Organizovanú skupinu mala kryť aj polícia

Podľa Šubovej sa v PPA vytvorila „organizovaná zločinecká skupina nacucnutá na štátnom rozpočte alebo eurofondoch“, ktorá mala fungovať tak, že osoby z pozadia (oligarchovia) si na kľúčové kontrolné pozície dosadzovali „svojich ľudí“, aby sa akákoľvek zmienka o nezákonnosti nedostala „von“.

Práve obsadenie správnych pozícií bolo kľúčové, pretože rôzni riaditelia tak vedeli zariadiť, aby podnety skončili u nich a ďalej sa neriešili. Šubová dokonca tvrdí, že aj v prípadoch, keď niekto podal trestné oznámenie, mala táto skupina svojich ľudí aj v polícii, ktorá vedela takéto oznámenia „zamiesť pod koberec“. Menovite pritom hovorí o Bernardovi Slobodníkovi (dnes známom kajúcnikovi usvedčenom z korupcie).

O nezákonných dotáciách hovorila Šubová v lete 2025 a predostrela prípad Daniely Onderišinovej a jej dcéry, pričom popísala „diery“ v systéme PPA, vďaka ktorým sa mohli dotácie prideľovať nezákonne. Medzi tieto chyby patrila napríklad skutočnosť, že do IT systémov mali prístup jednotliví zamestnanci PPA, ktorí boli zároveň zamestnancami ministerstva, a následne mali prehľad o neúspešných uchádzačoch o fondy. Tých potom oslovovali s ponukou „na vybavenie“ žiadosti (kladné hodnotenia, ovplyvňovanie hodnotiteľov) výmenou za odplatu.

V tejto schéme mal podľa Šubovej figurovať aj bývalý generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss (v súčasnosti prezident Finančnej správy), ktorý mal do PPA dosadiť „pravú ruku finančníka (Martina) Kvietika“. Kiss bol nominantom vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (vtedajšie OĽANO) a podľa Šubovej na ňu po jej zisteniach vyvíjal tlak práve minister Vlčan, aby „mlčala“.

Vlčan skončil na svojom poste neslávne po tom, ako si sám pridelil nenávratný miliónový príspevok. Kiss bol neskôr zadržaný v rámci akcie Tajomník, no prepustený bez obvinenia.

OĽANO malo privierať oči nad korupciou

Šubová ďalej tvrdí, že keďže išlo o nominantov strany OĽANO, okamžite kontaktovala jej vrcholových predstaviteľov, pričom menovite spomína Eduarda Hegera. Tí však túto korupčnú schému podľa nej „ticho tolerovali“.

Predseda dnes už Hnutia Slovensko Igor Matovič označil Šubovú za „klamárku“.

Hovorca hnutia Matúš Bystriansky zaslal denníku Štandard vyjadrenie, podľa ktorého „polícia a prokuratúra mali počas pôsobenia našej vlády (v rokoch 2020 až 2023) voľné ruky, o čom svedčia desiatky úspešne uzavretých vyšetrovaní. Výlučne tieto orgány disponujú kompetenciou preverovať podozrenia zo spáchania trestných činov, nie politici“.

Na konkrétne otázky denníka Štandard, či jeho vrcholní predstavitelia vedeli o korupcii a nič neurobili, Hnutie Slovensko neodpovedalo.

Svoje podozrenia, ako aj spory so šéfom PPA, podrobne opísala Zuzana Šubová pred rokmi aj pre denník Štandard. Jozef Kiss naopak Šubovú obviňuje z rôznej trestnej činnosti, čo ona odmieta.

Medializácia korupcie a jej pozadia v PPA má byť podľa Šubovej dôvodom, prečo sa ju rozhodli „diskreditovať“ prostredníctvom trestného stíhania.

Domová prehliadka pre nebezpečné prenasledovanie

Domová prehliadka u Zuzany Šubovej bola vykonaná v rámci trestného konania pre podozrenie z nebezpečného prenasledovania, ktoré vedie Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Trestné konanie sa vedie vo veci posielania výhražných anonymov šéfovi Finančnej správy Jozefovi Kissovi a jeho rodine. Kiss v tejto veci podal pred rokmi trestné oznámenie, v ktorom z tejto činnosti podozrieva práve Šubovú, no k detailom sa pre prebiehajúce konanie nevyjadruje.

