Mimoparlamentná Strana rešpektu a slobody (TISZA) Pétera Magyara, ktorá bola na maďarskom ministerstve vnútra zaregistrovaná iba v roku 2023, sa vo voľbách do európskeho parlamentu v júli 2024 umiestnila na druhom mieste hneď po Orbánovej vládnej koalícii.
Januárový prieskum inštitútu Republikon ukázal, že strana vládnej koalície, teda Fidesz – Maďarský občiansky zväz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) ani opozičná TISZA si od posledného prieskumu výrazne nepolepšili ani nepohoršili: Viktora Orbána by chcelo za premiéra 28 percent a Magyara 33 percent opýtaných. Zvyšné strany nedosahujú päťpercentú hranicu.
Menej migrantov
Z prieskumu však vyplýva aj to, že od konca minulého roka klesol počet Maďarov, ktorí sa chcú zúčastniť na voľbách, a podiel nerozhodnutých voličov dosahuje okolo 27 percent.
Nový odborník TISZY pre oblasť hospodárstva a energetiky István Kapitány sa začiatkom februára vyjadril, že súčasné masové zamestnávanie cudzincov v Maďarsku je „slepou uličkou“. Počet zahraničných pracovníkov v krajine sa za posledných sedem rokov zdvojnásobil, čo podľa Kapitánya svedčí o hlbokých problémoch.
„Masové a uľahčené prijímanie hosťujúcich pracovníkov zhoršuje postavenie maďarských zamestnancov. Domáci pracovníci sú nahrádzaní zraniteľnou pracovnou silou bez odborového zastúpenia, čo tlačí firmy k modelu lacnej práce,“ kritizuje Kapitány stav s tým, že až desiatky miliónov forintov z verejných financií sa vynakladajú na jedno pracovné miesto, ktoré neraz obsadí občan tretej krajiny.
Kapitány poukazuje aj na priepastný rozdiel medzi tým, čo Orbánova vláda v oblasti migrácie vyhlasuje, a tým, čo robí. Masový prílev neeurópskych pracovníkov podľa jeho slov postupne mení tvár maďarských miest.
Dovidenia, forint?
Dňa 7. februára TISZA predstavila 240-stranový volebný program, v ktorom okrem iného sľubuje stanovenie „predvídateľného a dosiahnuteľného termínu“ prijatia eura, zavedenie dane pre bohatých či nemenné ukotvenie Maďarska v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii.
„Pre tých, ktorých majetok presahuje miliardu forintov (2,64 milióna eur), zavedieme ročnú daň z majetku vo výške jedného percenta z časti ich majetku nad touto hranicou,“ sľubuje strana s tým, že Maďari, ktorí zarábajú menej, ako predstavuje mzdový medián, sa dočkajú zníženia daní.
V oblasti energetiky chce strana do roku 2035 ukončiť závislosť od ruských dodávok a do roku 2040 zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov. Zvýšený dopyt po energii plánuje pokryť výstavbou jadrovej elektrárne a po prípadnom nástupe do vlády prehodnotiť projekt Paks 2, ktorý má viesť ruský Rosatom.
Magyar zároveň považuje súčasné spravodajstvo verejnoprávnych kanálov za nástroj vládnej propagandy a je rozhodnutý pozastaviť ich činnosť dovtedy, kým nebude prijatý balík opatrení zaisťujúcich ich skutočnú nezávislosť.
Severovýchodný sused
Magyar síce podporuje právo Ukrajincov na obranu štátu pred agresorom, rovnako ako Orbán však odmieta „vtiahnutie do vojny“. Vystupuje proti dodávkam maďarských zbraní na Ukrajinu, tobôž proti vyslaniu vojakov.
„Zostávame pri stanovisku vlády: nepošleme na Ukrajinu vojakov ani zbrane z Maďarska,“ povedal Magyar krátko po hlasovaní Európskej ľudovej strany (EPP) o prijatí europoslancov za stranu TISZA do klubu.
Orbán však tvrdí, že Magyar sa s Kyjevom spriahol, a to s cieľom povalenia vlády a nastolenia prozápadnej a proukrajinskej administratívy.
Kremeľ, ktorý v nadchádzajúcich voľbách Orbána otvorene podporuje, by v prípade jeho prehry prišiel o významného partnera v strednej Európe, keďže Magyarovo doterajšie pôsobenie nenesie náznaky sympatií k politike Ruska.
Súčasná vládna strana volebný program nezvykne zverejňovať a inak tomu nie je ani tento rok. Možno vychádzať z premiérovho účtu na sociálnej sieti, predvolebných videí a podobne. Z nich však nevyplýva, že by Orbán mienil v prípade víťazstva na svojej politike čokoľvek výrazne meniť.
Prijatie eura súčasná vláda odmieta, podobne ako odrezanie sa od ruskej ropy či plynu. Voľby tak okrem iného budú znamenať aj ujasnenie menovej politiky krajiny na najbližšie roky.
