Ako však pripomenul denník Le Parisien, separatisti vyhlásili zber podpisov na referendum už začiatkom januára a do 2. mája musia nazbierať 178-tisíc podpisov.
Prirodzený partner
Na rokovaniach s americkými diplomatmi sa zúčastnil aj právny expert APP Jeff Rath, ktorý sa pochválil, že má s Trumpom „omnoho silnejší vzťah“ ako Carney. „USA sú mimoriadne nadšené myšlienkou slobodnej a nezávislej Alberty,“ povedal pre FT.
„Ministerstvo zahraničia sa pravidelne stretáva s predstaviteľmi občianskej spoločnosti. Ako je pri takýchto rutinných stretnutiach bežné, neboli prijaté žiadne záväzky,“ odpovedalo tlačové oddelenie amerického rezortu diplomacie.
„Predstavitelia administratívy sa stretávajú s viacerými skupinami občianskej spoločnosti. Žiadna takáto podpora ani žiadne iné záväzky neboli vyjadrené,“ doplnil Biely dom. Carneyho hovorca aj americké ministerstvo financií sa odmietli vyjadriť.
Úradník blízky Bessentovi denníku povedal, že nikto z ministerstva nebol informovaný o návrhu úverového rámca pre kanadských separatistov.
Minister však nedávno označil provinciu bohatú na ropu za „prirodzeného partnera Spojených štátov“. „Alberťania sú veľmi nezávislí ľudia,“ povedal v podcaste Jacka Posobieca. „Existujú chýry, že by mohli usporiadať referendum o tom, či chcú zostať v Kanade alebo nie,“ dodal.
Ide však o závažné prehĺbenie rozkolu medzi Washingtonom a Ottawou po tom, ako sa Trump a Carney nepriamo častovali odkazmi na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose. Zatiaľ čo premiér a bývalý guvernér Bank of England obvinil Trumpa z vytvárania „zlomu“ v poriadku starého sveta, Trump mu priamo odkázal, aby „myslel na to, že Kanada existuje len vďaka nám“.
Čínska stopa
Rath podľa FT používa podobné argumenty ako aktivisti brexitu – príklon k Číne, prenasledovanie kresťanov, presadzovanie globalistickej agendy či vyciciavanie provincie federálnou vládou v Ottawe.
Radikálni aktivisti od roku 2021 oficiálne podpálili viac ako dve desiatky kostolov, čo spôsobila falošná správa o údajných pozostatkoch Indiánov v areáloch seminárov. Túto hystériu podporil aj bývalý pápež František, ktorý sa ospravedlnil za „násilie“ na domorodcoch v rezidenčných školách – napriek tomu, že sa v objektoch žiadne telá „umučených“ Indiánov nenašli.
Podľa katolíckeho portálu EWTN News padlo za obeť protikresťanského vandalizmu až 96 kostolov.
Na rastúcu priazeň voči Pekingu upozornil aj Trump, ktorý Carneyho varoval pred 100-percentnými clami, ak ratifikuje obchodnú dohodu s americkým „strategickým protivníkom“.
Ešte v máji minulého roka Carneymu navrhol, že Kanada bude pod ochranou systému protivzdušnej obrany Zlatá kupola, „ak sa stane naším milovaným 51. štátom“. V opačnom prípade má zaplatiť 61 miliárd dolárov, keďže severoamerické štáty majú spoločnú vzdušnú obranu a monitoring cez systém NORAD.
Podobne Carneyho predchodcu Justina Trudeaua nazýval kanadským „guvernérom“ a opakovane zdieľal na sociálnych sieťach mapu Severnej Ameriky, na ktorej Kanadu označil za 51. štát USA.
Z krokov v Alberte sa však zdá, že sa nesnaží upútať pozornosť na potrebu kontinentálnej ochrany vzdušného priestoru, ale skutočne túži po obsadení či ovládnutí svojho severného suseda.
