Prvá zmienka o účinkoch diabetického lieku sa objavila ešte v roku 2017 v USA. Po jeho uvedení na trh lekári a účastníci klinických skúšaní zaznamenali, že pacienti liečení týmto liekom na diabetes (cukrovku) strácajú váhu.
Odvtedy jeho popularita mnohonásobne vzrástla. Jeho masové skupovanie síce nachvíľu pribrzdili pochybnosti o vedľajších účinkoch, no napriek tomu záujem o tento liek aj na Slovensku rastie.
Dáta o spotrebe liekov s účinnou látkou semaglutid, ktorú obsahuje napríklad aj liek Ozempic, na Slovensku hovoria o rastúcom trende.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií počet balení týchto liekov vydaných s lekárskym predpisom aj bez neho predstavoval v roku 2023 číslo takmer 40-tisíc, v roku 2024 to bolo už viac než 60-tisíc a minulom roku prevýšilo 80-tisíc balení.
Semaglutid je liečivo napodobňujúce účinok prirodzeného hormónu GLP-1 (glucagon-like peptide-1), ktorý si telo vytvára po jedle. Jednoducho povedané, hovorí telu, že je sýte, a pomáha mu lepšie pracovať s cukrom.
Diabetológ: Obézni nemusia siahať práve po Ozempicu
Lekári zdôrazňujú, že Ozempic je liek určený na liečbu ochorenia diabetes mellitus 2. typu, a ak ho ľudia užívajú len s cieľom schudnúť, ide o použitie mimo jeho základnej indikácie.
„Zároveň dnes platí, že pacienti, ktorí chcú liečiť obezitu, nemusia siahať po lieku pre diabetikov, pretože majú k dispozícii antiobezitikum s tou istou účinnou látkou, ktoré je schválené priamo na liečbu obezity, a to Wegovy,“ pomenoval ďalšie možnosti doktor Peter Jackuliak. Pôsobí ako hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, je diabetológ, endokrinológ a internista a vysokoškolský profesor na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Jackuliak upozorňuje, že pri Ozempicu môže dôjsť k zdravotným rizikám, ak sa užíva bez lekárskeho dohľadu. Štartérom rizík je pritom nesprávne dávkovanie, ignorovanie kontraindikácií a podcenenie vedľajších účinkov.
„Bez lekárskeho dohľadu sa nerieši, či je liečba vhodná, ako dlho má trvať a čo robiť pri komplikáciách. To však platí pri každom lieku na predpis,“ dopĺňa s dôvetkom, že ak sa tieto lieky užívajú správnym spôsobom a sú indikované lekárom, sú bezpečné.
Práve bezpečnosť ohrozuje podľa lekára aj dostupnosť informácií o Ozempicu na sociálnych sieťach, ktoré podľa neho neodrážajú realitu medicíny. Je zástancom toho, že liečba obezity nemá byť trendom, ale serióznou zdravotnou starostlivosťou.
Zo skúsenosti vraví, že v praxi sa dokonca stretáva s tým, že si ľudia tento liek zháňajú po známosti alebo cez internet. Považuje to za nebezpečný postup, pretože pacienti často nemajú základné informácie o liečbe.
Vedľajšie účinky a jojo efekt
Už v roku 2023 sa Európska lieková agentúra (EMA) zaoberala liekmi Ozempic, Wegovy s účinnou látkou semaglutid a Saxenda s účinnou látkou liraglutid po tom, ako sa objavili obavy, že by ich užívanie mohlo súvisieť so samovražednými myšlienkami u pacientov.
Po vyhodnotení dostupných dát však agentúra kauzálnu súvislosť medzi užívaním týchto liekov a vznikom samovražedných sklonov nepotvrdila.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) o rok neskôr upozorňoval na riziká spojené s užívaním liekov obsahujúcich účinné látky semaglutid a liraglutid na účel takzvaného rýchleho estetického chudnutia.
Rovnako ako ústav, aj Jackuliak dnes konštatuje, že ide najmä o nežiaduce účinky, ako sú tráviace ťažkosti, najmä nevoľnosť, vracanie, hnačka alebo zápcha. Pri nesprávnom a nekontrolovanom užívaní môže dôjsť k narušeniu prirodzenej regulácie hladu a sýtosti.
