Americký minister zahraničia Marco Rubio v stredu vystúpil na vypočutí pred Výborom Senátu Spojených štátov pre zahraničné vzťahy. Témou diskusií s bývalými kolegami bol útok na Venezuelu a následný únos chávistického vodcu Nicolása Madura z 3. januára.
Rubio sa v posledných mesiacoch stal terčom vtipov a mémov, ktoré zdôrazňovali jeho kumulovanie funkcií. Po odvolaní poradcu pre národnú bezpečnosť Mika Waltza v marci 2025 prevzal jeho úlohu, americký prezident Donald Trump ho poveril aj odovzdávaním amerických požiadaviek vláde v Caracase.
Spojené štáty sú v „projekte Venezuela omnoho ďalej“ ako na začiatku januára, povedal Rubio senátorom. Pripomenul, že administratíva Madura opakovane vyzývala, aby Venezuelu dobrovoľne opustil, ale „nie je to človek, s ktorým sa dá dohodnúť“, vyhlásil.
Šéf americkej diplomacie potvrdil predtým šírené správy, že chystá otvorenie ambasády, ktorá vo Venezuele nefunguje od roku 2019. Doplnil, že obe strany započali „veľmi úctivú a produktívnu diskusiu“.
Minister sa dotkol aj témy krátkodobého ropného fondu, do ktorého majú plynúť zisky z venezuelskej ropy. Pripomenul, že fond je „krátkodobý“ a Trumpova vláda bude musieť nájsť trvalé riešenie správy príjmov z ropy.
Zo sľubovaných 500 miliónov dolárov putovalo 200 miliónov na americké vládne účty, zvyšných 300 miliónov „šlo venezuelskej vláde“, pokračoval Rubio. Okrem týchto prostriedkov USA neinvestujú v Caracase žiadne peniaze, teda „okrem nákladov na zriadenie veľvyslanectva“, podotkol.
Avizoval, že Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), ktorý má na starosti sankcie, musí začať poskytovať licencie ťažiarom, aby sa rozbehla produkcia ropy v rukách súkromníkov a aby USA „pomohli stabilizovať venezuelskú ekonomiku“.
Minister sa dostal aj k témam Grónska a Iránu. Severoatlantickú alianciu (NATO) podľa neho treba „prehodnotiť“, načo dodal, že tým nemyslel účel, ale schopnosti vojenského spolku.
„S Grónskom sme na dobrej ceste,“ ubezpečil Rubio s tým, že rezort diplomacie má „zavedený proces, ktorý nám prinesie dobrý výsledok pre všetkých“.
Na otázku senátorov, koľko ľudí zomrelo na protivládnych protestoch v Iráne, odpovedal, že „určite tisíce“. „Protesty možno trochu utíchli, ale v blízkej budúcnosti sa opäť rozhoria,“ poznamenal.
„Nie sme pripravení ani nemáme úmysel či očakávanie, že by sme kedykoľvek podnikli vojenské akcie vo Venezuele,“ opätovne ubezpečil Rubio. Dodal však, že Trump ako „vrchný veliteľ nikdy nevylučuje možnosti“. K tomu zase dodal, že „jediná vojenská prítomnosť, ktorú teraz pozorujeme, sú námorníci na veľvyslanectve“.
„Po prvýkrát za 20 rokov vedieme seriózne rozhovory o oslabení a eliminácii iránskej prítomnosti, čínskeho vplyvu, ale aj ruskej prítomnosti. V skutočnosti vám poviem, že vo Venezuele je mnoho faktorov, ktoré vítajú návrat k nadviazaniu vzťahov so Spojenými štátmi na viacerých frontoch,“ vyhlásil Rubio.
Senátorské grilovanie
Predseda senátneho výboru Jim Risch, republikán za Idaho, Rubia pochválil za vysvetlenie plánov, ktoré má Trumpova vláda s Venezuelou, napriek „nejasnostiam týkajúcim sa spôsobu realizácie“. Senátori totiž nedávno hlasovali za obmedzenie vojenských právomocí, po nátlaku Trumpa a Rubia však Josh Hawley (Missouri) a Tod Young (Indiana) hlasy zmenili – a rezolúcia neprešla.
„Dnes máme príležitosť verejne vysvetliť plány administratívy týkajúce sa budúcnosti Venezuely,“ povedal Risch podľa kópie svojho úvodného prejavu, ktorý poskytol novinárom. „Po našich dlhotrvajúcich angažmánoch na Blízkom východe v minulých rokoch sa mnohí Američania obávajú takzvaných ‚nekonečných vojen‘. Viem, že táto administratíva sa sústreďuje na to, aby sa týmto skúsenostiam vyhla,“ vyhlásil.
Rubio podľa niektorých členov Kongresu „trval na tom“, že Biely dom neplánoval zmenu režimu – a to len pár dní predtým, než americké špeciálne sily vtrhli do prezidentského paláca Miraflores a uniesli Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú. Ropní magnáti boli o operácii údajne informovaní skôr ako legislatíva.
Demokratický senátor za Delaware Chris Coons vyhlásil, že má „asi 20 otázok“ týkajúcich sa rôznych tém vrátane Venezuely. Trumpova administratíva podľa neho nikdy nepredložila dôkazy, ktoré by spájali obchod s drogami so Spojenými štátmi a ktoré by oprávňovali vojenskú akciu bez schválenia Kongresom.
„Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by vysvetľovali alebo ospravedlňovali naliehavé obavy o národnú bezpečnosť podľa článku 2, ktoré by ospravedlňovali konanie prezidenta Spojených štátov bez včasnej konzultácie s Kongresom, čo minister zo svojich 15 rokov služby v Senáte veľmi dobre vie, že sa malo stať,“ povedal senátor v telefonáte pred rokovaním.
Médiá Rubiove slová poznali už predtým
Niektoré médiá sa dostali k pripravenému prejavu, v ktorom Rubio údajne varoval dočasnú prezidentku Delcy Rodríguezovú pred „rovnakým osudom“, ak nebude napĺňať požiadavky Washingtonu. Madurova viceprezidentka „si dobre uvedomuje osud“ svojho bývalého nadriadeného, citovala z prejavu agentúra AFP, na ktorú sa odvolal denník Times of Israel.
„Veríme, že jej vlastný záujem je v súlade s napredovaním našich kľúčových cieľov,“ pokračovala agentúra. „Nenechajte sa pomýliť, ako uviedol prezident, sme pripravení použiť silu, aby sme zaistili maximálnu spoluprácu, ak zlyhajú iné metódy.“
„Dúfame, že to nebude potrebné, ale nikdy sa nevyhneme našej povinnosti voči americkému ľudu a našej misii na tejto hemisfére,“ údajne upozornil bývalý senátor za štát Florida. Dokument, z ktorého citoval aj denník Washington Post, však ubezpečoval, že USA nie sú vo vojne s Venezuelou a Rodríguezová doteraz plne spolupracovala.
Dôkazom spolupráce má byť proces obnovenia veľvyslanectva v Caracase, ktorý Rubio podľa svedectva spomenul pred výborom. Rezort diplomacie zároveň v pondelok oboznámil vybraných senátorov a kongresmanov, že do hlavného mesta vysiela pravidelný kontingent dočasných zamestnancov, ktorí majú vykonávať „vybrané“ diplomatické funkcie.
„Píšeme, aby sme výbor informovali o zámere ministerstva zahraničia zaviesť postupný prístup k potenciálnemu obnoveniu činnosti veľvyslanectva v Caracase,“ oznámilo ministerstvo v samostatných, ale identických listoch adresovaných desiatim výborom Snemovne a Senátu.
Televízia PBS News pripomenula aj Rodríguezovej utorkové vyhlásenie, že chávistická vláda s Američanmi „založili rešpektujúce a zdvorilé komunikačné kanály“ už po Madurovom únose.
Post pripomenul, že demokrati v Kongrese protestovali proti navyšovaniu vojenskej prítomnosti v Karibskom mori, ktoré Pentagón spustil koncom augusta 2025. Námorníctvo k brehom Venezuely postupne vyslalo obojživelné skupiny s dvomi lietadlovými loďami.
Biely dom koncom novembra vydal novú národnobezpečnostnú stratégiu, v ktorej argumentoval posilnením „hemisférickej obrany“. Západnú pologuľu Zeme vnímajú Spojené štáty ako „svoj“ priestor, čo malo odozvu aj v nedávnych vyjadreniach o nutnosti získať Grónsko ako potenciálne americké územie.
Demokratickí kongresmani sa začiatkom roka snažili presadiť rezolúciu o vojenských právomociach (War Powers Act), ktorá by zabránila prezidentovi vyslať armádu do Venezuely a obmedzila by aj prítomnosť námorných síl. Snemovňa reprezentantov však 22. januára rezolúciu zamietla.
Rubio podľa Postu senátorom povedal, že napriek snahe demokratov o presadenie rezolúcie Pentagón neplánoval nasadiť vo Venezuele pozemné vojsko.
Trumpova administratíva pôvodne cielila na Venezuelu ako na zdroj pašovania drog, pričom námorníctvo v spolupráci s Dominikánskou republikou a Trinidadom a Tobagom zničilo takmer stovku plavidiel údajne patriacich „narkoteroristickým“ organizáciám.
Šéf Bieleho domu však v polovici decembra zmenil rétoriku a upriamil pozornosť na venezuelské ropné rezervy, ktoré Caracas znárodnil ešte v 70. rokoch minulého storočia. Obvinil Madurovu vládu z „krádeže“ amerických aktív a predstavil dohodu o dodaní 50 miliónov barelov ropy, z ktorej zisky plánuje rozdeliť medzi Caracas a Washington, pripomenula agentúra Bloomberg.
USA od Madurovho zvrhnutia zadržali najmenej sedem tankerov, ktoré pašovali venezuelskú ropu, pričom niektoré patrili do ruskej tieňovej flotily. Na domácom poli Rodríguezová v pondelok reagovala, že Venezuela „má dosť“ amerického zasahovania, čím mierne upokojila ľavicové strany brojace proti reforme ropného priemyslu.
V otázke ľudských práv však americkému tlaku ustúpila, keď cez víkend prepustila takmer sto politických väzňov. Počet prepustených tak zdvojnásobila, hoci ďalšie stovky zadržaných na svoje prepustenie stále čakajú.