Na politickej scéne patril medzi osobité zjavy. Bez neho si SaS viac-menej málokto vedel predstaviť. Napokon, platilo to aj pri zakladajúcich lídroch iných politických subjektov. Po konci otcov zakladateľov to so stranami aj zatriaslo, niektoré sa postupne vytratili z parlamentu. Platilo to pre HZDS, SOP či SDKÚ.
Sulík päťkrát dokázal doviesť SaS do parlamentu, dvakrát sa podieľala na vláde. Raz bola súčasťou kabinetu Ivety Radičovej a druhý raz po voľbách v roku 2020 za čias premiérov Igora Matoviča a jeho následníka Eduarda Hegera.
Pri „odovzdávaní žezla“ hovoril o záujme kandidovať
Po voľbách v roku 2023 Sulík oznámil, že skončí vo funkcii predsedu. V ďalšom roku na jar kongres SaS zvolil za nového šéfa Branislava Gröhlinga. Sulík dal na kongrese jasne najavo, že chce kandidovať do parlamentu v najbližších voľbách. Vtedy zrejme netušil, že jeho nástupca časom príde s iným plánom.
Na politickej sile Sulíka sa podpísali júnové voľby v roku 2024 do Európskeho parlamentu, v ktorých viedol stranícku kandidátku. Napokon však SaS neuspela, keďže jej chýbalo osem stotín percenta na prekročenie potrebnej päťpercentnej hranice.
O tri mesiace neskôr ohlásil, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady. Chcel istý odstup od politiky a čas na oddych. „Ostanem verný SaS, keďže je to moje ‚dieťa’,“ hovoril.
Krymské dozvuky
Situácia okolo Sulíka „dozrela“ vlani pred letom. Následne o pár týždňov Gröhling v rozhovore pre portál Aktuality oznámil, že pokiaľ bude on predsedom SaS, Sulík nebude na kandidátke strany.
Problémom okrem iného boli zahraničnopolitické postoje Sulíka. Politickú hladinu rozbúrili jeho vyjadrenia ako ministra hospodárstva k protiruským sankciám a ku Krymu. Bolo to však ešte pred ruským vpádom na Ukrajinu.
Sulík tvrdil, že krajiny majú medzi sebou obchodovať a niektorých slovenských exportérov sankcie postihli a páchajú škody. Zmienil sa aj o tom, že Rusi Krym nevrátia tak či tak. Zároveň však povedal, že pnutie na východnej hranici Ukrajiny neprispieva k budovaniu vzťahov.
Predseda Gröhling naposledy cez víkend zopakoval, že Sulíka na kandidátku nedá. Navyše podľa neho neexistuje scenár, že by svoje rozhodnutie prehodnotil. Pomohol si aj úvahami, že by Sulík mohol skončiť na kandidátke strany Sme rodina Borisa Kollára. Ten totiž v rozhovore pre portál Postoj nevylúčil, že na jeho straníckej kandidátke sa môže objaviť Sulík aj s poslankyňou SaS Janou Bittó Cigánikovou. „Voľby sú o dva roky, takže má dosť času rozhodnúť sa,“ vyjadril sa Kollár o Sulíkovi.
Gröhling vyhlásil, že Sulík sa musí rozhodnúť, či bude podporovať svoju materskú stranu zvonku alebo bude súčasťou Borisa Kollára. „Ani si neviem predstaviť, že keď niekto z pravicovej, jasne pravicovej strany, ako je strana SaS, potom prejde k Sme rodina, tak aký to bude ideologický kotrmelec, pretože vnímam Borisa Kollára ako populistického politika,“ hovoril Gröhling v relácii Politika24 v televízii Joj 24.
K poslankyni Cigánikovej, ktorá podporuje Sulíka, predseda SaS povedal, že by mala byť súčasťou straníckej kandidátky, ale na to je potrebný jej súhlas a aj jeho strany, aby „sme sa nejakým spôsobom zhodli“.
Tento rok nevolajte
Sulík nechcel komentovať posledné vyjadrenia Gröhlinga, lebo v tom nevidí zmysel. Na otázku, či by prípadne do volieb išiel s Borisom Kollárom, odvetil, že do volieb je čas a žiadne rozhodnutie „som neprijal“. Rovnako nechcel komentovať možnosť, či založí novú stranu.
„Neviem, čo bude. Nechce sa mi to riešiť. Posledná vec, ktorú chcem riešiť, či budem alebo nebudem na kandidátke SaS,“ poznamenal pre Štandard. Na otázku, kedy mu teda môžeme v tejto veci opäť zatelefonovať, nášmu denníku odpovedal, že nevidí dôvod, aby to bolo tento rok, možno na budúci.
Bittó Cigániková: Nech ma to stojí, čo ma to stojí
Jana Bittó Cigániková sa ako jediná z SaS verejne postavila za Sulíka. „Som prekvapená, že z tých všetkých osobností, ktoré tam Richard dostal a x-krát nás podržal, som jediná, ktorej je nepríjemné po niečom chrbte sa vyšplhať a potom ho do toho chrbta bodnúť. Nech ma to stojí, čo ma to stojí, ja súčasťou tohto odmietam byť,“ vyjadrila sa pre Štandard Bittó Cigániková.
Politika jej dáva zmysel vtedy, keď sú v nej ľudia, ktorí už dokázali, že vedia riadiť krajinu. Sulík to podľa nej ako minister hospodárstva vedel a všetky podniky mal v plusových číslach, hoci predtým boli v mínuse.
„Čoho sa dotkne, či to bolo OLO, Volvo, Liberálny dom, rovná daň, vždy prosperovalo a ekonomicky funguje. Chcem, aby sa takto dotýkal aj Slovenska. Takže keď on pôjde niekam do politiky, určite budem po jeho boku. Ak sa rozhodne, že nepôjde, tak potom je otázne, čo bude ďalej,“ priblížila poslankyňa.
Predseda SaS podľa nej nekonal politicky správne, keď odmietol zaradiť Sulíka na kandidátnu listinu. Ak nebude „Richard na kandidátke SaS, nebudem tam ani ja“, poznamenala.
Časť SaS mieni za Sulíka zabojovať
Aj keď rozhodnutie o tom, že Sulík nebude na kandidátnej listine SaS v parlamentných voľbách 2027, vyzerá ako stopercentné, v konečnom dôsledku to tak byť nemusí. V SaS je totiž skupina členov, ktorá by chcela rozhodnutie Gröhlinga zvrátiť. Ide o iniciatívu z tohto týždňa.
„Členovia strany podali návrh na kongres, kde budú hlasovať o tom, aby bol predseda povinný rozhodnutím kongresu dať na kandidátku Richarda Sulíka, ak on o to bude mať záujem,“ priblížila Bittó Cigániková. Pôvodne pritom mala pocit, že je v strane osamelým hlasom.
Na otázku, či je v SaS toľko ľudí, ktorí by dokázali zvrátiť Gröhlingovo rozhodnutie, poslankyňa odpovedala, že netuší a je to otázne. Odvolala sa na to, ako nové vedenie SaS naberá členov. „Viac ako tretina nových členov je názorovo skôr progresívna ako liberálna, alebo teda aj progresívna,“ podotkla s tým, že sama je zvedavá, ako sa situácia vyvinie.
Kongres SaS sa má konať 7. marca. To, či bude témou aj otázka Sulíkovej kandidatúry, nevedel hovorca strany Ondrej Šprlák potvrdiť. „Návrhy na program kongresu môžu prísť do 16. februára generálnemu manažérovi, takže nedisponujem týmito informáciami,“ dodal pre Štandard hovorca SaS.