Domová prehliadka, pri ktorej bola zadržaná Zuzana Šubová spolu s manželom, bola vyústením trestného konania a polícia mala v dome hľadať dôkazy o zasielaní vyhrážok Kissovi. V rámci razie mala byť Šubová označená za podozrivú a jej manžela mala prítomná vyšetrovateľka označiť za „čiastočne podozrivého“.

Zásah polície opísala ako agresívny a primitívny. Policajti mali podľa slov Šubovej vypnúť advokáta na telefóne, prehrabávať sa v jej spodnej bielizni, odviesť jej manžela do inej miestnosti a zamedziť mu v nahrávaní domovej prehliadky. Video zo zásahu bolo následne zverejnené na internete.

Polícia strávila v dome Zuzany Šubovej niekoľko hodín a podľa jej vyjadrenia ju zaujímali najmä dokumenty a trestné oznámenia týkajúce sa kauzy Haciendy. Zabavené boli aj telefóny, počítače, a dokonca aj lepidlo.

Následne Šubovú prepustili bez obvinenia a v utorok bola spolu s Michalom Kičom z Demokratov v Bruseli na zasadnutí Európskeho parlamentu, ktoré je zamerané aj na dotácie pre slovenské poľnohospodárstvo.

Zvláštne okolnosti v rôznych rovinách

Domovú prehliadku u Zuzany Šubovej možno z hľadiska jej zvláštnych okolností rozdeliť do dvoch rovín.

Prvá rovina sa týka otázky, prečo musela byť vykonaná domová prehliadka ako najzávažnejší zásah do domovej slobody, ak existujú miernejšie spôsoby na dosiahnutie rovnakého cieľa. V trestnom práve platí, že invazívnejšie zásahy do práv osoby možno vykonať až vtedy, ak nepostačujú miernejšie opatrenia.

V tomto prípade sa mohla polícia k požadovaným dokumentom dostať výzvou na vydanie veci. Šubová mohla byť vyzvaná, aby špecifické predmety alebo listiny, o ktoré mal vyšetrovateľ záujem, predložila, a až v prípade nespolupráce by bolo možné pristúpiť k tvrdším opatreniam.

Denník Štandard v tejto súvislosti požiadal o vyjadrenie sudcu Pavla Uhríka, podpredsedu Okresného súdu Pezinok, ktorý vydal príkaz na domovú prehliadku. Sudca Uhrík uviedol, že príkaz bol vydaný na základe dôvodného podozrenia zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov, pričom k ďalším okolnostiam sa vzhľadom na neverejný charakter konania súd nevyjadruje.

Z uvedeného vyplýva, že polícia musela súdu predložiť také relevantné podklady, že ich súd akceptoval bez poukázania na miernejšie spôsoby získavania dôkazov. O aké konkrétne dôvody ide, však verejnosť zatiaľ nevie.

Aktivita online a prítomnosť pri pošte ako dôvody na raziu

Juraj Šeliga, ktorý má mať príkaz na domovú prehliadku k dispozícii od Šubovej, hovorí o dôvodoch ako „prítomnosť Šubovej v blízkosti (1,5 až 2 km) pošty, z ktorej mohli byť anonymy odosielané“. Ďalším dôvodom malo byť, že „Šubová bola aktívna na sociálnych sieťach v rovnakom čase a na rovnaké témy, ako prichádzali anonymy“.

Ak by bol príkaz na domovú prehliadku postavený výlučne na takýchto všeobecných a nejasných dôvodoch, rozhodne by to nepostačovalo na najzávažnejší zásah do domovej slobody.

Verejnosť zároveň nevie, prečo je v prípade trestného činu nebezpečného prenasledovania (s hornou hranicou trestu dva roky) vedené trestné stíhanie v pôsobnosti ÚBOK. Tento útvar sa totiž zameriava na trestné činy s najvyššou spoločenskou nebezpečnosťou, kam nebezpečné prenasledovanie nepochybne nepatrí.

Denník Štandard požiadal o vyjadrenie aj Prezídium Policajného zboru. Hovorkyňa Lea Vilhanová uviedla, že „v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania vedie ÚBOK trestné konanie na základe trestného oznámenia podaného 10. novembra 2023. Všetky vykonané procesné úkony vrátane domovej prehliadky boli realizované na základe zákonného príkazu vydaného a schváleného príslušným súdom“.

Hovorkyňa zároveň dodala, že „Policajný zbor dôrazne odmieta tvrdenia, ktoré odzneli na sociálnych sieťach a v mediálnom priestore a ktoré spochybňujú zákonnosť a účel vykonaných procesných úkonov v predmetnej trestnej veci. Šírenie nepodložených tvrdení o údajnom umlčiavaní osôb či zneužívaní policajných právomocí je zavádzajúce“, pričom upozornila, že šírenie zavádzajúcich správ môže ohroziť vyšetrovanie.