„Nejde však o trvalý stav a tieto vedľajšie účinky ustúpia. Práve preto je však dôležité, aby liečbu viedol lekár, ktorý vie dávkovanie prispôsobiť a pacienta sledovať,“ zdôrazňuje diabetológ.
V klinických štúdiách, v rámci ktorých účinky semaglutidu sledovali ešte rok po tom, ako účastníci liek prestali brať, sa potvrdilo, že dochádza k častému návratu váhy, hoci nie vždy úplne na pôvodnú úroveň.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu konštatuje, že pri liekoch ovplyvňujúcich apetít platí, že po ich vysadení sa účinok znižuje až stráca.
„Ak liečba nie je súčasťou dlhodobého a hlavne komplexného manažmentu obezity, návrat hmotnosti je reálny. Preto je dôležitá aj zmena životného štýlu a antiobezitiká pri nej výrazne pomôžu. Netreba zabúdať, že obezita je chronické ochorenie a vyžaduje si dlhodobý prístup, nie krátkodobé riešenie,“ zdôrazňuje.
Liek pri zvýšenom dopyte diabetikom chýba
Za sekundárny problém pri užívaní tohto lieku širšou verejnosťou považuje to, že zvýšený dopyt mimo indikácie môže vytvárať tlak na dostupnosť liečby pre pacientov s diabetom.
Aj preto je podľa jeho slov dôležité, aby sa pacienti s obezitou liečili liekmi, ktoré sú na ňu primárnej určené.
„Mnohí diabetici vnímajú fakt, že ich liek sa stal diétnym trendom, negatívne. Pre nich totiž ide o liečbu chronického ochorenia, nie o prostriedok na rýchle chudnutie. Tento pocit frustrácie je pochopiteľný a je dôležité ho brať vážne,“ upozorňuje Jackuliak.
Inovácia s nádejou
Mnohí odborníci navyše Ozempic označujú za akúsi skratku či rýchlejšie riešenie, ktoré si obézni ľudia zvolia namiesto investícií do prevencie, pohybu a zdravej výživy.
Zdravotnícky analytik INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) Martin Vlachynský v tom však nevidí riziko, ale synergiu.
„Prevencia, pohyb a výživa ostávajú ako primárne alternatívy. Nové lieky však môžu pomôcť naštartovať zmenu tým, ktorí sa nevedeli dostať von z kruhu. Stále však platí, že pacienti by mali svoj stav a vývoj konzultovať s obezitológom, prípadne so všeobecným lekárom,“ zdôrazňuje.
Lieky, ktoré napodobňujú účinok prirodzeného hormónu GLP-1 považuje za výraznú inováciu, ktorá má potenciál zlepšiť zdravotnú aj ekonomickú záťaž pacientov s obezitou a diabetom. Pre chorých aj pre zdravotný systém ich vníma ako prínos.
Uvádza, že v súčasnosti liečba GLP-1 liekmi stojí v priemere od 150 do 200 eur mesačne v závislosti od konkrétneho lieku a dávkovania.
V prípade diabetikov tieto lieky hradí zdravotné poistenie, v prípade obéznych pacientov síce lekár vystaví recept, ale je nutné si ich kúpiť. Mýtus, že na ňom bohatnú iba farmafirmy, nepotvrdzuje.
„Na každom dobrovoľnom obchode bohatnú obe strany. Predajca má zisk z predaja tovaru a spotrebiteľ z jeho spotreby. Inak by ten tovar nechcel a nechal by si peniaze. To platí aj pri liekoch,“ konštatuje.
Podľa jeho slov už na trh prichádzajú aj prvé generiká. „Vo vývoji a predaji GLP-1 liekov panuje dnes tvrdá konkurencia a pre farmafirmy to nie je bezprácna cesta k zbohatnutiu. A ak si chcú udržať trh, musia neustále zefektívňovať a inovovať naďalej,“ dopĺňa na záver.