie výberového konania – a to ani v prípade, ak by bolo naozaj netransparentné.

Zákonný nedostatok potvrdil aj minister Šaško, ktorý priznal, že zákony v tomto smere „explicitne neupravujú možnosť zrušenia takéhoto výberového konania, čo je problém.“

Pri odpovedi na to, ako vlastne mohol byť potom tento tender zrušený, minister Šaško vyslovil záver, ktorý opäť vyvoláva otázky o zákonnosti celého konania.

Podľa Šaška totiž v tomto prípade boli „použité ustanovenia iného zákona, v tomto prípade zákona o verejnom obstarávaní, čo právo pripúšťa“, no zároveň dodal, že „nie je právnik“.

Minister tento postup vysvetlil tým, že „ministerstvo si dalo vypracovať aj pomerne robustnú právnu analýzu a prípustnosť takéhoto konania umožňuje a podporuje aj judikatúra tak vnútroštátna, ako aj európska, a vie sa oprieť aj o rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.“

Obsah alebo autorov tejto analýzy ministerstvo zdravotníctva nezverejnilo. Nie je teda známe, ako vlastne dospelo k tejto analógii, prípadne - podľa ktorej judikatúry súdov je tento postup možný.

Aj pri tomto „právnom ozrejmení“ ministra Šaška je kľúčovým problémom zásada legality zakotvená v Ústave SR, podľa ktorej „štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Chýba transparentnosť, ktorá by vysvetlila právne závery pri tendri

Základným „kameňom úrazu“ je v tomto prípade skutočnosť, že v správnom práve (priebeh tendra) nemôžu štátne orgány konať analogicky, ak im zákon explicitne neustanovuje právomoc. V tomto prípade táto právomoc nie je špecificky daná, pretože takýto jednoznačný záver nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.

Pre objektívny právny záver by bolo vhodné vedieť, na základe akých konkrétnych skutočností - pri analogickom uplatnení zákona - postupovalo ministerstvo zdravotníctva. Výberové konanie na ZZS nie je klasickým verejným obstarávaním podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale administratívnym procesom regulovaným špecifickými zdravotníckymi zákonmi.

V tomto prípade sa teda zdá, že ministerstvo prekročilo svoje kompetencie pri výklade zákonov a postupov ohľadom tendra na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Minister Šaško tvrdí, že všetko je „v súlade so zákonom“, no odmieta zverejniť čokoľvek, čo by tento záver podporilo.

Vraj je to už „irelevantné“.

Šaško rovnako odkazuje na „robustnú právnu analýzu“, ktorá má umožniť aj analogické použitie zákona o verejnom obstarávaní, ktorú opäť nikto nevidel.

Všetky tieto podozrivé kroky majú presvedčiť občana, že štát koná transparentne a zákonne pri tendri za dve miliardy eur.

Ten istý občan môže na konci dňa iba dúfať, že to tak naozaj je. A že uchádzači podivne zrušeného tendra nebudú žiadať náhradu škody v mnohomiliónových žalobách voči štátu, ktoré nakoniec zaplatí – neprekvapivo – opäť len občan.