Postavenie čiastočne podozrivej osoby neexistuje

Bez konkrétnych skutočností, ktoré zatiaľ polícia ani súd nemôžu zverejniť, verejnosť nepozná dôvody takého invazívneho zásahu do práv Šubovej, hoci tieto dôvody môžu byť objektívne.

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že Šubová nebola obvinená, a preto sa dôvody na domovú prehliadku javia ako sporné minimálne vo vzťahu k jej osobe. Otázne teda ostáva, či k nej vôbec malo dôjsť a či by dôvody jej vykonania obstáli v teste proporcionality.

Rozhodne nezákonné je tvrdenie vyšetrovateľky (podľa slov Šubovej), že manžel podozrivej je v postavení „čiastočne podozrivého“. Takýto pojem trestné kódexy nepoznajú, čo musí vyšetrovateľka vedieť. Aj bez postavenia podozrivého však jej manžel nemohol konať tak, akoby polícia pri razii nebola prítomná – bol povinný strpieť všetky úkony.

Námietky pri policajnom zásahu neobstoja

Druhá rovina sa týka mediálnych vyjadrení Šubovej a Demokratov o samotnom priebehu razie, ktoré však nemajú oporu v právnej realite.

Zuzana Šubová hovorila o neprípustnom prehrabávaní sa v jej spodnej bielizni mužom, nie policajtkou. Osoba rovnakého pohlavia však vykonáva iba osobné prehliadky, nie domové prehliadky. Tie nemôžu prebiehať tak, že podozrivý policajtom ukazuje jednotlivé priestory a tí následne vyberajú muža alebo ženu na ich prehľadávanie.

V poriadku bola aj namietaná skutočnosť, že pri prehliadke zadržali aj manžela Zuzany Šubovej. Ide o bežnú a zákonnú prax, keď polícia zadrží všetky osoby nachádzajúce sa v danom priestore, pretože sa nemôžu voľne pohybovať bez dozoru, manipulovať s predmetmi alebo inak mariť zásah či ohrozovať bezpečnosť zasahujúcich.

Nič výnimočné nepredstavuje ani umiestnenie týchto osôb do rôznych miestností (vrátane manžela Šubovej), aby nenarúšali priebeh prehliadky. O takomto postupe rozhoduje prítomný vyšetrovateľ.

Problematické nie je ani tvrdenie, že polícia „zložila advokátovi“ telefón počas razie. Polícia totiž nemôže vedieť, či osoba na druhej strane linky je skutočne advokát, alebo či ide o inú osobu, napríklad spolupáchateľa. Na videu z razie je jasne zachytené, ako policajt vyzýva „advokáta na telefóne“, aby sa dostavil osobne, čím si polícia môže overiť jeho totožnosť a umožniť mu riadne hájiť práva klientky.

Mimoriadne ústretové kroky voči podozrivej

Samotné video z domovej prehliadky ukazuje, že polícia bola mimoriadne ústretová voči zadržaným, a to až do tej miery, že Šubová sa ako podozrivá voľne pohybovala po byte. Takýto postup je pri podozrivých nezvyčajný, keďže tí sú spravidla pod stálou kontrolou zasahujúcich policajtov. Nemožno teda hovoriť o „primitívnom a agresívnom zásahu“, aspoň nie na základe priebehu zachyteného na videu.

Pri sťažnostiach týkajúcich sa prehľadávania vecí, ktoré údajne nesúviseli s trestným oznámením, je potrebné uviesť, že rozsah prehliadky je vymedzený príkazom a rozhoduje o ňom prítomný vyšetrovateľ. Ak by došlo k nezákonnému postupu, takto získaný dôkaz by nebolo možné použiť v trestnom konaní.

Rovnako nemožno hovoriť o tom, že by polícia zabavením dokumentov zastavila verejné vystupovanie Šubovej alebo poskytla informácie iným osobám. Šubová totiž svoje podozrenia a konkrétne osoby verejne označuje už celé roky.

Celý priebeh razie aj trestné stíhanie majú svoje tienisté stránky, ktoré nemožno hodnoverne vysvetliť bez konkrétnych detailov. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že samotný priebeh domovej prehliadky má ďaleko od nezákonného postupu tak, ako je prezentovaný mediálne.