Odborový predák Miroslav Mendel z ružinovskej nemocnice vlani v marci nahlásil lekára Ivana Fuljera, ktorý operoval pod vplyvom kokaínu. Fuljer vtedy na pracovisku skončil, prípad vyšetruje polícia.
Mendel však tvrdí, že pre podanie trestného oznámenia v súvislosti s Fuljerovým prípadom sa mu vedenie nemocnice celé mesiace mstí.
V rozhovore pre Štandard koncom vlaňajšieho novembra opísal, že ho prestali zaraďovať na operácie na veľkej sále.
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa nedávno lekára zastal. Kontaktoval vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) s upozornením, že jeho konaním môže dochádzať k porušovaniu zákona, a žiadal vysvetlenie, prečo Mendelovi neprideľujú pacientov.
Nemocnica: Operuje násobne menej než mladší lekári
Univerzitná nemocnica Bratislava pre Štandard uviedla, že Mendel poskytol úradu „len subjektívne a jednostranné informácie“, preto aj zdravotnícke zariadenie dodalo inštitúcii vlastné údaje o jeho pracovnej aktivite.
Operácie lekárom neprideľuje vedenie UNB, ale vedúci pracovník kliniky – v tomto prípade Vlastibor Minarovjech. Do úvahy sa berú prítomnosť lekárov, diagnóza či schopnosti lekárov.
Nemocnica preto dala preveriť organizáciu práce na Klinike plastickej chirurgie v Ružinove. Z auditu vyplynulo, že Mendel ako atestovaný lekár s takmer dvadsaťročnou praxou skončil v počte výkonov predposledný. Niektorí lekári s tromi rokmi praxe operujú vraj 2,5-násobne viac a tento stav trvá už od roku 2023.
„MUDr. Miroslav Mendel sa mesačne dostáva k približne trom percentám operačného času. Služobne ,mladší‘ lekári sa dostávajú k šiestim až siedmim percentám operačného času za predmetnú odbornosť,“ podotkla hovorkyňa UNB Eva Kliská.
Porušili GDPR, reaguje Mendel
Odborár si výsledky auditu pýtal tiež, ale nemocnica mu ich neposkytla s odôvodnením, že ešte nie je ukončený. Na základe infozákona však dostal odpoveď, že kontrola sa skončila 31. decembra 2025. „Vedenie iba účelovo vytrháva čiastkové informácie z kontextu, pričom sa opakovane neštíti porušovať GDPR,“ poznamenal Mendel.
Zdôraznil, že ako odborový predák má vzhľadom na počty pracovníkov v ružinovskej nemocnici nárok na stopercentný odborársky úväzok. To znamená, že by vôbec nemusel operovať, ale predsa sa rozhodol tri dni v týždni pracovať ako lekár.
„Je prirodzené, ako budú vyzerať štatistiky výkonov, ak dôjde k mechanickému porovnávaniu pracovníka, ktorý vykonáva lekársku činnosť tri dni a ktorý päť dní,“ vysvetlil.
Úrad na ochranu oznamovateľov spresnil, že prípad sa momentálne nachádza vo fáze zhromažďovania potrebných podkladov a informácií. „Pred ukončením zisťovania faktov a okolností prípadu nie je možné poskytnúť konkrétnejšie informácie,“ uzavrela Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie ÚOO.
Nezrovnalosti v postupe vedenia
Odborári upozorňujú, že vedenie nemocnice nepostupovalo po drogovom incidente na klinike plastickej chirurgie správne. Žiadali preto ministra zdravotníctva, aby vec prešetril a riaditeľa Mayera odvolal, lebo podľa nich riešenie kauzy nezvládol a chránil si známeho kolegu.
Fuljer mal totiž publikačnú činnosť s riaditeľom nemocnice, pôsobil v štruktúrach Lekárskej fakulty UK v niekoľkých komisiách a dokonca bol predsedom študentskej časti akademického senátu.
Riaditeľ UNB Alexander Mayer na tlačovke tvrdil, že sa s problémovým lekárom dokázal spojiť až na druhý deň. Podľa odborárov však Mayer a šéf Lekárskej fakulty UK Juraj Payer na stretnutí s ministrom nakoniec priznali, že obaja s Fuljerom telefonovali ešte v deň incidentu.
Rezort trvá na tom, že nevstupuje do pracovnoprávnych vzťahov organizácií v pôsobnosti MZ SR. „Všetky kroky, ktoré UNB v tejto súvislosti podnikla, sú plne v kompetencii vedenia UNB,“ poznamenalo ministerstvo.
Verejnosť nepozná odpovede na otázky, prečo umožnili lekárovi pod vplyvom drog prístup na sálu a po nezvládnutí operácie zas odchod z pracoviska. Keďže lekára otestovali až po 30 hodinách, pozitívna vzorka sa už nemôže použiť na súde.
Tajná klinika
Reportéri STVR zistili, že plastický chirurg v odbore pôsobí ďalej. Venuje sa estetickej medicíne vo svojom súkromnom zariadení, avšak bez povolenia ministerstva zdravotníctva či Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Fuljer sa v e-maile obhajoval, že predmetná prevádzka nie je ambulancia a nevykonávajú sa tam zdravotné výkony. Hygiena ju však posudzovala ako ambulanciu.
Hovorkyňa BSK Lucia Forman pre Štandard potvrdila, že začali prešetrovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti bez povolenia už v máji 2025 – a to na základe dvoch podnetov. V priestoroch označených názvom THE FACE a The Face AESTHETIC SCIENCE INSTITUTE na adrese Tomášikova 34 v bratislavskom Ružinove sa však nikto nenachádzal.
Posledný neúspešný dozor subjektu vykonali 9. februára 2026. „Pri spracovaní podkladov po poslednom dozore zamestnanci BSK zistili, že podľa informácií uvedených na webovej stránke kontrolovaného subjektu subjekt rozšíril svoje pôsobenie aj do iného kraja, preto BSK bude ďalší postup riešiť tak, ako to vyplýva z legislatívy,“ podotkla Forman.
Kraj oslovil so žiadosťou o súčinnosť aj vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa priestory spoločnosti The Face nachádzajú, ako aj jedného z podávateľov podnetu. Ani jedna z oslovených strán doteraz nezareagovala.