Americký prezident Donald Trump oznámil, že „na základe veľmi produktívneho stretnutia“ s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vznikol rámec budúcej dohody o Grónsku a arktickom regióne. Oznámenie zverejnil na svojej platforme Truth Social.
Trump uviedol, že výsledná dohoda má byť výhodná nielen pre USA, ale pre všetky členské štáty NATO, „ak bude dotiahnutá do konca“.
V súvislosti s tým stiahol hrozbu ciel voči ôsmim európskym krajinám – Dánsku, Nórsku, Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Veľkej Britániu, Holandsku a Fínsku –, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. februára a mali platiť dovtedy, kým by sa nevyriešila otázka získania Grónska Spojenými štátmi.
Dohoda bude platiť navždy, tvrdí Trump
Najvyšší predstaviteľ USA vyhlásil, že rámcová dohoda dáva Spojeným štátom všetko, čo chceli, a že všetci s ňou boli spokojní. Konkrétne detaily o obsahu zatiaľ nezverejnil.
Pre televíziu CNBC však Trump naznačil, že USA a európski spojenci budú spolupracovať na projekte Zlatá kupola a budú mať práva na nerastné suroviny v Grónsku. „Je to trochu zložité, ale časom to vysvetlíme. Generálny tajomník NATO, ja a niekoľko ďalších ľudí sme o tom diskutovali,“ povedal prezident.
Na otázku redaktora, ako dlho by mala dohoda platiť, odpovedal: „Navždy.“
Šéf Bieleho domu napísal, že v súčasnosti „prebiehajú aj ďalšie diskusie týkajúce sa projektu Zlatá kupola v súvislosti s Grónskom“. Za rokovania sú podľa jeho vyjadrenia priamo zodpovední viceprezident USA James David Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff a „ďalší podľa potreby“.
NATO je odhodlané chrániť Arktídu
Hovorkyňa NATO Allison Hartová uviedla, že rozhovor medzi Trumpom a Ruttem bol mimoriadne produktívny. Spojenci v Aliancii budú podľa nej spoločne pracovať na zaistení bezpečnosti Arktídy.
„Diskusie medzi spojencami v NATO o rámci, na ktorý prezident odkazoval, sa zamerajú na zabezpečenie arktickej bezpečnosti prostredníctvom spoločného úsilia spojencov, najmä siedmich arktických členov NATO,“ povedala hovorkyňa. Pripomeňme, že medzi sedem krajín, ktorých územie zasahuje do Arktídy, patria Dánsko, Island, Kanada, Nórsko, USA, Fínsko a Švédsko.
„Rokovania medzi Dánskom, Grónskom a Spojenými štátmi budú pokračovať s cieľom zabezpečiť, aby Rusko a Čína nikdy nezískali v Grónsku oporu – ani ekonomickú, ani vojenskú,“ dodala.
Nemecký minister financií Lars Klingbeil varoval pred predčasným optimizmom. „Je dobré, že vedú dialóg, ale musíme si ešte chvíľu počkať a nerobiť si predčasné nádeje,“ povedal Klingbeil nemeckej televízii ZDF po tom, ako sa Trump stretol s Ruttem.
Trhy ocenili Trumpovo vyhlásenie
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen Trumpovo oznámenie o upustení od ciel uvítal.
Na vyhlásenia prezidenta USA pozitívne reagoval aj dolár, ktorý v stredu prudko posilnil voči euru a švajčiarskemu franku, píše Reuters. Rast zaznamenal aj index S&P 500, pričom vzrástol o viac ako 1,5 percenta.
Americký prezident opakovane vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, pre národnú, ale aj medzinárodnú bezpečnosť. Hovoril o tom aj v stredu vo svojom prejave v Davose. Žiadna krajina okrem USA podľa neho nie je schopná zabezpečiť najväčší ostrov sveta.
Vo svojom prejave vylúčil možnosť, že by USA získali Grónsko silou, o čom predtým opakovane hovoril. Vyhlásil, že na tomto území chce postaviť „najväčšiu Zlatú kupolu, aká bola kedy postavená“, a svojou podstatou bude zároveň chrániť Kanadu.
Deň pred týmto prejavom povedal, že si myslí, že v otázke Grónska sa podarí dospieť k riešeniu, ktoré uspokojí Spojené štáty aj Severoatlantickú alianciu.
(tasr, reuters, mja, luc)