Felvidék a Požoň
Magyar začiatkom roka vyhlásil, že Bratislava bude preňho a pre „všetkých Maďarov“ aj naďalej Pozsony a Slovensko bude Felvidék. Päťkostolie (Pécs), Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), Vyšehrad (Visegrád), ale aj Ľvov (Ľviv) či Viedeň (Wien) sú dôkazom toho, že je prirodzené, aby mestá naprieč Európou nazývali jednotlivé národy rôzne.
V kontexte slovensko-maďarských vzťahov sú však Magyarove slová na pováženie. Pripomeňme, že Bratislava sa pôvodne nazývala Preslava a maďarské slovo Pozsony (čítaj [požoň]) je odvodené od maďarského mena Poson.
Ako ukazujú jazyková prax aj maďarskí slovakisti, pojem Felvidék (Horniaky) a čiastočne aj knižné Felföld (Horná zem) sú synonymami slova Szlovákia (Slovensko) a zďaleka nie vždy sa používajú v zápornom význame či s iredentistickým nádychom.
Magyar však v príspevku na sociálnej sieti určenom slovenskému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu nielenže vyhlásil, že vyslovene nemieni používať pojem Slovensko, ale navyše svojho severného suseda neoznačil za krajinu či štát, ale za „zemepisný útvar“.
Koncom roka 2024 Magyar vyjadril ľútosť nad neúspešným referendom z roku 2004, ktorého cieľom bolo udeliť občianstvo Maďarom na južnom Slovensku, v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti či v rumunskom Sedmohradsku.
Magyar dodal, že TISZA nemieni robiť rozdiely medzi Maďarmi doma a v zahraničí, ako to podľa neho robí Orbánova vláda. Ak sa dostane k moci, bude podporovať dvojité občianstvo a bude sa zasadzovať o to, aby sa mohli na voľbách v Maďarsku zúčastňovať aj Maďari z okolitých krajín.
Veľké Maďarsko
Hoci v mnohom inom sa predsedovia najsilnejších politických strán v Maďarsku nezhodnú, pri slovenskej otázke sú si dosť blízki, aj keď vo svojich programových vyhláseniach ani v predvolebných sľuboch sa jej ani jeden nevenuje. V lete 2023 napríklad Orbán kritizoval, že Maďari „v odtrhnutých častiach krajiny“ (elszakított országrészekben) nedokážu menšine zabezpečiť zastúpenie v parlamente.
Kým slovenské dejepisectvo a kolektívna pamäť hovoria o rozpade Uhorska po prvej svetovej vojne, Orbán dlhodobo pracuje s naratívom o tom, že viaceré územia, ktoré sú dnes súčasťou Chorvátska, Srbska, Rumunska, Ukrajiny, Rakúska či Slovenska, boli odtrhnuté od Maďarska.
Okrem šálu s mapou „Veľkého Maďarska“, ktorý mal Orbán na sebe koncom roka 2022 počas futbalového zápasu s Gréckom, možno spomenúť aj jeho vyhlásenie prednesené v rámci stého výročia Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá podľa neho „znásilnila tisícročné hranice a dejiny strednej Európy a zovrela Maďarov medzi hranice, ktoré sa nedajú ubrániť“.
Vyzval preto na budovanie silnej armády, spájanie Maďarov naprieč krajinami a čakanie na „piate trianonské pokolenie“, ktoré v rozhodujúcej bitke vráti Maďarom zašlú slávu. Jeho vládou založená ustanovizeň sa zároveň prostredníctvom dcérskych spoločností „v odtrhnutých častiach krajiny“ postupne zmocňuje množstva nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Napriek tomu, že štátna televízia počas denného vysielania štátnej hymny zobrazuje Bratislavský hrad a Orbán si z času na čas neodpustí šírenie iredentistických naratívov, nateraz sú vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou pre blízkosť súčasných vlád nadštandardné. Zatiaľ však nevedno, čo by pre Slovensko prinieslo víťazstvo mladého Magyara.
Pevné spojenectvo
Orbán a jeho slovenský náprotivok Robert Fico (Smer) dosiahli podľa slovenského premiéra už v januári 2024 zaujímavý míľnik: stretli sa vtedy na 33. dvojstrannom rokovaní, čo je medzi európskymi predsedami kabinetu rekord.
Navzájom si však neboli cudzí ani v rokoch 2018 až 2023, keď bol Fico v opozícii. „Robert Fico si zaslúži úctu Maďarov a Maďarska“, keďže je na Slovensku „politikom určujúceho významu“, vyhlásil po stretnutí s Ficom maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
„Naše záujmy ukazujú na 99 percent tým istým smerom,“ povedal Orbán o Ficových postojoch počas stretnutia v zime 2024 s tým, že slovenského a maďarského premiéra podľa neho spájajú jednotný postoj k Bruselu či podobná rétorika v oblasti nelegálnej migrácie.