Pripomeňme, že Spojené štáty majú približne 342 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo Kanada s väčšou rozlohou má len 41,5 milióna obyvateľov – teda o tretinu menej ako Francúzsko. Takmer 95 percent populácie žije na juh od 55. rovnobežky.
Samotná provincia Alberta má len niečo vyše piatich miliónov obyvateľov. Napriek jej nezmernej rozlohe ju teda obýva menej ľudí, ako predstavuje populácia Slovenska. Inštitút Ipsos v poslednom prieskume verejnej mienky zistil, že takmer 28 percent Alberťanov si želá samostatnosť.
Kanada na rozpadnutie
Expert APP Rath uzavrel, že sa opakovane stretával aj s frankofónnymi separatistami provincie Québec, ktorých snahy o samostatnosť a datujú 150 rokov do minulosti. V referendách v rokoch 1980 a 1995 však francúzski Kanaďania prehrali.
Na rozdiel od québeckej snahy o nezávislosť to bol v Alberte „spočiatku hlavne ekonomický nápad, aby už nemuseli platiť za zvyšok Kanady“, povedal pre agentúru AFP profesor z Albertskej univerzity Frédéric Boily. Dodal, že separatisti na západe krajiny od roku 2018 protestovali proti Trudeauovej zelenej politike, ktorá podľa nich ohrozovala ťažbu fosílnych surovín.
Le Parisien pripomenul, že environmentálne excesy bývalého vedenia Liberálnej strany Carney svojím príchodom ukončil, no koniec separatistického hnutia je v nedohľadne.
Paradoxne však kanadskí konzervatívci na čele s Pierrom Poilievreom utrpeli „Trumpovým efektom“ viac ako Trudeau. Hoci mal pravicový líder v roku 2024 našliapnuté na víťazstvo, práve liberáli sa od rečí o 51. štáte vedeli ľahšie dištancovať.
Preto keď 9. marca 2025 Trudeau odstúpil a liberáli si 14. marca vybrali Carneyho, Konzervatívna strana v nadchádzajúcich voľbách nemala šancu. Kanaďania si volili všetkých 343 poslancov Dolnej snemovne, a 28. apríla – dištancujúc sa od Trumpa a jeho ciel – opäť podporili Liberálnu stranu. Ako pripomenula knižnica britskej dolnej komory, sám Poilievre po dvoch dekádach stratil mandát.
Podobne si v prieskume verejnej mienky liberálny premiér polepšil po vystúpení v Davose, v ktorom kritizoval ustupovanie hegemónom. Vydavateľstvo Postmedia (ktoré vydáva denník National Post) v spolupráci s analytickou firmou Léger zistilo, že až 47 percent voličov by dalo svoj hlas Liberálnej strane.
Popularita Carneyho vlády vystúpila na 58 percent, zatiaľ čo sám premiér sa teší 59-percentnej popularite. „Bol to silný prejav,“ vysvetlil viceprezident Légeru Andrew Enns s tým, že sa „nestáva často, aby mal prejav takýto vplyv“. „Opäť to v Kanade prebudilo vlasteneckého ducha,“ dodal. Aj preto Carney odmietol úvahy o predčasných voľbách.
Z tohto vývoja kanadskej politickej scény vyplýva jedna vec. Čím viac Trump útočí na kanadskú suverenitu, tým viac Kanaďanov stmeľuje. A napriek tomu, že Trudeau v roku 2013 ospevoval čínsku diktatúru, sú zjavne ochotní si túto suverenitu chrániť – aj voči spojencovi.
Ak však Washington podporuje separatizmus, znamená to otvorenie úplne inej kapitoly, ktorá sa môže skončiť prekresľovaním hraníc – teda presne tým, pred čím „kolektívny Západ“ varoval Rusko po anexii Krymu. Túto Pandorinu skrinku však otvoril samotný Západ, a to podporou jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova.
