V piatok sa v metropole Ománu Maskat stretli delegácie Spojených štátov a Iránu, aby rokovali o návrhoch novej jadrovej dohody, ktorá by potenciálne zmiernila sankcie voči islamskej republike.
Hoci šiitský teokratický režim trvá na tom, že „právo“ na obohacovanie uránu nie je predmetom rokovaní, je ochotný ukázať „flexibilitu v tejto otázke vrátane odovzdania 400 kilogramov vysoko obohateného uránu a akceptovania nulového obohacovania v rámci konzorciálnej dohody ako riešenia“, povedali pred týždňom iránske zdroje agentúry Reuters.
Rokovania sa neoficiálne začali o 12. hodine miestneho času (9.00 h SEČ), americkú stranu zastupoval osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Teherán podľa iránskeho zdroja agentúry Reuters predostrel svoje požiadavky ománskemu rezortu diplomacie, čo naznačuje formát kyvadlovej diplomacie.
Iránsky predstaviteľ povedal, že nepriame rokovania „pravdepodobne“ začnú po stretnutí medzi hlavným vyjednávačom USA a ománskym ministrom zahraničia. Americká delegácia mala otvoriť aj otázku rozvoja balistických striel, podpory takzvanej osi odporu a „zaobchádzania s vlastným obyvateľstvom“, ako v stredu avizoval šéf americkej diplomacie Marco Rubio.
Zdroj z iránskeho ministerstva pre Reuters povedal, že Teherán vníma navyšovanie americkej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe ako hrozbu a „účasť veliteľov centrálneho velenia (CENTCOM) či akýchkoľvek miestnych vojenských predstaviteľov na rokovaniach môže ohroziť“ proces vyjednávania.
Po masívnych protestoch pociťuje islamská vláda čoraz väčšiu neistotu, čomu dopomohol aj prezident USA Donald Trump vyhlásením, že v prípade zlyhania rozhovorov čakajú Irán „zlé veci“. Tvrdé potlačenie protestov tiež v Bielom dome a Pentagóne oživilo rétoriku ochrany ľudských práv, Trumpom ohlásená „armáda“ v Arabskom mori je teda prirodzeným vyústením.
„Počas týchto rokovaní by som chcela iránskemu režimu pripomenúť, že okrem diplomacie má prezident ako najvyšší veliteľ najsilnejšej armády v histórii sveta k dispozícii mnoho možností,“ podotkla vo štvrtok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Predošlé dohody nemali dlhú životnosť
Pôvodne sa mali diskusie o náhrade jadrovej dohody JCPOA z roku 2015 konať v tureckej Ankare či v Istanbule, to však Teherán odmietol z dôvodu, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan navrhol presun obohateného uránu z Iránu do Turecka.
Svoj návrh dalo aj Rusko, keď po minuloročnom summite BRICS v brazílskom Riu de Janeiro ponúklo Iránu svoje technologické kapacity na ochudobňovanie uránu na úroveň použitia v jadrových elektrárňach. Minister zahraničia Sergej Lavrov vtedy vyhlásil, že Moskva je „pripravená odviezť prebytočný obohatený urán na prepracovanie do Ruska a vrátiť energeticky obohatený urán Iránu pre jeho jadrové energetické zariadenia“.
Na súčasných rokovaniach Witkoffov náprotivok, minister zahraničia Abbás Arákčí, po sérii diplomatických prestreliek poďakoval „ománskym bratom“ za ochotu hostiť rokovania o tak naliehavej téme. Jednou z podmienok podľa portálu Axios bolo, že sa rokovania majú odohrávať v dvojstrannom formáte.
Erdogan v utorok navštívil Rijád, kde ho privítal saudský korunný princ Muhammad bin Salmán. Túto návštevu analytici považujú za saudskoarabské zmierenie sa s prvenstvom Ankary v mocenskom rozpoložení Blízkeho východu.
V ten istý deň Witkoff navštívil izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, s ktorým sa snažili zladiť pozície Washingtonu a Tel Avivu. Kým sa Spojené štáty sústredia len na jadrový program, židovský štát ako existenčné ohrozenie vníma aj rozvoj balistických raketových kapacít a to, čo nazýva „podporou teroristickej osi odporu“ – samozvanej koalície militantných skupín na Blízkom východe.
