Terajší predseda frakcie a strany CDU v Bádensku-Württembersku Manuel Hagel by v prípade volebného víťazstva rád viedol takzvanú „nemeckú koalíciu“ zloženú z CDU (čierna), SPD (červená) a FDP (žltá). Ak to však nebude stačiť na dosiahnutie výsledku, nevylučuje ani alianciu so Zelenými ako menšinovým partnerom – teda tú istú alianciu, ktorá už teraz vládne, ale tentoraz pod vedením CDU.

Veľkým víťazom volieb v Bádensku-Württembersku by sa mohla stať pravicovo-konzervatívna AfD, ktorá by mohla zdvojnásobiť svoj výsledok z posledných volieb 14. marca 2021 (vtedy 9,7 percenta). Rozdiel medzi úniou, ktorá momentálne vedie v prieskumoch, a Zelenými sa v súčasnosti zmenšuje, CDU si ešte nemôže byť istá víťazstvom. Zelení a AfD tam bojujú o druhé miesto. Výsledok zostáva otvorený.

Porýnie-Falcko: kresťanskí či sociálni demokrati

V Porýní-Falcku v súčasnosti vládne „semaforová koalícia“ (červená-žltá-zelená) zložená z SPD, FDP a zo Zelených. Predsedníčka SPD Malu Dreyerová (65), zvolená v roku 2021, odstúpila, aby dala svojmu nástupcovi Alexanderovi Schweitzerovi (52) šancu stať sa v jeho vlastnom štáte známejším a populárnejším ešte pred voľbami.

Podľa všetkých známych prieskumov je vylúčené, že súčasná krajinská vláda dosiahne v rovnakom zložení opäť parlamentnú väčšinu. Dnes je CDU so svojím hlavným kandidátom Gordonom Schniederom (50) tesne pred SPD. Iba ak sa SPD podarí predbehnúť CDU, čo je možné, mohol by sa Schweitzer stať predsedom vlády v červeno-čiernej koalícii. V opačnom prípade sa Schnieder stane šéfom čierno-červenej koalície a spolková krajina sa nevráti späť do rúk CDU.

Pre SPD by strata štátnej kancelárie v hlavnom meste Mainz znamenala ťažkú porážku, aj keby bola naďalej potrebná na vládnutie. Pre CDU by to bol druhý post ministerského predsedu, ktorý by mohla tento rok získať – po predpokladanom marcovom víťazstve v Bádensku-Württembersku.

Práve úspechy v týchto dvoch spolkových krajinách, ktoré boli pre CDU tradične dôležité, by mali posilniť kresťanských demokratov i spolkového kancelára Friedricha Merza aj na celonemeckej úrovni. Tieto víťazstvá by mohli viesť aj ku konzervatívnejšiemu zameraniu celej CDU, pretože krajinské zväzy kresťanských demokratov v týchto dvoch juhozápadných nemeckých krajinách sú považované za skôr konzervatívne.

Sasko-Anhaltsko: väčšina AfD je na dohľad

Z pohľadu mnohých pozorovateľov sú voľby v Sasku-Anhaltsku najdôležitejšími krajinskými voľbami tohto roka. Tu sa očakáva výsledok okolo 40 percent pre doterajšiu opozičnú AfD. Ak využije svoj dodatočný potenciál a zároveň podľa toho, či ďalšie strany prekročia päťpercentnú hranicu – okrem Zelených a FDP sú ohrozené aj BSW a SPD –, Alternatíva pre Nemecko by pod vedením lídra Ulricha Siegmunda mohla dosiahnuť parlamentnú väčšinu a po prvýkrát obsadiť post ministerského predsedu v spolkovej krajine.

Aby sa tomu zabránilo, doterajší premiér CDU Reiner Haselhoff oznámil svoje predčasné odstúpenie a koncom januára dal prednosť Svenovi Schulzovi, dovtedajšiemu ministrovi hospodárstva spolkovej krajiny. Ten sa stal aj novým hlavným kandidátom CDU, aby mohol predčasne – podobne ako Schweitzer v Porýní-Falcku – nastúpiť do funkcie a získať popularitu.

Či to bude stačiť, sa dozvieme počas prvého septembrového víkendu, najmä keď Schulze musí poraziť mladšieho Ulricha Siegmunda z AfD, ktorý je veľmi populárny predovšetkým medzi mladými voličmi a v súčasných prieskumoch vedie s takmer 40 percentami.

V závislosti od toho, koľko malých strán neprekoná päťpercentnú hranicu, AfD nemusí získať plných 50 percent, aby dosiahla väčšinu kresiel v parlamente, a mohla by tak vládnuť sama bez ďalších koaličných partnerov.

Meklenbursko-Predpomoransko: SPD hrozí debakel

Aj v Meklenbursku-Predpomoransku má AfD dobré šance stať sa vedúcou silou. Jej hlavný kandidát Leif-Erik Holm (55), bývalý rozhlasový moderátor a dnes vedúci politik AfD v poslaneckom klube v Berlíne, je v severovýchodnej časti Nemecka veľmi známy.

Doterajšia premiérka za sociálnych demokratov Manuela Schwesigová (51) nebude schopná udržať svoj vynikajúci výsledok z posledných krajinských volieb, v ktorých získala 39,6 percenta hlasov. Musí počítať s tým, že jej SPD môže stratiť takmer polovicu hlasov a doterajšia koalícia s Ľavicou (Die Linke), ktorá vtedy získala 9,9 percenta hlasov, už nezíska väčšinu.

Je preto neisté, aká vládna konštelácia bude v Meklenbursku-Predpomoransku. CDU je v tejto spolkovej krajine slabšia ako v iných východonemeckých krajinách a je neisté, ktoré strany sa nakoniec dostanú do tamojšieho parlamentu.

Berlín: Črtá sa ľavicová väčšina

Aj v hlavnom meste Berlín, ktoré je samostatnou spolkovou krajinou, sa volí nový parlament. Doterajší vládnuci primátor Kai Wegner (53) z CDU musí počítať so stratou hlasov, ale jeho strana by mala zostať vedúcou silou.

Pri výpadku elektriny v juhozápadnej časti Berlína na začiatku tohto roka však jeho krízový manažment obyvatelia neocenili, a tak sa pre svoju stranu stáva skôr bremenom. Zároveň však neexistuje žiadny vyzývateľ, ktorý by mu v súčasnosti mohol konkurovať v boji o líderskú pozíciu.

Ak tri ľavicové strany – SPD, Zelení, Ľavica – dosiahnu v Berlíne spoločne parlamentnú väčšinu, s najväčšou pravdepodobnosťou ju využijú. Otázkou zostáva, ktorá z týchto troch strán nakoniec zvíťazí a obsadí tak post budúceho berlínskeho primátora.

Päť tohtoročných krajinských volieb môže teda stabilizovať čierno-červenú federálnu vládu alebo – v závislosti od ich výsledku – viesť k jej predčasnému rozpadu. Každé krajinské voľby budú okrem tém a osobností špecifických pre danú spolkovú krajinu do veľkej miery odzrkadľovať celonemecký trend politických strán. Zvláštny záujem o tieto voľby nie je prekvapujúci, pretože budú mať na Nemecko veľký vplyv aj po roku 2026.

Pôvodný text bol publikovaný na webe rakúskeho sesterského denníka Statement.at.