Vrchný poradca iránskeho duchovného vodcu Alí Šamchání pre libanonský portál al-Majádín vyhlásil, že „obohatený urán neopustí územie Iránu“, Teherán nebude vyjednávať o žiadnej inej téme okrem jadrového programu a ak sa stane terčom západného útoku, „odpovie útokom na sionistický režim“ aj na americké základne v Perzskom zálive a v Azerbajdžane.
Al-Majádín je spriazneným médiom, ktoré podlieha šiitskému militantnému hnutiu Hizballáh.
Teherán pred začiatkom rozhovorov kategoricky vylúčil rokovania o svojich „obranných schopnostiach vrátane rakiet a ich dosahu“. Tamojšia štátna televízia niekoľko hodín pred rokovaniami oznámila, že Islamské revolučné gardy umiestnili „jednu z najmodernejších balistických rakiet dlhého dosahu Chórramšáhr-4“ do jedného z podzemných krytov známych ako „raketové mestá“.
Witkoffa a náčelníka amerického generálneho štábu Dana Caina informoval o izraelskej pozícii náčelník izraelského štábu Ejal Zamir. Na stretnutí s Arákčím sa predstavitelia Pentagónu zúčastniť nemali, zato bol opäť prítomný Trumpov zať Jared Kushner.
Účasť arabských lídrov pre Irán zrejme predstavovala hrozbu po nepotvrdených správach, že sa niektorí z nich zúčastnili na plánovaní útokov na teokratický štát. Izraelské tajné služby Mosad, Šin Bet a Aman s Pentagónom údajne rokovali o plánoch napadnutia vrátane vybraných cieľov bombardovania.
Otázka sankcií
Teherán však presadzoval bilaterálny rámec aj z prozaickejšieho dôvodu. Jadrová dohoda sa týka len Iránu a „medzinárodného spoločenstva“, ktorého vrcholní predstavitelia v septembri 2025 obnovili protiiránske sankcie.
Formát európskej trojky (E3), ktorej členmi sú Británia, Francúzsko a Nemecko, sa pripojil ako zmluvná strana k JCPOA, ktorú vypracovala a prijala vláda Baracka Obamu. Trump od dohody v roku 2018 jednostranne odstúpil, stáli predstavitelia Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko ju však pro forma dodržiavali.
Trumpov nástupca a predchodca Joe Biden niektoré sankcie uvoľnil a rozmrazil šesť miliárd dolárov iránskych aktív v septembri 2023 – čo republikáni spájali s následným financovaním hnutia Hamas pred začiatkom izraelsko-palestínskej vojny 7. októbra 2023.
Po odstúpení Európanov od JCPOA a „snapbacku“ (obnovení) sankcií Irán prerušil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ktorej riaditeľ Rafael Grossi však podporil tvrdenia Teheránu, že zásoby uránu obohateného na 60 percent čistoty izotopu boli „väčšinou“ nepoškodené, rovnako ako zariadenia Fordú, Natanz a Isfahán.
Podobne ako pred 12-dňovou vojnou, aj teraz západné štáty a Izrael obviňujú Irán, že jeho jadrový program má utajený vojenský charakter. Teherán to odmieta s tým, že slúži výlučne na mierové účely a interpretácia islamského práva vlastníctvo jadrových zbraní zakazuje.
Netanjahu v januári vyhlásil, že „pokusy Iránu vyrobiť jadrovú zbraň“ a „20-tisíc balistických rakiet“ sú ako „dva nádory tej istej rakoviny“. Práve niekoľkonásobný izraelský premiér sa však opakovane zviditeľňoval tvrdeniami, že Teherán je „niekoľko dní až týždňov“ od dosiahnutia 90-percentnej čistoty uránu – pričom sa tieto vyhlásenia datujú až do roku 1992.
Hovorca iránskeho rezortu diplomacie Esmáíl Bakájí štátnej televízii povedal, že rokovania sa „nateraz“ skončili. Približne o 14.30 h SEČ tak americko-iránske rozhovory ustali s nezodpovedanou otázkou, či budú pokračovať, ako aj bez akýchkoľvek jasných záverov. O ďalších 15 minút televízia potvrdila koniec.
Arakčí neskôr potvrdil formát kyvadlovej diplomacie, v ktorom si so Spojenými štátmi „vymieňali“ názory skrze ománske ministerstvo. „Múr nedôvery musíme prekonať,“ povedal s tým, že sa vyjednávači vrátia domov a rokovania budú pokračovať neskôr v inom formáte.